Roháček2. Kráľov5

2. Kráľov

Náman Sýrsky uzdravený z malomocenstva.1 A Náman, veliteľ voj­ska sýr­skeho kráľa, bol veľký muž pred svojím pánom a veľmi vážený, lebo skr­ze neho dal Hos­podin zá­chranu Sýrii, a bol to udat­ný muž, ale bol malomocný. 2 A Sýrovia boli vy­šli po čatách lúpežiť a zajali z Iz­rael­skej zeme nejaké malé dievča, ktoré po­tom bolo v službe pred ženou Námanovou. 3 A dievča povedalo svojej panej: Ó, keby sa môj pán dos­tal pred proroka, ktorý je v Samárii, vtedy by ho ten sprostil jeho malomocen­stva! 4 A Náman vojdúc oznámil to svojmu pánovi a riekol: Tak a tak hovorí dievčina, ktorá je z Iz­rael­skej zeme. 5 Na to po­vedal sýr­sky kráľ: Iď, voj­di a vy­stroj sa, a ja pošlem iz­rael­skému kráľovi list. A tak išiel, vzal so sebou desať hrivien strieb­ra, šesť tisíc šek­lov zlata a desatoro rúcha na premenu. 6 A doniesol list k iz­rael­skému kráľovi takéhoto ob­sahu: A tak teraz hneď, ako prij­de ten­to list k tebe, hľa, po­slal som k tebe Námana, svoj­ho služob­níka, spros­ti ho jeho malomocen­stva. 7 A stalo sa, keď prečítal iz­rael­ský kráľ list, že roz­tr­hol svoje rúcho a riekol: Či som ja azda Bôh, aby som mohol usmr­tiť a oživiť, že ten­to po­siela ku mne spros­tiť človeka jeho malomocen­stva? ! Ale vedz­te, prosím, a vidz­te, že hľadá zámien­ku proti mne. 8 A stalo sa, keď počul Elize­us, muž Boží, že iz­rael­ský kráľ roz­tr­hol svoje rúcho, po­slal ku kráľovi s od­kazom: Prečo si roz­tr­hol svoje rúcho? Nože nech prij­de ku mne, aby zvedel, že je prorok v Iz­raelovi. 9 Tak prišiel Náman so svojimi koňmi a so svojimi voz­mi a za­stál pri dveriach domu Elize­ov­ho. 10 A Elize­us po­slal k nemu po­sla s od­kazom: Iď a umy sa sedem ráz v Jor­dáne, a tvoje telo sa ti na­vráti zdravé, a budeš čis­tý. 11 Ale Náman sa roz­hneval, od­išiel a riekol: Hľa, po­vedal som si, že dozaista vy­j­de a stojac bude vzývať meno Hos­podina, svoj­ho Boha a že bude vznášať svoju ruku nad mies­tom, pos­ti­hnutým nemocou, a zaženie malomocen­stvo. 12 Či nie lepšie Abana a Far­far, rieky Damašku, ako všet­ky vody Iz­raelove? Či by som sa ne­mohol umyť v tých, aby som bol čis­tý? A ob­rátiac sa išiel s hnevom. 13 Ale pri­stúpili jeho služob­níci a hovorili mu a riek­li: Môj otče, keby ti bol kázal prorok vykonať nejakú veľkú vec, či by si nebol vy­konal? Čím skôr tedy, keď ti po­vedal: Umy sa a buď čis­tý! 14 A tak sišiel a po­hrúžil sa v Jor­dáne sedem ráz podľa slova muža Božieho. A jeho telo sa na­vrátilo, zdravé, takže bolo jako telo malého chlap­ca, a bol čis­tý. 15 Po­tom sa na­vrátil k mužovi Božiemu i s celým svojím sprievodom a prij­dúc za­stál pred ním a po­vedal: Hľa, prosím, po­znal som, že nieto Boha ni­kde na celej zemi, jedine v Iz­raelovi. A tak teraz, vez­mi, prosím, požeh­nanie, dar to od svoj­ho služob­níka. 16 Ale on riekol: Ako že žije Hos­podin, pred ktorého tvárou stojím, že ne­vez­mem. A hoci ho aj nútil, aby vzal odo­prel. 17 Vtedy po­vedal Náman: Keď tedy len nech­ceš vziať, nech sa dá, prosím, tvoj­mu služob­níkovi bremä dvoch mulíc zeme; lebo tvoj služob­ník nebude viacej obetovať zápalu alebo bit­nej obeti iným bohom, ale Hos­podinovi. 18 Len túto vec nech od­pus­tí Hos­podin tvoj­mu služob­níkovi: keď poj­de kedy môj pán do domu Rim­monov­ho, aby sa tam klaňal, a bude sa podopierať na moju ruku, že sa i ja pokloním v dome Rim­monovom. Tedy, keď sa budem klaňať v dome Rim­monovom, nech od­pus­tí, prosím, Hos­podin tvoj­mu služob­níkovi v tej­to veci. 19 A on mu riekol: Iď v po­koji. A tak od­išiel od neho, nejaký kus ces­ty. Lakomý klamár Geházi malomocný.20 Vtedy po­vedal Geházi, služob­ník Elizea, muža Božieho: Hľa, môj pán ušet­ril tohoto Námana Sýr­skeho ne­vez­múc z jeho ruky toho, čo doniesol. Ako že žije Hos­podin, po­bežím za ním a vez­mem niečo od neho. 21 A tak bežal Geházi za Námanom. A keď videl Náman, že k­tosi beží za ním, sos­kočil s voza jemu vús­trety a po­vedal: Či je pokoj? 22 A on odpovedal: Po­koj. Môj pán ma po­slal, aby som po­vedal: Hľa, práve teraz prišli ku mne dvaja mláden­ci s vr­chu Ef­rai­mov­ho, , zo synov prorokov; daj im, prosím, hriv­nu strieb­ra a dve rúcha na pre­menu. 23 A Náman po­vedal: Ráč, vez­mi dve hriv­ny. A prinútil ho. A za­viažuc dve hriv­ny strieb­ra do dvoch vreciek i dve rúcha na pre­menu na pre­menu naložil to na dvoch svojich služob­níkov, a nies­li pred ním. 24 A keď prišiel na vŕšok, vzal z ich ruky a složil to v nejakom dome a pre­pus­til mužov, a išli. 25 A on sám prišiel a po­stavil sa pred svoj­ho pána. Ale Elizeus mu riekol: Od­kiaľže, Geházi? A on odpovedal: Nechodil tvoj služob­ník ni­kde. 26 A riekol mu: Či nechodilo moje srd­ce s tebou a či nebolo pri tom, keď sa ob­rátil muž so svoj­ho voza tebe vús­trety? Či je toto čas brať strieb­ro alebo brať rúcha a kupovať olivy, vinice, ovce a voly, a najímať sluhov a diev­ky? 27 Ale malomocenstvo Námanovo pri­chytí sa teba i tvoj­ho semena, a bude tak až na veky. A vy­šiel zp­red jeho tvári malomoc­ný, biely jako sneh.