Roháček › 2. Kráľov › 7

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Elizeus predpovedá hojnosť v Samárii.1 Ale Elize­us riekol: Počuj­te slovo Hos­podinovo! Tak­to hovorí Hos­podin: Zaj­tra o tom­to čase bude sat bielej múky jem­nej za šekel a dva saty jačmeňa za šekel v bráne mes­ta Samárie. 2 Na to od­povedal knieža, na ktorého ruku sa opieral kráľ, mužovi Božiemu a riekol: Hľa, keby Hos­podin učinil hoc aj prieduchy na nebi, či by to bolo možné? Ale on riekol: Hľa, uvidíš to na svoje oči, ale nebudeš z toho jesť. 3 A boli pri vchode do brány štyria malomoc­ní mužovia, ktorí po­vedali druh druhovi: Čo tu budeme sedieť, až zo­mrieme? 4 Ak po­vieme: Voj­dime do mes­ta, pre­tože je hlad v mes­te, zo­mrieme tam, a keď zo­staneme tu, tak­tiež zo­mrieme. Pre­to teraz poďte a vpad­nime do tábora Sýrov; ak nás za­chovajú pri živote, budeme žiť, a keď nás za­bijú, nuž zo­mrieme. 5 A tak vstali večer na mraku, aby vošli do tábora Sýrov. A prišli až na kraj tábora Sýrov. Ale hľa, nebolo tam ni­koho, 6 lebo Pán spôsobil to, že sýr­ske voj­sko počulo hr­mot vozov a zvuk koní, hukot veľkého voj­ska, a po­vedali jeden druhému: Hľa, iz­rael­ský kráľ najal za mzdu proti nám hetej­ských kráľov a egypt­ských kráľov, aby prišli na nás. 7 Pre­to vstali a utiek­li za mraku zanechajúc svoje stány i svoje kone i svojich oslov, celý tábor tak, ako bol, a utiek­li, aby za­chránili svoj život. 8 A keď tedy prišli tí malomoc­ní až na kraj tábora, vošli do jed­ného stánu a najed­li sa a na­pili. A po­berúc od­tiaľ strieb­ro a zlato i rúcha od­išli a schovali. A zase sa na­vrátili a vošli do iného stánu a po­berúc aj odtiaľ od­išli a schovali. 9 Ale po­tom riek­li druh druhovi: Nerobíme dob­re. Ten­to deň je dňom radost­nej zves­ti, a my mlčíme. Ak budeme čakať až do ran­ného svet­la, stih­ne nás ne­právosť. Pre­to teraz poďte, voj­dime a oznám­me v dome kráľovom. 10 A tak prijdúc volali na brán­neho mes­ta a oznámili im a riek­li: Prišli sme do tábora Sýrov, a hľa, nieto tam ni­koho, ani ľud­ského hlasu, iba kone uviazané a osli uviazaní, a stány tak, ako boly. 11 A ten zavolal d­ruhých bránnych, ktorí to oznámili domu kráľov­mu, do vnút­ra. 12 Vtedy vstal kráľ vnoci a riekol svojim služob­níkom: Nože nech vám po­viem, čo spravili Sýrovia. Vedia, že sme hlad­ní; pre­to vy­šli z tábora, aby sa skryli na poli, lebo si riekli: Keď vy­j­dú z mes­ta, po­chytáme ich živých a tak voj­deme do mes­ta. 13 Na to od­povedal ktorýsi z jeho služob­níkov a riekol: Prosím, nech vez­mú päť z po­zos­talých koní, ktoré po­zos­taly v mes­te. Hľa, sú jako všet­ko množs­tvo Iz­raelovo, jako všetci, ktorí po­zos­tali v ňom, hľa, sú jako všet­ko množs­tvo Iz­raelovo, ktoré hynie, a pošleme a uvidíme. 14 A tak vzali dva vozy s koňmi, k­toré poslal kráľ za sýr­skym voj­skom po­vediac: Iďte a vidz­te. 15 A išli za nimi až k Jor­dánu. A hľa, celá ces­ta bola pl­ná rúch a nádob, ktoré po­od­hadzovali z­desení Sýrovia vo svojom veľkom spechu. A po­slovia sa na­vrátili a oznámili to kráľovi. 16 Vtedy vy­šiel ľud a zlúpil tábor Sýrov, a bol sat bielej múky jem­nej za šekel a dva saty jačmeňa za šekel podľa slova Hos­podinov­ho. Zadlávené knieža.17 A kráľ ustanovil knieža, na ktorého ruku sa opieral, aby mal do­zor pri bráne, ale ho ľud zašliapal v bráne, aj zo­mrel, tak ako hovoril muž Boží, ktorý to hovoril vtedy, keď bol sišiel k nemu kráľ. 18 A tedy stalo sa tak, ako hovoril muž Boží kráľovi po­vediac: Dva saty jačmeňa budú za šekel a sat bielej múky jem­nej za šekel zaj­tra o tom­to čase v bráne Samárie. 19 Na čo od­povedal knieža mužovi Božiemu a riekol: Hľa, keby Hos­podin učinil hoc aj prieduchy na nebi, či by sa moh­lo stať voľačo podob­né jako to? A on mu povedal: Hľa, uvidíš to na svoje oči, ale nebudeš z toho jesť. 20 A tak sa mu aj stalo, lebo ho zašliapal ľud v bráne, aj zo­mrel.