Evanjelický › 2. Kráľov › 4

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Elízeove divy: Dlh vdovy1 Is­tá žena spomedzi žien proroc­kých učeníkov volala za Elíze­om: Tvoj služob­ník, môj muž, zo­mrel. Ty vieš, že sa tvoj služob­ník bál Hos­podina. Prišiel však veriteľ vziať si mojich dvoch synov za ot­rokov. 2 Elíze­us sa jej opýtal: Čo ti mám urobiť? Po­vedz mi, čo máš v dome. Od­povedala: Tvoja služob­nica ne­má v celom dome nič, len krčah oleja. 3 On po­vedal: Choď, vy­pýtaj si zvon­ku od susedov nádoby, a to ne­málo prázd­nych nádob. 4 Po­tom voj­di, za­mkni dvere za sebou i za svojimi syn­mi, nalievaj do všet­kých nádob a pl­né od­stav. 5 Keď od­išla od neho, za­mk­la dvere za sebou i za svojimi syn­mi. Oni jej podávali a ona nalievala. 6 Keď boli nádoby pl­né, po­vedala svoj­mu synovi: Podaj mi ešte nádobu. Ale on jej od­povedal: Niet už nádoby. Vtom olej pre­stal. 7 Vtedy vy­šla a po­vedala to Božiemu mužovi. On po­vedal: Choď predať olej, vy­plať dlh a zo zvyšku sa budeš živiť aj so svojimi syn­mi. Vzkriesenie chlapca8 Jed­ného dňa Elíze­us pre­chádzal cez Šúném. Bola tam zámožná žena a tá ho po­zvala niečo si zajesť. Kedykoľvek po­tom tadiaľ pre­chádzal, zašiel tam zajesť si. 9 Raz po­vedala svoj­mu mužovi: Počuj, ja viem, že je to svätý Boží muž, ktorý pravidel­ne chodieva pop­ri nás. 10 Urob­me mu malú murovanú hor­nú iz­bu, daj­me mu do nej po­steľ, stôl, stoličku a sviet­nik, aby sa tam uchýlil, keď k nám príde. 11 Jed­ného dňa prišiel, uchýlil sa do tej hor­nej izby a uložil sa tam. 12 Svoj­mu sluhovi Gécházímu po­vedal: Za­volaj tú Šúnémčan­ku! Za­volal ju a do­stavila sa k ne­mu. 13 Nato mu roz­kázal: Po­vedz jej: Ty si sa úz­kost­livo starala o nás. Čo by som mohol pre teba urobiť? Mám azda pre­hovoriť v tvojom záuj­me s kráľom alebo s voj­vod­com? Ale ona od­vetila: Načo? Bývam upro­stred svoj­ho ľudu. 14 Opýtal sa teda: Čo by sa pred­sa dalo pre ňu urobiť? Tu sa oz­val Géchází: Ach, ne­má syna, a jej manžel je už starý. 15 Roz­kázal mu: Za­volaj ju! Za­volal ju a ona si za­stala pri vchode. 16 Po­vedal jej: O rok o takom­to čase budeš ob­jímať svoj­ho syna. Ale ona od­porovala: Nie, pane môj, muž Boží, ne­klam svoju služob­nicu. 17 A žena počala a porodila syna o rok v tom is­tom čase, ako to pred­povedal Elíze­us. 18 Keď chlapec vy­rás­tol, vy­bral sa jed­ného dňa k ot­covi k žen­com. 19 Tu sa začal žalovať svoj­mu ot­covi: Hlava moja, hlava moja! Ten roz­kázal svoj­mu sluhovi: Od­nes ho mat­ke. 20 Keď ho vzal a pri­viedol k mat­ke, sedel jej až do polud­nia na kolenách, po­tom zo­mrel. 21 Vtedy vy­šla hore, položila ho na lôžko Božieho muža, za­vrela a od­išla. 22 Za­volala si muža a po­vedala: Pošli mi, prosím, jed­ného zo sluhov a nejakú os­licu. Po­bežím za Božím mužom a po­tom sa vrátim. 23 Ale on sa opýtal: Prečo ideš za ním? Dnes nie je ani nov­mesiac ani sviatočný deň od­počin­ku. Od­vetila: Buď na po­koji! 24 Keď osed­lala os­licu, pri­kázala svoj­mu sluhovi: Žeň a vy­kroč! Kvôli mne jaz­du ne­zdržuj, iba keď ti po­viem. 25 Nato sa po­brala a prišla k Božiemu mužovi na vrch Kar­mel. Keď ju Boží muž zhliadol zďaleka, po­vedal svoj­mu sluhovi Gécházímu: Po­zri, to je tá Šúnémčan­ka! 26 Nože jej po­beh­ni v ús­trety a opýtaj sa jej: Dob­re sa máš? Dob­re sa má tvoj muž? Dob­re sa má tvoje dieťa? Od­povedala: Dob­re. 27 Keď prišla na vrch k Božiemu mužovi, ob­jala mu nohy. Vtom pri­skočil Géchází, aby ju od­sotil. Ale Boží muž po­vedal: Daj jej po­koj, lebo má za­rmútenú dušu. Hos­podin to však skryl predo mnou a ne­oz­námil mi nič. 28 Nato sa oz­vala: Či som si pýtala syna od teba, pane môj? Či som ti ne­vravela: Nerob mi már­ne nádeje? 29 Vtedy roz­kázal Gécházímu: Opáš si bed­rá, vez­mi si do ruky moju palicu a choď! Keď nie­koho stret­neš, ne­po­zdrav ho! Keď teba nie­kto po­zdraví, ne­od­povedaj! Moju palicu polož chlap­covi na tvár. 30 Chlap­cova mat­ka však po­vedala: Akože žije Hos­podin a akože ty žiješ, ne­spus­tím sa ťa. 31 Géchází ich pred­išiel a položil palicu chlap­covi na tvár. Ne­oz­val sa však ani hlások, nebolo znám­ky života. Vrátil sa teda jemu v ús­trety a po­vedal mu: Chlapec sa ne­preb­ral. 32 Po­tom vošiel do domu Elíze­us. A hľa, dieťa ležalo na jeho po­steli mŕt­ve. 33 Keď vošiel, za­vrel za sebou a za ním dvere a mod­lil sa k Hos­podinovi. 34 Po­tom vy­stúpil hore, ľahol si na dieťa, priložil si ús­ta na jeho ús­ta, oči na jeho oči a dlane na jeho dlane. Keď sa k nemu sk­láňal, telo dieťaťa sa za hrialo. 35 Po­tom znovu vstal, chodil sem-tam po dome, vy­stúpil hore a sklonil sa k ne­mu. Zrazu chlapec sedemk­rát kýchol. Po­tom ot­voril oči. 36 Vtedy Elíze­us za­volal Gécházího a roz­kázal mu: Za­volaj tú Šúnémčan­ku! Za­volal ju, a keď prišla k ne­mu, po­vedal: Vez­mi si syna! 37 Keď vstúpila, pad­la mu k nohám a po­klonila sa mu až po zem. Po­tom si vzala syna a vy­šla. Napravenie jedovatého jedla38 Elíze­us sa vrátil do Gil­gálu. V krajine bol hlad. Keď sedeli pred ním proroc­kí učeníci, roz­kázal svoj­mu sluhovi: Po­stav veľký hr­niec a navar proroc­kým učeníkom jed­lo. 39 Jeden vy­šiel na pole naz­bierať zeleninu. Našiel poľnú popínavú rast­linu a naz­bieral z nej divé tek­vice za pl­né šaty. Po­tom prišiel a po­krájal ich do hr­n­ca na varenie, lebo to ne­poz­nali, 40 a nalieval mužom, aby jed­li. Len čo začali jesť, skrík­li: Sm­rť je v hr­n­ci, Boží muž! A ne­moh­li jesť. 41 Vtedy roz­kázal: Dones­te múky! Vsypal ju do hr­n­ca a po­vedal: Nalievaj ľuďom, nech jedia! A v hr­n­ci už nebolo nič škod­livé. Nasýtenie z mála chlebov42 Z Baalšálíše prišiel muž a priniesol Božiemu mužovi chlieb z pr­votín, dvad­sať jačmen­ných chlebov a zrno v plášti. Po­vedal: Daj ľuďom, nech jedia. 43 Ale jeho sluha po­vedal: Čo? Toto mám pred­ložiť sto chlapom? On však po­vedal: Len dávaj ľuďom, nech jedia! Veď tak­to hovorí Hos­podin: Najedia sa, a ešte aj zvýši. 44 Pred­ložil im teda. Najed­li sa a nechali na­zvyš podľa slova Hos­podinov­ho.