Roháček2. Kráľov2

2. Kráľov

Eliáš vzatý do neba.1 A stalo sa, keď už mal Hos­podin vziať Eliáša vo vích­rici hore do neba, že od­išiel Eliáš s Elize­om z Gil­gala. 2 A Eliáš riekol Elize­ovi: Zo­staň tu, prosím, lebo Hos­podin ma po­slal až do Bét-ela. Ale Elize­us odpovedal: Ako že žije Hos­podin, a jako žije tvoja duša, že ťa ne­opus­tím. A tak sišli dolu do Bét-ela. 3 Vtedy vy­šli synovia prorokov, ktorí boli v Bét-ele, k Elize­ovi a po­vedali mu: Či vieš, že dnes vez­me Hos­podin tvoj­ho pána zponad tvojej hlavy? A odpovedal: Viem i ja, mlčte! 4 Po­tom mu riekol Eliáš: Elizee, zo­staň tu, prosím, lebo Hos­podin ma po­slal do Jericha. Ale on povedal: Ako že žije Hos­podin, a jako žije tvoja duša, že ťa ne­opus­tím. A tak prišli do Jericha. 5 A pri­stúpili synovia prorokov, ktorí boli v Jerichu, k Elize­ovi a po­vedali mu: Či vieš, že dnes vez­me Hos­podin tvoj­ho pána zponad tvojej hlavy? A odpovedal: Viem i ja, mlčte. 6 V­tedy mu zase riekol Eliáš: Zo­staň tu, prosím, lebo Hos­podin ma po­slal k Jor­dánu. Ale on povedal: Ako že žije Hos­podin, a jako žije tvoja duša, že ťa ne­opus­tím. A tak išli obi­dvaja spolu. 7 A išli aj päťdesiati mužovia zo synov prorokov a po­stavili sa na­proti zďaleka, a oni dvaja stáli pri Jor­dáne. 8 A Eliáš vez­múc svoj plášť svinul ho a uderil vodu, ktorá sa roz­delila sem i ta, a prešli obaja po suchu. 9 A stalo sa, keď prešli, že Eliáš riekol Elize­ovi: Žiadaj, čo ti mám učiniť, prv ako budem vzatý od teba. A Elize­us po­vedal: Nech je, prosím, dvoj­násob­ný diel tvoj­ho ducha na mne. 10 Na to mu riekol: Ťažkú vec si žiadal; ale ak ma uvidíš, keď budem vzatý od teba, nech ti je tak, a jest­li nie, nebude. 11 A stalo sa, jako tak išli po­zvoľna a shovárali sa, že hľa, oh­nivý voz a oh­nivé kone ich od­delily jed­ného od druhého, a tak vy­stúpil Eliáš vo vích­rici hore do neba. 12 A Elize­us to videl a hľadiac na to kričal: Môj otče, môj otče! Vozy Izraelove a jeho jazd­covia! A viacej ho ne­videl. A po­chytiac svoje rúcho roz­trh­nul ho na dva kusy. Elizeus, nástupca Eliášov, rozdelí Jordán. Márne hľadajú Eliáša.13 Potom zdvihol plášť Eliášov, ktorý bol spadol s neho a vrátiac sa za­stál na brehu Jor­dána. 14 A vzal plášť Eliášov, ktorý spadol s neho, uderil vodu a riekol: Kdeže je Hos­podin, Bôh Eliášov? Áno, on! A v­tedy uderil vodu, ktorá sa roz­delila sem i ta, a Elize­us prešiel. 15 Keď ho po­tom uvideli synovia prorokov, ktorí boli v Jerichu, na­proti, po­vedali: Duch Eliášov spočinul na Elize­ovi, a prij­dúc mu vús­trety po­klonili sa mu k zemi. 16 A po­vedali mu: Hľa, prosíme, je medzi tvojimi služob­ník­mi päťdesiat moc­ných mužov; nech idú, prosíme, a hľadajú tvoj­ho pána, aby ho snáď nebol nejako odniesol Duch Hos­podinov a nepohodil ho na nie­ktorom vr­chu alebo na nie­ktorej doline. A on povedal: Ne­posielaj­te! 17 Ale keď len dlho dobíjali do neho, riekol: Pošlite. A tak po­slali päťdesiatich mužov, ktorí hľadali tri dni, ale p­rav­da ho nenašli. 18 A keď sa na­vrátili k ne­mu, keďže býval v Jerichu, riekol im: Či som vám ne­povedal: Nechoďte!? Uzdravené vody.19 A mužovia mes­ta po­vedali Elize­ovi: Hľa, prosím, bývať v tom­to meste je dob­re, jako vidí môj pán, ale voda je zlá, a pre­to zem pust­ne sirobou. 20 A riekol: Dones­te mi novú šial­ku a daj­te do nej soli. A donies­li mu. 21 Vtedy vy­šiel k prameňu vody a vy­sypúc do neho soľ po­vedal: Tak­to hovorí Hos­podin: Uzdravujem túto vodu. Nebude viacej od­tiaľ smr­ti ani siroby. 22 A voda je uzdravená až do tohoto dňa podľa slova Elize­ov­ho, ktoré hovoril. Medvedice zadlávia posmievačné deti.23 Po­tom od­išiel od­tiaľ hore do Bét-ela. A keď išiel hore ces­tou, vy­šli malí chlap­ci z mes­ta, po­smievali sa mu a po­vedali mu: Iď hore, plešivý! Iď hore, plešivý! 24 A on obzrúc sa naz­pät a uvidiac ich zlorečil im v mene Hos­podinovom. Na to vyšly dve med­vedice z lesa a roz­tr­haly z nich štyrid­saťd­va detí. 25 A od­išiel od­tiaľ na vrch Kar­mel a zase od­tiaľ sa na­vrátil do Samárie.