Evanjelický › 2. Kráľov › 19

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Izaiáš posilňuje kráľovu vieru1 Keď to kráľ Chiz­kija počul, roz­tr­hol si šaty, za­halil sa vrecovinou a vstúpil do domu Hos­podinov­ho. 2 A po­slal pred­staveného paláca El­jákíma, pisára Šeb­nu a starších z kňazov za­halených vrecovinou k prorokovi Izai­ášovi, synovi Ámócov­mu. 3 Oni mu po­vedali: Tak­to vraví Chiz­kija: Ten­to deň je dňom súženia, tres­tu a opo­vr­hnutia, lebo sa synovia do­stali až k rodid­lám, ale niet sily k pôrodu. 4 Azda tvoj Boh, Hos­podin, počuje slová rab šákéove, ktorého jeho pán, asýr­sky kráľ, po­slal po­tupiť živého Boha, a po­tres­ce ho za slová, ktoré Hos­podin, tvoj Boh, počul. Po­mod­li sa pre­to za zvyšok, ktorý sa ešte náj­de. 5 Keď služob­níci kráľa Chiz­kiju prišli k Izai­ášovi, 6 Izai­áš im po­vedal: Tak­to vraví Hos­podin: Neboj sa pre slová, čo si počul, ktorými sa mi rúhali pahol­ci asýr­skeho kráľa. 7 Aj­hľa, ja dám do neho ducha, takže počuje chýr a vráti sa do svojej krajiny, a dám mu pad­núť mečom vo vlast­nej krajine. Nová výzva Asýrčanov vzdať sa8 Keď sa rabšáké vrátil, našiel asýr­skeho kráľa v boji proti Lib­ne; počul totiž, že sa vzdialil z Lachíša. 9 Počul o kúšs­kom kráľovi Tir­hákovi správu: Vy­šiel bojovať proti tebe. Znovu po­slal po­slov ku Chiz­kijovi s od­kazom: 10 Toto po­vedz­te jud­skému kráľovi Chiz­kijovi: Nech ťa tvoj Boh, na ktorého sa spoliehaš, ne­pod­vedie ubez­pečením: Jeruzalem nebude vy­daný do ruky asýr­skeho kráľa. 11 Veď si počul, čo urobili asýr­ski králi roz­ličným krajinám, keď na­pl­nili na nich voj­novú kliat­bu. A ty by si sa mal vy­slobodiť? 12 Či ich vy­trh­li bohovia národov, ktoré zničili moji ot­covia: totiž Gózán, Chárán, Recef, ľudí Edenu v Telas­sáre? 13 Kde je kráľ Chamátu, kráľ Ar­pádu a kráľ mes­ta Sefar­vajimu, Hény a Av­vy? Chizkijova modlitba14 Chiz­kija pre­vzal list z rúk po­slov, a keď ho prečítal, vy­stúpil do domu Hos­podinov­ho a rozp­re­strel list pred Hos­podinom. 15 Po­tom sa Chiz­kija mod­lil k Hos­podinovi: Hos­podine, Bože Iz­raela, ktorý tróniš nad cherub­mi! Ty sám si Bohom všet­kých kráľovs­tiev zeme; Ty si urobil nebesá i zem. 16 Na­kloň, ó Hos­podine, svoje oči a po­hliad­ni! Počuj slová San­cheríbove, ktoré od­kázal, aby po­tupil živého Boha. 17 Vskut­ku, Hos­podine, asýr­ski králi znivočili všet­ky národy aj ich krajiny. 18 Ich bohov po­hádzali do ohňa, lebo to neboli bohovia, ale dielo ľud­ských rúk, drevo a kameň; tak ich moh­li zničiť. 19 Teraz však, Hos­podine, Bože náš, za­chráň nás z jeho ruky, nech všet­ky kráľov­stvá zeme po­znajú, že len Ty si Boh, Hos­podine. Izaiášova povzbudzujúca zvesť20 Vtedy Izai­áš, syn Ámócov, po­slal Chiz­kijovi od­kaz: Tak­to hovorí Hos­podin, Boh Iz­raela: Počul som, čo si sa mod­lil ku mne ohľadom asýr­skeho kráľa San­cheríba. 21 Toto je slovo, ktoré Hos­podin hovorí o ňom: Po­hŕda tebou, vy­smieva sa ti, panen­ská dcéra Si­on, za tebou po­triasa hlavou, dcéra Jeruzalem. 22 Komu si sa po­smieval a rúhal, proti komu si po­z­dvihol svoj hlas a pyšne dvíhal svoje oči? Proti Svätému Iz­raela! 23 Pro­stred­níc­tvom svojich po­slov si tupil Pána a po­vedal si: S množs­tvom svojich vozov som vy­stúpil na výšiny vr­chov, na naj­vzdialenejšiu časť Libanonu. Zoťal som jeho vy­soké céd­re, jeho vy­berané cyp­rusy; prenikol som do jeho naj­vyšších končín a do jeho les­natej húšte. 24 Vy­kopal a pil som cudzie vody; svojimi šľapajami vy­suším všet­ky rieky Egyp­ta. 25 Ne­počul si o tom? Od­dáv­na som to určil, odo dní starodáv­nych som to pri­pravoval, a teraz som to uskutočnil, tak si mohol spus­tošiť na hŕbu kamenia opev­nené mes­tá. 26 A tí, čo bývali v nich, boli be­z­vlád­ni, preľak­li sa a vy­šli na han­bu, zmenili sa sťa poľná bylina a mladá zeleň, sťa suchá tráva na strechách, ako obil­né pole pred východ­ným vet­rom. 27 Vedel som o tvojom sedení, vy­chádzaní i vchádzaní, o tvojej zúrivos­ti proti mne. 28 Pre­tože si zúril proti mne, a tvoje hučanie sa mi do­stalo do uší, vložím ti svoj hák do nosa, svoje zubad­lo do úst, a na­vrátim ťa ces­tou, ktorou si prišiel. 29 A tebe, Chiz­kija, toto bude znamením: Toh­to roku budete jesť, čo vy­ras­tie na úhore, druhý rok, čo vy­ras­tie nadivo, ale tretí rok sej­te a žnite, vy­sádzaj­te vinice a jedz­te ich ovocie. 30 Za­chránený zvyšok z domu Júdov­ho dolu zase za­pus­tí korene a hore vy­dá ovocie. 31 Lebo z Jeruzalema vy­j­de zvyšok a za­chránení z vr­chu Si­on. Hor­livosť Hos­podinova to učiní. 32 Pre­to tak­to vraví Hos­podin o asýr­skom kráľovi: Ne­vs­túpi do toho mes­ta, ani šíp ta ne­vy­strelí, ne­pôj­de proti nemu so štítom a nenavŕši proti nemu val. 33 Vráti sa ces­tou, ktorou prišiel, ale do toh­to mes­ta ne­vk­ročí - znie výrok Hos­podinov. 34 Záštitou budem tomuto mes­tu, aby som ho za­chránil kvôli sebe samému a kvôli môj­mu služob­níkovi Dávidovi. 35 V tú noc vy­šiel an­jel Hos­podinov a po­bil v asýr­skom tábore sto­osem­desiat­päťtisíc. Keď ľudia ráno vstali, aj­hľa, všet­ko bolo samá mŕt­vola. 36 Po­tom asýr­sky kráľ San­cheríb od­išiel, vrátil sa a býval v Ninive. 37 Práve keď sa klaňal v dome svoj­ho boha Nis­rócha, jeho synovia Ad­ram­melech a Sarecer ho za­bili mečom a sami unik­li do krajiny Arárát. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Asar­had­dón.