Roháček › 2. Kráľov › 22

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Pobožný Joziáš. Najdenie knihy zákona Božieho.1 Joziáš mal osem rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval trid­saťjeden rokov v Jeruzaleme. A meno jeho mat­ky bolo Jedida, dcéra Adai­ášova, z Bacekaty. 2 A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hos­podinových, a chodil po každej ces­te Dávida, svoj­ho ot­ca, a ne­uchýlil sa ani na­pravo ani naľavo. 3 A stalo sa v osem­nás­tom roku kráľa Joziáša, že po­slal kráľ Šafána, syna Acaliáša, syna Mešul­lamov­ho, pisára, do domu Hos­podinov­ho po­vediac: 4 Iď hore k Hil­kiášovi, k naj­vyššiemu kňazovi, a nech spočíta peniaze, ktoré sú nadonášané do domu Hos­podinov­ho, ktoré sob­rali strážcovia prahu od ľudu, 5 a nech ich dajú do ruky tým, ktorí robia prácu, tým, ktorí sú ustanovení nad ňou v dome Hos­podinovom, a nech ich dávajú tým, ktorí robia prácu, ktorá je v dome Hos­podinovom, aby opravili trh­liny domu, 6 tesárom, staviteľom a murárom a na za­kúpenie dreva a tesaných kameňov opraviť dom. 7 Avšak nech sa neúčtuje s nimi z peňazí, ktoré sa dajú do ich ruky, lebo ver­ne pracujú. 8 A Hil­kiáš, naj­vyšší kňaz, po­vedal Šafánovi, pisárovi: Našiel som knihu zákona v dome Hos­podinovom. A Hil­kiáš dal knihu Šafánovi, ktorý ju čítal. 9 Po­tom vošiel Šafán, pisár, ku kráľovi a doniesol kráľovi od­poveď a riekol: Tvoji služob­níci vy­sypali peniaze, ktoré sa našly v dome Hospodinovom, a dali ich do ruky tým, ktorí robia prácu, tým, ktorí sú ustanovení nad ňou v dome Hos­podinovom. 10 A Šafán, pisár, tiež oznámil kráľovi a riekol: Kňaz Hil­kiáš mi dal nejakú knihu. A Šafán ju čítal pred kráľom. 11 A stalo sa, keď počul kráľ slová knihy zákona, že roz­tr­hol svoje rúcho, 12 a kráľ pri­kázal Hil­kiášovi, kňazovi a Achikámovi, synovi Šafánov­mu, a Ach­borovi, synovi Michai­ášov­mu, a Šafánovi, pisárovi, a Asai­ášovi, služob­níkovi kráľov­mu, a riekol: 13 Iďte, opýtaj­te sa Hos­podina o mne a o ľude a o celom Júdovi ­vzhľadom na slová tej­to naj­denej knihy, lebo je veľký hnev Hos­podinov, ktorý je zanietený proti nám, pre­tože ne­počúvali naši ot­covia na slová tej­to knihy, aby boli robili všet­ko tak, ako nám je pred­písané. U prorokyne Huldy.14 A tak od­išiel Hil­kiáš, kňaz, a Achikám a Ach­bor a Šafán a Asai­áš k prorokyni Hul­de, žene Šal­lúma, syna Tik­vu, syna Char­chasov­ho, strážcu rúcha. A bývala v Jeruzaleme, na druhej strane, a hovorili jej o tom. 15 A ona im riek­la: Tak­to hovorí Hos­podin, Bôh Iz­raelov: Po­vedz­te mužovi, ktorý vás po­slal ku mne: 16 Tak­to hovorí Hos­podin: Hľa, uvediem zlé na toto mies­to a na jeho obyvateľov, všet­ky slová knihy, ktorú čítal jud­ský kráľ. 17 Pre­tože ma opus­tili a kadili iným bohom, aby ma popudzovali všelijakým dielom svojich rúk. Pre­to sa roz­nietil môj hnev na toto mies­to a ne­vyhas­ne. 18 A jud­skému kráľovi, ktorý vás po­slal pýtať sa Hos­podina, tak­to mu po­viete: Tak­to hovorí Hos­podin, Bôh Iz­raelov, čo sa týka slov, ktoré si počul. 19 Pre­tože zmäk­lo tvoje srd­ce, a ponížil si sa pred tvárou Hos­podinovou, keď si počul, čo som hovoril proti tomuto mies­tu a proti jeho obyvateľom, že budú púšťou a zlorečen­stvom, a že si roz­tr­hol svoje rúcho a plakal si predo mnou, pre­to som i ja počul, hovorí Hos­podin. 20 Pre­to hľa, pri­pojím ťa k tvojim ot­com, a budeš sprataný do svojich hrobov v po­koji, a nebudú hľadieť tvoje oči na nič z toho zlého, ktoré uvediem na toto mies­to. - A donies­li kráľovi od­poveď.