Roháček › 2. Kráľov › 8

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Po hlade vrátivšia sa žena.1 Elize­us hovoril žene, ktorej syna bol vzkriesil, a riekol: Vstaň a iď ty aj so svojou čeľaďou a po­hos­tíň tam, kde môžeš po­hos­tíniť, lebo Hos­podin pri­volá hlad. Aj prišiel na zem a trval sedem rokov. 2 A žena vstanúc urobila podľa slova muža Božieho a od­išla i so svojou čeľaďou a po­hos­tínila v zemi Filištínov sedem rokov. 3 A stalo sa po sied­mich rokoch, že sa na­vrátila žena zo zeme Filištínov a vy­šla, aby kričala na kráľa za svoj dom a za svoje pole. 4 A práve vtedy hovoril kráľ s Geházim, služob­níkom muža Božieho, a riekol: Nože mi rozp­rávaj o všet­kých tých velikých veciach, ktoré činil Elize­us. 5 A stalo sa, kým rozp­rával kráľovi o tom, že oživil toho mŕt­veho, tu hľa, žena, ktorej syna oživil, kričala na kráľa pre svoj dom a pre svoje pole. A Geházi po­vedal: Môj pán kráľ, toto je tá žena, a toto je ten jej syn, ktorého oživil Elize­us. 6 A kráľ sa pýtal ženy, a rozp­rávala mu. Po­tom jej dal kráľ jed­ného dvoranína a riekol: Prinav­ráť všet­ko, čo bolo jej, i všet­ku úrodu poľa od toho dňa, ktorého opus­tila zem, až doteraz.- Strašná predpoveď o Hazaelovi. Ben-hadad udusený.7 A Elize­us prišiel do Damašku, a Ben-hadad, sýr­sky kráľ, bol ne­moc­ný. A bolo mu oznámené a rečené: Ten muž Boží prišiel až sem. 8 Vtedy po­vedal kráľ Hazaelovi: Vez­mi do svojej ruky obet­ný dar a idi vús­trety mužovi Božiemu a opýtaj sa Hos­podina skr­ze neho po­vediac: Či budem ešte žiť a vy­j­dem z tej­to ne­moci? 9 A tak mu išiel Hazael vús­trety vez­múc obet­ný dar do svojej ruky a zo všetkých dob­rých vecí, k­toré boly v Damašku, bremä štyrid­siatich veľb­lúdov, a prij­dúc za­stál pred ním a po­vedal: Tvoj syn, Ben-hadad, sýr­sky kráľ, ma po­slal k tebe a kázal sa opýtať: Či budem ešte žiť a či vy­j­dem z tej­to ne­moci? 10 A Elize­us mu riekol: Iď, po­vedz: Prav­daže budeš žiť! Avšak Hos­podin mi ukázal, že is­tot­ne zo­mrie. 11 A muž Boží po­stavil meravo svoju tvár a hľadel dlho uprene na neho a plakal. 12 A Hazael po­vedal: Prečo plače môj pán? A odpovedal: Pre­to, že viem, čo zlého urobíš synom Iz­raelovým. Ich opev­nené mes­tá popáliš, ich mláden­cov po­biješ ukrut­ne mečom, ich ne­mluvňatá poroz­rážaš a ich tehot­né ženy poroztínaš. 13 Na to po­vedal Hazael: A čo je azda tvoj služob­ník pes, aby urobil túto velikú vec? Ale Elize­us riekol: Hos­podin mi ukázal, že budeš kráľom nad Sýri­ou.- 14 Po­tom od­išiel od Elizea a prišiel k svoj­mu pánovi, ktorý mu riekol: Čo ti po­vedal Elize­us? A on odpovedal: Riekol mi, že budeš is­tot­ne žiť. 15 A stalo sa na druhý deň, že vzal hábu, na­močil do vody a pre­strel na jeho tvár, a zo­mrel. A kraľoval Hazael mies­to neho. Za Jeroboáma sa sprotiví Edom.16 A v piatom roku Joráma, syna Achabov­ho, iz­rael­ského kráľa, a za Jozafata, jud­ského kráľa, začal kraľovať Jehorám, syn Jozafatov, jud­ský kráľ. 17 Mal trid­saťd­va rokov, keď začal kraľovať a kraľoval osem rokov v Jeruzaleme. 18 A chodil po ces­te kráľov Iz­raelových, ako robil dom Achabov, lebo mal dcéru Achabovu za ženu a robil to, čo je zlé v očiach Hos­podinových. 19 Ale Hos­podin nech­cel za­hladiť Júdu pre Dávida, svoj­ho služob­níka, tak ako mu po­vedal, že mu dá sviecu i jeho synom po všet­ky dni. 20 Za jeho dní sa sprotivil Edom a vy­manil sa zpod ruky Júdovej, a ustanovili nad sebou kráľa. 21 Pre tú príčinu prešiel Jehorám do Cai­ra i všet­ky vozy s ním. A stalo sa, že vstal vnoci a porazil Edoma, ktorý ho ob­kľučoval, i veliteľov nad voz­mi. A tak utiekol ľud do svojich stánov. 22 Ale Edom len jed­nako odpadol a vy­tr­hol sa zpod ruky Júdovej, a je tak až do tohoto dňa. Vtedy od­pad­lo i mes­to Libna, toho času. 23 A os­tat­né deje Jehorámove a všet­ko, čo robil, či nie je to na­písané v knihe letopisov kráľov Júdových? 24 A ľahol Jehorám a ležal so svojimi ot­cami a bol po­chovaný so svojimi ot­cami v mes­te Dávidovom, a kraľoval Achaziáš, jeho syn, mies­to neho. Achaziáš, syn Jehorámov.25 V dvanás­tom roku Joráma, syna Achabov­ho, iz­rael­ského kráľa, začal kraľovať Achaziáš, syn Jehoráma, jud­ského kráľa. 26 Achaziáš mal dvad­saťd­va rokov, keď začal kraľovať a kraľoval jeden rok v Jeruzaleme. A meno jeho mat­ky bolo Atália, dcéra Omriho, iz­rael­ského kráľa. 27 A chodil po ces­te domu Achabov­ho a robil to, čo je zlé v očiach Hos­podinových, ako dom Achabov, pre­tože bol zaťom domu Achabov­ho. 28 A od­išiel s Jorámom, synom Achabovým, do boja proti Hazaelovi, sýr­skemu kráľovi, v Rámot-gileáda. Ale Sýrovia porazili Joráma. 29 A kráľ Jorám sa na­vrátil, aby sa hojil v Jiz­reele zo s­vojich rán, ktoré mu za­dali Sýrovia v Ráme, keď bojoval s Hazaelom, sýr­skym kráľom. A Achaziáš, syn Jehoráma, jud­ský kráľ, od­išiel dolu, aby navštívil Joráma, syna Achabov­ho, v Jiz­reele, pre­tože bol ne­moc­ný.