Roháček › 2. Kráľov › 18

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Ezechiáš obnoví službu Hospodinovu. Medený had.1 A stalo sa v treťom roku Hozeu, syna Élu, iz­rael­ského kráľa, že začal kraľovať Ezechiáš, syn Achaza, jud­ského kráľa. 2 Dvad­saťpäť rokov mal, keď začal kraľovať, a kraľoval dvad­saťdeväť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho mat­ky bolo Abia, dcéra Za­chariášova. 3 A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hos­podinových, všet­ko tak, ako činil Dávid, jeho otec. 4 On od­stránil výšiny, rozt­ries­kal mod­lár­ske sochy, vy­sekal háje a roz­tĺkol medeného hada, ktorého bol spravil Mojžiš; lebo až do tých dní mu kadili synovia Iz­raelovi kadivo, a na­zval ho Nechuštánom. 5 Nadejal sa na Hos­podina, Boha Iz­raelov­ho, a nebolo po ňom jemu rov­ného medzi všet­kými kráľmi Júdovými ani medzi tými, ktorí boli pred ním. 6 Lebo sa pev­ne držal Hos­podina; ne­uh­nul od neho, aby ho nebol na­sledoval; a os­tríhal jeho pri­kázania, ktoré pri­kázal Hos­podin Mojžišovi. 7 A Hos­podin bol s ním; všade, kam­koľvek išiel, a čokoľvek konal, roz­um­ne konal a sprotivil sa as­sýr­skemu kráľovi a ne­slúžil mu. 8 On porazil Filištínov až po Gazu i jej kraje, a to od veže strážnych až po ohradené mes­to. Konečné prestehovanie Izraela.9 A stalo sa vo štvr­tom roku kráľa Ezechiáša, a to bol sied­my rok Hozeu, syna Élov­ho, iz­rael­ského kráľa, že vy­šiel hore Sal­manazar, as­sýr­sky kráľ, proti Samárii a obľahol ju. 10 A zau­jal ju po troch rokoch, v šies­tom roku Ezechiáša, k­torý to rok bol deviatym rokom Hozeu, iz­rael­ského kráľa; v­tedy bola zau­jatá Samária. 11 A as­sýr­sky kráľ pre­stehoval Iz­raela so As­sýrie a osadil ich v Chelachu a v Chábore p­ri rieke Gozane a v médskych mes­tách, 12 pre­tože ne­pos­lúchali na hlas Hos­podina, svoj­ho Boha, ale pre­stupovali jeho sm­luvu, všet­ko to, čo pri­kázal Mojžiš, služob­ník Hos­podinov, a ne­pos­lúchali ani nečinili. Vpadnutie Senacheribovo do Judska.13 Po­tom v š­tr­nás­tom roku kráľa Ezechiáša, vy­šiel hore Senacherib, as­sýr­sky kráľ, proti všet­kým mes­tám Júdovým ohradeným a zau­jal ich. 14 A Ezechiáš, jud­ský kráľ, po­slal pos­lov k as­sýr­skemu kráľovi do Lachiša po­vediac: Zhrešil som, ob­ráť sa preč odo mňa; to, čo naložíš na mňa, ponesiem. A as­sýr­sky kráľ uložil na Ezechiáša, jud­ského kráľa, tri­sto hrivien strieb­ra a trid­sať hrivien zlata. 15 A Ezechiáš dal všet­ko strieb­ro, ktoré sa našlo v dome Hos­podinovom a v po­kladoch domu kráľov­ho. 16 V tom čase olúpal Ezechiáš dvere chrámu Hos­podinov­ho zo zlata i stĺpy, ktoré bol po­kryl z­latom sám Ezechiáš, jud­ský kráľ, a dal to as­sýr­skemu kráľovi. Rabsáke pred Jeruzalemom.17 Ale assýrsky kráľ jed­nako len poslal Tar­tána a Rab-sarísa a Rab­sákeho z Lachiša ku kráľovi Ezechiášovi s velikým voj­skom do Jeruzalema. A odíduc hore prišli k Jeruzalemu a vy­j­dúc hore prišli a za­stáli pri struhe hor­ného ryb­níka, ktorá je pri hrad­skej poľa val­chárov­ho. 18 A keď volali na kráľa, vy­šiel k nim Elijakim, syn Hil­kiášov, ktorý bol nad domom, a Šeb­na, pisár, a Jo­ach, syn Azafov, kan­celár. 19 A Rab­sáke im po­vedal: Nože po­vedz­te Ezechiášovi: Tak­to hovorí ten veľký kráľ, as­sýr­sky kráľ: Akáže je to nádej, na ktorú sa nadeješ? 20 Po­vedal si iba slovo rtov, a to má byť rada a sila do boja! Na koho sa teraz nadeješ, že si sa mi sprotivil? 21 Teraz hľa, spoľahol si sa na tú trs­tenú palicu nalomenú, na Egypt, ktorá, keď sa nie­kto oprie na ňu, voj­de do jeho ruky a pre­bod­ne ju: taký je faraon, egypt­ský kráľ, všet­kým, ktorí sa nadejú na neho. 22 A keď mi po­viete: Na Hos­podina, svoj­ho Boha, sa nadejeme! Či nie je to ten is­tý, ktorého výšiny od­stránil Ezechiáš i jeho ol­táre, a riekol Júdovi a Jeruzalemu: Pred tým­to ol­tárom sa budete klaňať v Jeruzaleme!? 23 A teraz nože závoď s mojím pánom, s as­sýr­skym kráľom, a dám ti dva tisíce koní, ak si môžeš dať na ne jazd­cov. 24 A jako po­tom od­vrátiš tvár jediného voj­vod­cu, niek­torého z naj­menších služob­níkov môj­ho pána? Ale prav­da spoľahneš sa na Egypt, na vozy a na jazd­cov! 25 A krome toho, či som prišiel bez Hos­podina hore proti tomuto mies­tu, aby som ho zkazil? Veď Hospodin mi po­vedal: Vy­j­di hore proti tej zemi a zkaz ju! 26 Na to riekol Elijakim, syn Hil­kiášov, a Šeb­na a Jo­ach Rab­sákemu: Hovor, prosíme, svojim služob­níkom sýr­sky, lebo veď roz­umieme, a nehovor s nami židov­sky pred ľudom, ktorý je na múre! 27 Ale Rab­sáke im po­vedal: A či azda proti tvoj­mu pánovi a k tebe ma po­slal môj pán, aby som vám hovoril tieto slová? A či nie proti mužom, ktorí sedia na múre, aby jed­li svoje vlast­né laj­ná a pili svoj vlast­ný moč i spolu s vami? 28 Po­tom sa po­stavil Rab­sáke a volal veľkým hlasom židov­sky, hovoril a riekol: Počuj­te slovo toho veľkého kráľa, as­sýr­skeho kráľa! 29 Tak­to hovorí kráľ: Nech vás ne­klame Ezechiáš! Lebo vás nebude môcť vy­trh­núť z jeho ruky! 30 Ani nech vás ne­na­hovorí Ezechiáš nadejať sa na Hos­podina hovoriac: Is­tot­ne nás vy­trh­ne Hos­podin, a nebude vy­dané toto mes­to do ruky as­sýr­skeho kráľa. 31 Ne­počúvaj­te na Ezechiáša, lebo tak­to hovorí as­sýr­sky kráľ: Učiňte so mnou mier a nadobud­nite požehnanie a tak vyjdite ku mne a jedz­te každý zo svojho viniča a každý zo svojho fíka a pite každý vodu zo svojej stud­ne, 32 do­kiaľ ne­prij­dem a ne­poberiem si vás do zeme, podob­nej vašej zemi, do zeme obilia a vína, do zeme chleba a viníc, do zeme olív, vy­dávajúcich dob­rý olej, a medu, a žite a ne­pom­rite! Ale ne­počúvaj­te na Ezechiáša, lebo vás zvodí hovoriac: Hos­podin nás vy­trh­ne. 33 Či azda vy­trh­li bohovia národov každý svoju zem z ruky as­sýr­skeho kráľa? 34 Kde sú bohovia Chamatu a Ar­pádu? Kde bohovia Sefar­vajima, Hény a Iv­vy, aby boli vy­trh­li Samáriu z mojej ruky?! 35 Ktorí sú to medzi všet­kými boh­mi tých zemí, ktorí by boli vy­trh­li svoju zem z mojej ruky, aby Hos­podin vy­tr­hol Jeruzalem z mojej ruky? 36 A ľud mlčal, a ne­od­povedali mu ani slova, lebo to bol roz­kaz kráľov, k­torý povedal: Ne­od­povedaj­te mu! 37 Po­tom prišiel Elijakim, syn Hil­kiášov, ktorý bol nad domom, i Šeb­na, pisár, i Jo­ach, syn Azafov, kan­celár, k Ezechiášovi majúc roz­tr­hnuté rúcho a oznámili mu slová Rab­sákeho.