Roháček › 2. Kráľov › 4

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Niektoré divy Elizeove. Rozmnožený olej.1 A nejaká žena zo žien synov prorokov kričiac volala na Elizea a vravela: Tvoj služob­ník, môj muž, zo­mrel, a ty vieš, že tvoj služob­ník sa bál Hos­podina. A tu prišiel veriteľ, aby vzal dvoje mojich detí sebe za sluhov. 2 A Elize­us jej po­vedal: A čo ti mám učiniť? Po­vedz mi. Čo máš v dome? A ona riekla: Ne­má tvoja diev­ka ničoho v dome ok­rem nádoby oleja. 3 Na to jej povedal: Idi, vy­žiadaj si nádoby z von­ku od všet­kých svojich súsedov, prázd­ne nádoby, a nedones ich málo! 4 Po­tom voj­deš a za­mkneš dvere za sebou a za svojimi syn­mi a budeš nalievať do všet­kých tých nádob, a tú, ktorá bude pl­ná, dáš od­staviť. 5 A tak od­išla od neho a za­mk­la dvere za sebou a za svojimi syn­mi. Oni je podávali, a ona nalievala. 6 A stalo sa, keď boly nádoby pl­né, že riek­la svoj­mu synovi: Podaj mi ešte nádobu! Ale on jej po­vedal: Už niet viacej nádoby. A olej za­stál. 7 Po­tom prišla a oznámila to mužovi Božiemu, ktorý po­vedal: Iď, predaj olej a za­plať svoj­mu veriteľovi a ty so svojimi syn­mi sa budeš živiť z ostat­ku. Sunemänka dostane syna.8 Po­tom stalo sa jed­ného dňa, že prišiel Elize­us do Sunema, kde bola nejaká veľká žena, ktorá ho na­silu zdržala, aby jedol chlieb. A bolo od toho času, že kedykoľvek išiel tade, uchýlil sa ta, aby jedol chlieb. 9 A riek­la svojemu mužovi: Hľa, prosím, viem, že je to muž Boží, svätý, ktorý to ustavične chodieva pop­ri nás. 10 Sprav­me mu, prosím, murovanú iz­bičku na po­streší a po­stav­me mu tam po­steľ a stôl a stoličku a sviet­nik, aby keď prij­de k nám, mohol sa ta uchýliť. 11 A tak stalo sa jed­ného dňa, že prišiel ta, a uchýlil sa do izby hore a ležal tam. 12 A riekol Geházimu, svoj­mu služob­níkovi: Za­volaj tú Sunemän­ku. A za­volal ju, a za­stála pred ním. 13 Vtedy mu riekol: Nože jej po­vedz: Hľa, ty si vy­naložila na nás všet­ku tú starosť. Čo ti učiniť? Či máš nejakú vec, aby som za teba hovoril kráľovi alebo veliteľovi voj­ska? Ale ona riekla: Bývam pro­stred svoj­ho ľudu. 14 A zase riekol: A čo tedy učiniť pre ňu? Na to od­povedal Geházi: Ale ona ne­má syna, a jej muž je starý. 15 Vtedy po­vedal: Za­volaj ju. A za­volal ju, a za­stála vo dveriach. 16 A riekol: Na rok o tom­to čase, podľa času života, budeš ob­jímať syna. A ona riekla: Nie, môj pane, mužu Boží, ne­klam svojej diev­ky! 17 Ale žena počala a porodila syna v určený čas, podľa času života, na čas, ktorý jej predpovedal Elize­us. Elizeus vzkriesi syna Sunemänky.18 A dieťa rást­lo. Ale stalo sa jed­ného dňa, že vy­šlo za svojím ot­com k žen­com 19 a po­vedalo svoj­mu ot­covi: Moja hlava, moja hlava! A riekol služob­níkovi: Zanes ho k jeho mat­ke! 20 A vzal ho a zaniesol ho k jeho mat­ke, a sedel na jej kolenách až do polud­nia a zo­mrel. 21 A ona vy­j­dúc hore položila ho na po­steľ muža Božieho, za­mk­la ho a vy­šla. 22 Po­tom za­volala svoj­ho muža a riek­la: Pošli mi, prosím jed­ného zo sluhov a jed­nu os­licu, aby som za­beh­la až k mužovi Božiemu a na­vrátim sa za­se. 23 A on povedal: Prečo chceš ísť k nemu dnes? Veď nie je ani nový mesiac ani sobota. Ale ona odpovedala: Maj pokoj o to. 24 A osed­lajúc os­licu riek­la svoj­mu služob­níkovi: Ponáhľaj a iď, ne­zdržuj pre mňa v jaz­de, len keby som ti po­vedala. 25 Tak išla a prišla k mužovi Božiemu na vrch Kar­mel. A stalo sa, keď ju uvidel muž Boží zďaleka, že riekol Geházimu, svoj­mu služob­níkovi: Hľa, tam­to je Sunemänka! 26 Nože jej teraz bež vús­trety a opýtaj sa jej: Či ti po­koj? Či po­koj tvoj­mu mužovi, a či po­koj i tvojmu dieťaťu? A ona odpovedala: Po­koj. 27 Ale keď prišla k mužovi Božiemu na vrch, chopila sa jeho nôh. A Geházi pri­stúpil, aby ju od­strčil. Ale muž Boží po­vedal: Nechaj ju, lebo jej duša jej je sov­rená horkou bolesťou, a Hos­podin to ukryl predo mnou a ne­oz­námil mi. 28 A ona riekla: Či som ja žiadala syna od svoj­ho pána? Či som ne­povedala: Nezavádzaj ma! 29 Vtedy po­vedal Geházimu: Pre­páš svoje bed­rá a vez­mi moju palicu do svojej ruky a iď. Keď stret­neš voľakoho, ne­po­zdravíš ho, a keď teba po­zdraví voľak­to, ne­od­povieš mu a položíš moju palicu na tvár chlap­covu. 30 Ale mat­ka chlap­cova riek­la: Jako že žije Hos­podin, a jako žije tvoja duša, že ťa ne­opus­tím. A tak vstal a išiel za ňou. 31 A Geházi od­išiel pred nimi a položil palicu na tvár chlap­covu, ale nebolo hlasu, ani nebolo po­zoru. A vrátiac sa jemu vús­trety oznámil mu a po­vedal: Ne­prebudil sa chlapec. 32 A keď vošiel Elize­us do domu, hľa, chlapec bol mŕt­vy, položený na jeho po­steli. 33 A voj­dúc za­mkol za nimi za obi­dvoma dvere a mod­lil sa Hos­podinovi. 34 A keď vy­šiel hore, ľahol si na dieťa, položil svoje ús­ta na jeho ús­ta a svoje oči na jeho oči a svoje ruky na jeho ruky a zo­hol sa nad ním. A telo dieťaťa sa zo­hrialo. 35 Po­tom sa ob­rátil a prešiel po dome raz sem a raz ta a zase vyšiel hore a zo­hol sa nad ním. A chlapec kých­nul až do sedem ráz a chlapec ot­voril svoje oči. 36 Vtedy za­volal Geháziho a riekol: Za­volaj tú Sunemän­ku. A za­volal ju. A keď vošla k ne­mu, po­vedal: Vez­mi svoj­ho syna! 37 A ona prišla, pad­la k jeho nohám a po­klonila sa k zemi. A tak vzala svoj­ho syna a vy­šla. Smrť v hrnci.38 Po­tom sa na­vrátil Elize­us do Gil­gala. A bol hlad v zemi. A synovia prorokov sedeli pred ním. Tu po­vedal svoj­mu služob­níkovi: Pri­stav ten veľký hr­niec a navar synom prorokov kaše! 39 Pre­to vy­šiel jeden na pole, aby na­sbieral zelín. A keď našiel nejakú poľnú lozu na­oberal z nej poľných uhoriek pl­né svoje rúcho a prij­dúc na­krájal do hr­n­ca, aby z toho navaril kaše, lebo ne­znali toho. 40 A vy­liali to mužom, aby jed­li. Ale stalo sa, jako tak jed­li z kaše, že skrík­li a riek­li: Sm­rť v hr­n­ci, mužu Boží! A ne­moh­li jesť. 41 A on riekol: Dones­te múky! A keď doniesli, na­sypal do hr­n­ca a po­vedal: Nalej ľudu, aby jed­li. A po­tom už nebolo ničoho zlého v hr­n­ci. Zázračné nasýtenie.42 V tom prišiel nejaký muž z Bál-šališe a doniesol mužovi Božiemu chleba z prvotín, dvad­sať jačmen­ných chlebov a nového zbožia vo svojom vreci a po­vedal: Daj ľudu, nech jedia. 43 A jeho po­sluhovač po­vedal: Načo nám toto pred­ložiť pred sto mužov? Ale on riekol: Daj ľudu, nech jedia, lebo tak­to hovorí Hos­podin: Najedia sa, a ešte aj zostane. 44 A tak pred­ložili pred nich, a jed­li aj zvýšili podľa slova Hos­podinov­ho.