Roháček › 2. Kráľov › 23

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Joziáš obnoví službu Hospodinovu.1 A kráľ po­slal poslov, a shromaždili k nemu všet­kých starších Jud­ska a Jeruzalema. 2 Po­tom vy­šiel kráľ hore do domu Hos­podinov­ho i všet­ci mužovia Jud­ska i všet­ci obyvatelia Jeruzalema s ním, i kňazi i proroci i všetok ľud, od malého až do veľkého. A čítal v ich prítom­nos­ti, tak aby počuli, všet­ky slová knihy sm­luvy, ktorá bola naj­dená v dome Hos­podinovom. 3 A kráľ stojac na vy­výšenom mies­te učinil sm­luvu pred Hos­podinom, že bude na­sledovať Hos­podina a os­tríhať jeho pri­kázania a jeho svedoc­tvá a jeho ustanovenia celým srd­com a celou dušou, aby učinil to, že by stály slová tej­to sm­luvy, na­písané v tej­to knihe. A všetok ľud sa po­stavil na tú smluvu. 4 Po­tom roz­kázal kráľ Hil­kiášovi, naj­vyššiemu kňazovi, i kňazom druhého radu i strážcom prahu, aby vy­nies­li z chrámu Hos­podinov­ho všet­ky nádoby, spravené Bálovi a háju a všet­kému voj­sku nebes­kému, a spálil ich von­ku za Jeruzalemom na poli Kid­rona a ich prach od­niesol do Bét-ela. 5 A sosadil mod­lár­skych kňazov, ktorých boli ustanovili jud­skí kráľovia, a k­torí kadili na výšinách po mes­tách Jud­ska a v okolí Jeruzalema, jako aj tých, ktorí kadili Bálovi, sl­n­cu, mesiacu, planetám a všet­kému voj­sku nebes­kému. 6 A dal vy­niesť háj z domu Hos­podinov­ho ta von z Jeruzalema k po­toku Kid­ronu a spálil ho pri po­toku Kid­rone a roz­tĺkol na prach a jeho prach hodil na hroby synov obec­ného ľudu. 7 A roz­boril domy za­svätených smilstvu, ktoré boly v dome Hos­podinovom, v ktorých tkaly ženy dom­ce pre háj. 8 A dal do­viesť všet­kých kňazov z miest Jud­ska a poškvr­nil výšiny, na ktorých kadievali kňazi, od Geby až po Bér-šebu, a roz­boril výšiny brán, tie, ktoré boly pri vchode do brány Jozuu, kniežaťa mes­ta, ktoré boly po ľavej strane tomu, k­to vchádzal do brány mes­ta. 9 Avšak ne­vyšli kňazi výšin hore k ol­táru Hos­podinov­mu v Jeruzaleme, ale iba jed­li nek­vasené medzi svojimi brat­mi. 10 Poškvr­nil aj Tofet, ktoré je v údolí synov Hin­noma, aby ni­kto viac ne­vodil svoj­ho syna alebo svojej dcéry cez oheň Molochovi. 11 A od­pratal kone, ktoré boli dali jud­skí kráľovia sl­n­cu, od vchodu do domu Hos­podinov­ho, pri sieni Ne­tan-melecha, komor­níka, ktorý bol v Par­varíme. A vozy sl­n­ca spálil ohňom. 12 A ol­táre, ktoré boly na po­streší hor­nej siene Achazovej, ktoré spravili jud­skí kráľovia, ako aj ol­táre, ktoré spravil Manas­ses, v oboch ná­dvoriach domu Hos­podinov­ho, roz­boril kráľ a rozt­repal ich a od­pratal odtiaľ a ich prach vy­hodil do po­toka Kid­rona. 13 Aj výšiny, ktoré boly pred Jeruzalemom, ktoré boly z pravej ­strany vrchu Zhuby, ktoré vy­stavil Šalamún, iz­rael­ský kráľ, As­tar­te, hnusobe Sidon­cov, a Chámošovi, hnusobe Moábov, a Molochovi, ohav­nos­ti synov Am­monových, poškvr­nil kráľ. 14 A po­tries­kal mod­lár­ske stĺpy a po­sekal háje a ich mies­to za­pl­nil ľud­skými kosťami. 15 Aj ol­tár, ktorý bol v Bét-ele, výšinu, ktorú spravil Jeroboám, syn Nebátov, ktorý spôsobil to, aby hrešil Iz­rael, i ten ol­tár i výšinu roz­boril a spálil výšinu, ro­zdr­vil na prach a háj spálil. 16 A keď sa ob­rátil Joziáš, videl hroby, ktoré boly tam na vr­chu, a pošlúc ta pobral kos­ti z hrobov a spálil ich na ol­tári a tak ho poškvr­nil podľa slova Hos­podinov­ho, ktoré za­volal muž Boží, ktorý volajúc predpovedal tieto veci. 17 A riekol: Aký je to tam znak, ktorý vidím? A mužovia mes­ta mu po­vedali: To je hrob muža Božieho, ktorý bol prišiel z Jud­ska a k­torý volajúc predpovedal tieto veci, ktoré si učinil na ol­tári Bét-ela. 18 Vtedy riekol: Nechaj­te ho, nech ni­kto nehýbe jeho kos­tí. A tak za­chránili jeho kos­ti s kosťami proroka, ktorý bol prišiel zo Samárie. 19 I všet­ky domy výšin, ktoré boly v mes­tách Samárie, ktorých narobili iz­rael­skí kráľovia, aby popudzovali, od­stránil Joziáš a urobil im podľa všet­kých skut­kov, ktoré urobil v Bét-ele. 20 A pobijúc obetoval všet­kých kňazov výšin, ktorí boli tam, na ol­tároch a pálil na nich ľud­ské kos­ti. Po­tom sa na­vrátil do Jeruzalema. Veľká noc.21 Po­tom roz­kázal kráľ všet­kému ľudu a riekol: Sláv­te sláv­nosť veľkonočného barán­ka Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, jako je na­písané v tej­to knihe sm­luvy! 22 Lebo taká sláv­nosť veľkonočného barán­ka jako táto nebola slávená odo dní sud­cov, ktorí súdili Iz­raela, ani po všet­ky dni iz­rael­ských kráľov ani judských kráľov. 23 Ale iba v osem­nás­tom roku kráľa Joziáša bola tak slávená táto sláv­nosť barán­ka Hos­podinovi v Jeruzaleme. Odprataní duchári. Hospodin už neúprosný.24 I duchárov, vedom­cov, domácich bohov aj iných ukydaných bohov i všet­ky hnusoby, ktoré bolo vidieť v Jud­skej zemi i v Jeruzaleme, od­pratal Joziáš, aby po­stavil slová zákona, na­písané v knihe, ktorú našiel kňaz Hil­kiáš v dome Hos­podinovom. 25 A nebolo jemu rov­ného kráľa pred ním, ktorý by sa bol tak obrátil k Hos­podinovi celým srd­com i celou svojou dušou a celou svojou silou podľa celého zákona Mojžišov­ho, ani po ňom ne­povs­tal jemu rov­ný. 26 Avšak Hos­podin sa už neodvrátil od pále svoj­ho veľkého hnevu, jakou horel jeho hnev proti Júdovi pre všet­ky tie popudzovania, ktorými ho popudzoval Manas­ses. 27 Pre­to po­vedal Hos­podin: I Júdu od­stránim zp­red svojej tvári, jako som od­stránil Iz­raela, a za­vrh­nem toto mes­to, ktoré som bol vy­volil, Jeruzalem, i dom, o ktorom som po­vedal: Moje meno tam bude. 28 A os­tat­né deje Joziášove a všet­ko, čo robil, či nie je to na­písané v knihe letopisov kráľov Júdových? Faraon Necho. Smrť Joziášova.29 Za jeho dní bol vy­šiel fara­on Necho, egypt­ský kráľ, proti as­sýr­skemu kráľovi hore ku rieke Euf­rates. A kráľ Joziáš od­išiel oproti nemu a Necho ho za­bil v Megid­de hneď, ako ho uvidel. 30 A jeho služob­níci ho vzali mŕt­veho z Megid­da na voz a do­pravili ho do Jeruzalema a po­chovali ho v jeho hrobe. A ľud zeme vzal Jeho­achaza, syna Joziášov­ho, a po­mazali ho a urobili ho kráľom na­mies­to jeho ot­ca. Jehoachaz poviazaný v Rible.31 Jeho­achaz mal dvad­saťt­ri rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval tri mesiace v Jeruzaleme. A meno jeho mat­ky bolo Chamutaľ, dcéra Jeremiášova, z Lib­ny. 32 A robil to, čo je zlé v očiach Hos­podinových, všet­ko tak, ako robili jeho ot­covia. 33 A fara­on Necho ho po­viazal v Rib­le, v zemi Chamatu, keď kraľoval v Jeruzaleme, a uložil na zem po­kutu sto hrivien strieb­ra a hriv­nu zlata. Eljakim-Jehojakim.34 A fara­on Necho urobil kráľom El­jakima, syna Joziášov­ho, mies­to Joziáša, jeho ot­ca, a pre­menil jeho meno na Jehojakima. A Jeho­achaza vzal so sebou. A prišiel do Egyp­ta a zo­mrel tam. 35 A strieb­ro a zlato dal Jehojakim fara­onovi, ale prv ocenil zem, aby mohol dať strieb­ro na roz­kaz fara­onov; od každého podľa jeho ocenenia, tak sohnal strieb­ro a zlato od ľudu zeme, aby ho dal fara­onovi Nechovi. 36 Jehojakim mal dvad­saťpäť rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval jedonásť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho mat­ky bolo Zebúda, dcéra Pedai­ášova, z Rúmy. 37 A robil to, čo je zlé v očiach Hos­podinových, všet­ko tak, ako robili jeho ot­covia.