Evanjelický › 2. Kráľov › 15

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Judský kráľ Azarja (Uzija)1 V dvad­siatom sied­mom roku iz­rael­ského kráľa Járobeáma stal sa kráľom jud­ský kráľ Azar­ja (Uzija), syn Amac­jov. 2 Keď sa stal kráľom, mal šest­násť rokov, a kraľoval päťdesiatd­va rokov v Jeruzaleme. Jeho mat­ka sa volala Jechol­já z Jeruzalema. 3 Konal, čo je v očiach Hos­podinových správ­ne, cel­kom tak, ako robil jeho otec Amac­ja. 4 Len výšiny neboli od­stránené. Ľud ešte vždy obetoval a kadil na výšinách. 5 Hos­podin ranil kráľa, takže bol malomoc­ný až do dňa svojej smr­ti a býval v osobit­nom dome. Kráľov syn Jótám bol na čele domu a spravoval ľud krajiny. 6 Os­tat­né činy Azar­jove, všet­ko, čo vy­konal, je za­písané v Knihe letopisov jud­ských kráľov. 7 Keď Azar­ja usnul so svojimi ot­cami, po­chovali ho k ot­com v mes­te Dávidovom a kráľom mies­to neho sa stal jeho syn Jótám. Izraelský kráľ Zecharja8 V trid­siatom ôs­mom roku jud­ského kráľa Azar­ju stal sa kráľom nad Iz­raelom v Samárii Járobeámov syn Zechar­ja. Panoval šesť mesiacov. 9 Robil, čo sa ne­páči Hos­podinovi, ako robili jeho ot­covia. Ne­od­stúpil od hriechov Járobeáma, syna Nebatov­ho, ktorými ten zviedol Iz­rael na hriech. 10 Proti nemu zo­snoval sprisahanie Šal­lum, syn Jábešov. Zrazil ho pred ľudom, usmr­til a stal sa kráľom mies­to neho. 11 Os­tat­né činy Zechar­jove sú za­písané v Knihe letopisov iz­rael­ských kráľov. 12 Tak znelo slovo Hos­podinovo, ktoré vy­riekol Jéhu­ovi: Tvoji synovia až do štvr­tého po­kolenia budú sedieť na iz­rael­skom tróne. Tak sa aj stalo. Izraelský kráľ Šallum13 Šal­lum, syn Jábéšov, stal sa kráľom v trid­siatom deviatom roku jud­ského kráľa Uziju (Azar­ja) a kraľoval jeden mesiac v Samárii. 14 Vtedy vy­tiahol Menachém, syn Gádiho, z Tir­ce a prišiel do Samárie. V Samárii ranil a usmr­til Šal­luma, syna Jábéšov­ho, a stal sa kráľom mies­to neho. 15 Os­tat­né činy Šal­lumove, aj sprisahanie, ktoré zo­snoval, je za­písané v Knihe letopisov iz­rael­ských kráľov. 16 Vtedy Menachém z Tir­ce spus­tošil Tapúach a všet­ko v ňom, aj jeho územie, lebo mu ne­ot­vorili. Keď ho spus­tošil, jeho tehot­né roz­páral. Izraelský kráľ Menachém17 V trid­siatom deviatom roku jud­ského kráľa Azar­ju stal sa kráľom nad Iz­raelom v Samárii Menachém, syn Gádiho; panoval desať rokov. 18 Konal, čo sa Hos­podinovi ne­páči, po všet­ky svoje dni ne­od­stúpil od hriechov Járobeáma, syna Nebatov­ho, ktorý zviedol Iz­rael na hriech. 19 Keď proti krajine pri­tiahol asýr­sky kráľ Púl, Menachém dal Púlovi tisíc talen­tov strieb­ra, aby mu po­mohol upev­niť kráľov­stvo v jeho ruke. 20 Menachém vy­rubil peniaze Iz­rael­com, a to za všet­kých hr­dinov z voj­ska, aby tak mohol dať asýr­skemu kráľovi. Päťdesiat šekelov na jed­ného muža. Asýr­sky kráľ sa po­tom vrátil a nezos­tal v krajine. 21 Os­tat­né činy Menachémove, všet­ko, čo vy­konal, je za­písané v Knihe letopisov iz­rael­ských kráľov. 22 Keď Menachém usnul so svojimi ot­cami, stal sa kráľom mies­to neho jeho syn Pekach­ja. Izraelský kráľ Pekachja23 V päťdesiatom roku jud­ského kráľa Azar­ju stal sa kráľom nad Iz­raelom v Samárii Pekach­ja, syn Menachémov. Panoval dva roky. 24 Robil, čo sa ne­páči Hos­podinovi, ne­od­stúpil od hriechov Járobeáma, syna Nebatov­ho, ktorý zviedol Iz­rael na hriech. 25 Jeho dôs­toj­ník Pekach, syn Remal­jov, zo­snoval proti nemu sprisahanie s päťdesiatimi mužmi z Gileádu a za­bil ho v hrad­nej veži kráľov­ského paláca v Samárii. Keď ho usmr­tili, stal sa kráľom mies­to neho. 26 Os­tat­né činy Pekach­jove, všet­ko, čo vy­konal, je za­písané v Knihe letopisov iz­rael­ských kráľov. 27 V päťdesiatom druhom roku jud­ského kráľa Azar­ju stal sa kráľom nad Iz­raelom v Samárii Pekach, syn Remal­jov. Panoval dvad­sať rokov. 28 Konal, čo sa ne­páči Hos­podinovi, ne­od­stúpil od hriechov Járobeáma, syna Nebatov­ho, ktorými ten zviedol Iz­rael na hriech. 29 Za čias iz­rael­ského kráľa Pekacha prišiel asýr­sky kráľ Tig­lat Pileser, za­bral Ij­jón, Ábel­bét-maachá, Jánóach, Kedeš, Chácór, Gileád, Galileu, celý kraj Naf­tálí a od­viedol ich do Asýrie. 30 Vtedy Hóšéa, syn Élov, zo­snoval sprisahanie proti Pekachovi, synovi Remal­jov­mu, a za­bil ho. Keď ho usmr­til, stal sa mies­to neho kráľom v dvad­siatom roku Jótáma, syna Uzijov­ho. 31 Os­tat­né činy Pekachove, všet­ko, čo vy­konal, je za­písané v Knihe letopisov iz­rael­ských kráľov. Judský kráľ Jótám32 V druhom roku iz­rael­ského kráľa Pekacha, syna Remal­jov­ho, sa stal kráľom Jótám, syn jud­ského kráľa Uziju. 33 Keď sa stal kráľom, mal dvad­saťpäť rokov, a kraľoval šest­násť rokov v Jeruzaleme. Jeho mat­ka sa volala Jerúšá, dcéra Cádókova. 34 Robil, čo je správ­ne v očiach Hos­podinových, cel­kom tak, ako robil jeho otec Uzija. 35 Len výšiny ne­od­s­tránili. Ľud ešte vždy obetoval a kadil na výšinách. On po­stavil Hor­nú bránu domu Hos­podinov­ho. 36 Os­tat­né činy Jótámove, ktoré vy­konal, sú za­písané v Knihe letopisov jud­ských kráľov. 37 V tých časoch začal Hos­podin po­sielať do Jud­ska sýr­skeho kráľa Recina a Pekacha, syna Remal­jov­ho. 38 Keď Jótám usnul so svojimi ot­cami, po­chovali ho k nim v mes­te jeho otca Dávida. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Ácház.