Roháček › 2. Kráľov › 19

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Potešenie Ezechiáša.1 A stalo sa, keď to počul kráľ Ezechiáš, že roz­trh­nul svoje rúcho a ob­lečúc sa smútočnou vrecovinou, vošiel do domu Hos­podinov­ho. 2 A po­slal Elijakima, ktorý bol nad domom, a Šeb­nu, pisára, a starších z kňazov, od­iatych vrecovinou, k prorokovi Izai­ášovi, synovi Ámosov­mu, 3 a riek­li mu: Tak­to hovorí Ezechiáš: Ten­to deň je dňom súženia, kar­hania a po­smechu; lebo synovia prišli až k prielomu, ale niet sily porodiť. 4 Možno, že počuje Hos­podin, tvoj Bôh, všet­ky slová Rab­sákeho, ktorého po­slal as­sýr­sky kráľ, jeho pán, aby sa rúhal živému Bohu, a po­kára ho za slová, ktoré počul Hos­podin, tvoj Bôh, a pre­to po­vznes mod­lit­bu za ostatok, ktorý sa ešte nachádza. 5 A tak prišli služob­níci kráľa Ezechiáša k Izai­ášovi. 6 A Izai­áš im po­vedal: Tak­to po­viete svoj­mu pánovi: Tak­to hovorí Hos­podin: Neboj sa slov, ktoré si počul, ktorými ob­rážali sluhovia as­sýr­skeho kráľa mňa. 7 Hľa, ja dám do neho ducha, aby počul zvesť a na­vrátil sa do svojej zeme, a spôsobím to, aby pad­nul od meča vo svojej zemi. Rúhavý list pred Hospodinom.8 A Rab­sáke sa na­vrátil a našiel as­sýr­skeho kráľa bojovať proti Lib­ne, lebo počul, že od­išiel od Lachiša. 9 A keď počul o Tir­hákovi, et­hi­op­skom kráľovi, že hovorili: Hľa, vy­šiel, aby bojoval s tebou! zase po­slal po­slov k Ezechiášovi s týmito slovami: 10 Tak­to po­viete Ezechiášovi, jud­skému kráľovi: Nech ťa ne­klame tvoj Bôh, na ktorého sa nadeješ, hovoriac: Nebude vy­daný Jeruzalem do ruky as­sýr­skeho kráľa! 11 Lebo hľa, ty si počul o tom, čo urobili as­sýr­ski kráľovia všet­kým zemiam, ako ich docela za­hubili, a ty by si mal byť vy­tr­hnutý? 12 Či ich azda vy­trh­li bohovia národov, ktoré zkazili moji ot­covia, Gozana a Chárana, Recefa a synov Édena, ktorí boli v Telas­sáre? 13 Kde je kráľ Chamatu a kráľ Ar­pádu a kráľ mes­ta Sefar­vajima, Hény a Iv­vy? 14 V­tedy vzal Ezechiáš list z ruky po­slov a prečítal ho, a odíduc hore do domu Hos­podinov­ho, roz­vinul ho Ezechiáš pred Hos­podinom. 15 A Ezechiáš sa mod­lil pred Hos­podinom a po­vedal: Hos­podine, Bože Iz­raelov, ktorý tróniš nad cherubínmi, ty si sám jediný Bôh, a to všetkých kráľovs­tiev zeme, ty si učinil nebesia i zem. 16 Na­kloň, Hos­podine, svoje ucho a počuj! Ot­vor, Hos­podine, svoje oči a vidz a počuj slová Senacheribove, ktorý ho po­slal, aby sa rúhal živému Bohu. 17 Je to skutočná prav­da, Hos­podine, spus­tošili as­sýr­ski kráľovia tie národy aj ich zeme 18 a pohádzali ich bohov do ohňa, lebo to neboli Bohovia, ale dielo rúk človeka, drevo a kameň, a za­hubili ich. 19 A tak teraz, Hos­podine, náš Bože, prosíme, za­chráň nás z jeho ruky, aby po­znaly všet­ky kráľov­stvá zeme, že ty, Hos­podine, si sám jediný Bôh. Odpoveď Božia na list Senacheribov.20 Vtedy po­slal Izai­áš, syn Ámosov, k Ezechiášovi a riekol: Tak­to hovorí Hos­podin, Bôh Iz­raelov: To, za čo si sa mi mod­lil ohľad­ne Senacheriba, as­sýr­skeho kráľa, som počul. 21 Toto je slovo, ktoré hovorí Hos­podin o ňom: Opo­vr­huje tebou a posmieva sa ti pan­na dcéry Si­ona, pos­mešne kýva za tebou hlavou, dcéra Jeruzalema! 22 Komu si sa ty rúhal a koho si ob­rážal? Proti komu si po­výšil hlas? A po­z­dvihol si svoje oči na výsosť proti Svätému Iz­raelov­mu! 23 Skr­ze svojich po­slov si sa rúhal Pánovi a po­vedal si: S množs­tvom svojich vozov som ja vy­šiel na vy­sokosť vr­chov, na naj­vyššie vr­chole Libanona, a po­zotínam jeho vy­soké ced­ry i jeho výbor­né jed­le s­panilé a voj­dem do nocľažišťa na jeho kon­ci, do lesa, do jeho ovoc­nej zahrady. 24 Ja som vy­kopal a pil som cudzie vody a vy­suším spod­kom svojich nôh všet­ky toky Egyp­ta.- 25 Či si ty nepočul, že som to už dáv­no učinil, že som utvoril od pradáv­na? A teraz som to pri­viedol ta, že si na­to, aby si pus­tošil ohradené mes­tá v hromady rumov. 26 A ich obyvatelia ne­majúc sily odolať desia a han­bia sa, sú jako poľná bylina a jako zeleň sviežej trávy, jako tráva na strechách, siatina, zkazená hr­dzou, prv ako by bola vy­rá­stla do steb­la. 27 Ale ja znám tvoje sedenie, tvoje vy­chádzanie i tvoje vchádzanie i tvoje zúrenie proti mne. 28 Pre­tože tvoje zúrenie proti mne a tvoja spup­ná ubez­pečenosť vy­stúpila hore do mojich uší, dám svoju ob­rúčku do tvojich noz­dier a svoje zubad­lo do tvojich rtov a od­vediem ťa zpät ces­tou, ktorou si prišiel. 29 A toto ti bude, Ezechiášu, znamením: tohoto roku máte jesť to, čo samo naras­tie, i druhého roku to, čo sa samo urodí, a tretieho roku sej­te a žnite a saďte vinice a jedz­te ich ovocie. 30 A ostatok domu Júdov­ho, ktorý unik­ne, vpus­tí zase korene dolu a vy­dá ovocie hore. 31 Lebo z Jeruzalema vy­j­de ostatok a to, čo unik­ne záhube, z vr­chu Si­ona. Rev­nivosť Hos­podina Zá­stupov to učiní. 32 Pre­to tak­to hovorí Hos­podin o as­sýr­skom kráľovi: Ne­voj­de do tohoto mes­ta ani ta ne­vo­strelí strely ani ne­poj­de proti nemu štítom ani ne­na­sype proti nemu násypu. 33 Tou is­tou ces­tou, ktorou prišiel, sa i navráti; ale do tohoto mes­ta ne­voj­de, hovorí Hos­podin. 34 Lebo budem brániť toto mes­to a za­stávať ho, aby som ho za­chránil pre seba a pre Dávida, svoj­ho služob­níka. Porážka Senacheribova.35 A stalo sa tej is­tej noci, že vy­šiel an­jel Hos­podinov a po­bil v as­sýr­skom tábore sto osem­desiat­päť tisíc. A keď vstali skoro ráno, videli, že hľa, všet­ci boli mŕt­volami. 36 Pre­to sa po­hol a od­išiel. A tak sa na­vrátil Senacherib, as­sýr­sky kráľ, a býval a sedel v Ninivem. 37 A stalo sa, keď sa klaňal v dome Niz­rocha, svoj­ho boha, že Ad­ram­melech a Šarecer, jeho synovia, ho za­bili mečom a sami utiek­li do zeme Araráta. A kraľoval Esar-chad­don, jeho syn, mies­to neho.