Roháček › 2. Kráľov › 14

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Amaziáš nad Júdom.1 V druhom roku Jo­asa, syna Jehoachazovho, iz­rael­ského kráľa, kraľoval Amaziáš, syn Jo­asa, jud­ského kráľa. 2 Dvad­saťpäť rokov mal, keď začal kraľovať, a kraľoval dvad­saťdeväť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho mat­ky bolo Jeho­ad­dána z Jeruzalema. 3 A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hos­podinových, len že nie tak ako Dávid, jeho otec. Všet­ko, jako robil Jo­as, jeho otec, tak robil. 4 Len že výšiny neboly ustúpily; ľud ešte vždy obetoval a kadil na výšinách. 5 A stalo sa, keď sa upev­nilo kráľov­stvo v jeho ruke, že po­bil svojich služob­níkov, ktorí za­bili kráľa, jeho ot­ca. 6 Ale synov tých vrahov ne­pobil podľa toho, jako je na­písané v knihe zákona Mojžišov­ho, kde pri­kázal Hos­podin po­vediac: Nebudú ot­covia tres­taní sm­rťou za synov, ani synovia nebudú tres­taní sm­rťou za ot­cov, ale každý zo­mrie za svoj vlast­ný hriech. 7 On porazil Edoma v Soľnej doline, desať tisícov, a vzal mes­to Sela vo voj­ne a na­zval ho Jok­teel, ako sa menuje až do tohoto dňa. Pozrime si do tvári. Vojna.8 Vtedy po­slal Amaziáš po­slov k Jo­asovi, synovi Jeho­achaza, syna Jehu-va, iz­rael­skému kráľovi, s od­kazom: Nože poď, a pozrime si do tvári! 9 A Jo­as, iz­rael­ský kráľ, po­slal k Amaziášovi, jud­skému kráľovi, po­vedať: Bod­liak, ktorý bol na Libanone, po­slal výz­vu k ced­re, ktorá je na Libanone, a po­vedal: Daj môj­mu synovi svoju dcéru za ženu! Ale išla tade poľná zver, ktorá žije na Libanone, a zašliapala bod­liak. 10 Poraziť porazil si Edoma, pre­to ťa po­z­dvih­lo tvoje srd­ce. Nuž tedy chlúb sa a seď vo svojom dome. Prečo sa pletieš do zlého a dráždiš ho, aby si padol i ty i Júda s tebou? 11 Ale ne­pos­lúchol Amaziáš. Pre­to od­išiel hore Jo­as, iz­rael­ský kráľ, a tedy si po­zreli do tvári, on i Amaziáš, jud­ský kráľ, v Bét-šemeši, ktoré pat­rí Judsku. 12 A Júda bol porazený od Iz­raela, a utekali každý do svoj­ho stánu. 13 Aj Amaziáša, jud­ského kráľa, syna Jo­asa, syna Achaziáša, chytil Jo­as, iz­rael­ský kráľ, v Bét-šemeši a prij­dúc do Jeruzalema sboril múru Jeruzalema od brány Ef­rai­movej až po bránu Uhla, na štyristo lakťov. 14 A po­bral všet­ko zlato i strieb­ro i všet­ky nádoby, ktoré sa našly v dome Hos­podinovom a v po­kladoch domu kráľov­ho, i synov zálohy a na­vrátil sa do Samárie. 15 A os­tat­né deje Jo­asove, to, čo robil, a jeho udat­nosť, a jako bojoval proti Amaziášovi, jud­skému kráľovi, či nie je to na­písané v knihe letopisov kráľov Iz­raelových? 16 A tak ľahol Joas a ležal so svojimi ot­cami a bol po­chovaný v Samárii s iz­rael­skými kráľmi, a kraľoval Jeroboám, jeho syn, mies­to neho. Amaziáša zabijú v Lachiši.17 A Amaziáš, syn Jo­asov, jud­ský kráľ, žil ešte po smr­ti Jo­asa, syna Jeho­achazov­ho, iz­rael­ského kráľa, pät­násť rokov. 18 A os­tat­né deje Amaziášove či nie sú na­písané v knihe letopisov kráľov Júdových? 19 Po­tom sa sprisahali proti nemu v Jeruzaleme, a utiekol do Lachiša. Ale po­slali za ním i do Lachiša a za­bili ho tam. 20 Od­tiaľ ho od­nies­li na koňoch, a po­chovaný bol v Jeruzaleme so svojimi ot­cami v mes­te Dávidovom. 21 A všetok jud­ský ľud, všet­ci vzali Azariáša, ktorý mal šest­násť rokov, a urobili ho kráľom na­mies­to jeho otca Amaziáša. 22 On vy­stavil Elat a prinav­rátil ho Júdovi, keď už bol ľahol kráľ so svojimi ot­cami. Jeroboám II. nad Izraelom.23 V pät­nás­tom roku Amaziáša, syna Jo­asov­ho, jud­ského kráľa, začal kraľovať Jeroboám (II. ), syn Jo­asa, iz­rael­ského kráľa, v Samárii a kraľoval štyridsaťjeden rokov. 24 A robil to, čo je zlé v očiach Hos­podinových; ne­od­stúpil od ni­ktorých hriechov Jeroboáma, syna Nebátov­ho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Iz­rael. 25 On zís­kal zpät d­riev­ne územie Iz­raelovo, od­tiaľ, kde sa ide do Hamatu, až po more Púšte, podľa slova Hos­podina, Boha Iz­raelov­ho, ktoré hovoril skr­ze svoj­ho služob­níka Jonáša, syna Amit­tai­ho, proroka, ktorý bol z Gát-chefera. 26 Lebo Hos­podin videl trápenie Iz­raelovo, veľmi hor­ké, a že ne­pozos­tával iba za­vretý a opus­tený, a nebolo toho, kto by bol spomohol Iz­raelovi. 27 A nehovoril Hos­podin, že by chcel zahladiť meno Iz­raelovo zpod nebies a tak ich za­chránil skr­ze Jeroboáma, syna Jo­asov­ho. 28 Os­tat­né deje Jeroboámove a všet­ko, čo robil, i jeho udat­nosť, ktorou bojoval, a jako zís­kal zpät Damašek a Chamat, ktoré kedysi patrily Júdovi, pre Iz­raela, či nie je to na­písané v knihe letopisov kráľov Iz­raelových? 29 A tak ľahol Jeroboám a ležal so svojimi ot­cami, s iz­rael­skými kráľmi, a kraľoval Za­chariáš, jeho syn, mies­to neho.