Evanjelický › 2. Kráľov › 21

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Judský kráľ Menašše a jeho modlárstvo1 Menašše mal dvanásť rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval v Jeruzaleme päťdesiat­päť rokov. Jeho mat­ka sa volala Chef­cí-báh. 2 Konal, čo sa Hos­podinovi ne­páči, podľa ohav­nos­tí národov, ktoré Hos­podin za­hnal spred Iz­rael­cov. 3 Znovu vy­budoval výšiny, ktoré dal zničiť jeho otec Chiz­kija, po­stavil Baalovi ol­táre, dal zhotoviť ašéru, ako to urobil aj iz­rael­ský kráľ Acháb, klaňal sa všet­kému nebes­kému voju a slúžil mu. 4 Po­stavil ol­táre v dome Hos­podinovom, o ktorom riekol Hos­podin: Do Jeruzalema položím svoje meno. 5 Po­stavil aj ol­táre všet­kému nebes­kému voju na oboch ná­dvoriach domu Hos­podinov­ho. 6 Svoj­ho syna pre­viedol cez oheň, za­oberal sa čarami a veštením, držal si vy­volávačov duchov zo­mrelých, vedom­cov, hromadil činy, ktoré sa ne­páčia Hos­podinovi, aby Ho popudzoval. 7 Aj tesanú mod­lu Ašéry, ktorú dal zhotoviť, umiest­nil v chráme, o ktorom po­vedal Hos­podin Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: Do toh­to domu, do Jeruzalema, ktorý som si vy­volil spomedzi všet­kých iz­rael­ských kmeňov, naveky položím svoje meno. 8 A ne­poh­nem nohou Iz­raela z pôdy, ktorú som dal ich ot­com, ak len budú za­chovávať a pl­niť všet­ko, čo som im pri­kázal, celý zákon, ktorý im vy­dal môj služob­ník Mojžiš. 9 Oni však ne­pos­lúch­li. Zviedol ich Menašše, takže robili horšie ako národy, ktoré Hos­podin vy­kynožil spred Iz­rael­cov. 10 Vtedy Hos­podin hovoril pro­stred­níc­tvom svojich služob­níkov prorokov: 11 Pre­tože jud­ský kráľ Menašše pácha tieto ohav­nos­ti, horšie než všet­ko, čo pred ním páchali Amorej­ci, a že aj Júdu zviedol na hriech svojimi mod­lami, 12 pre­to tak­to vraví Hos­podin, Boh Iz­raela: Aj­hľa, pri­vediem na Jeruzalem a na Júdu po­hromu, že bude cven­džať v ušiach každému, kto počuje o nej. 13 Na­tiah­nem na Jeruzalem meraciu šnúru Samárie a závažie domu Achábov­ho; i vy­triem Jeruzalem, ako sa vy­tiera misa: vy­trie sa a ob­ráti hore dnom. 14 Za­vrh­nem zvyšok svoj­ho dedičs­tva a vy­dám ho do rúk jeho ne­priateľov, tak že bude lupom a korisťou všet­kým svojim ne­priateľom, 15 pre­tože konali, čo sa mi ne­páči, a popudzovali ma odo dňa, v ktorý ich ot­covia vy­šli z Egyp­ta, až do­dnes. 16 Menašše vy­lial aj mnoho ne­vin­nej kr­vi, takže tým vr­chovato na­pl­nil Jeruzalem, ok­rem svoj­ho hriechu, ku ktorému zviedol Júdu, lebo robil, čo sa ne­páči Hos­podinovi. 17 Os­tat­né činy Menaššeho, všet­ko, čo vy­konal, aj hriechy, ktoré popáchal, sú za­písané v Knihe letopisov jud­ských kráľov. 18 Keď Menašše usnul so svojimi ot­cami, po­chovali ho v záh­rade jeho domu, v Uzzovej záh­rade. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Ámón. Judský kráľ Ámón19 Ámón mal dvad­saťd­va rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval v Jeruzaleme dva roky. Jeho mat­ka sa volala Mešul­lemet, dcéra Chárúcova z Jot­by. 20 Robil, čo sa ne­páči Hos­podinovi, ako jeho otec Menašše. 21 Chodil po všet­kých ces­tách, po ktorých chodil jeho otec, a slúžil mod­lám, ktorým slúžil jeho otec, a klaňal sa im. 22 Opus­til Hos­podina, Boha svojich ot­cov, a nechodil po ces­te Hos­podinovej. 23 Ámónovi služob­níci zo­snovali sprisahanie a za­bili kráľa v jeho paláci. 24 Ale ľud krajiny po­bil všet­kých, ktorí sa sprisahali proti kráľovi Ámónovi. Mies­to neho ustanovil ľud krajiny za kráľa jeho syna Joziáša. 25 Os­tat­né činy Ámónove, ktoré vy­konal, sú za­písané v Knihe letopisov jud­ských kráľov. 26 Po­chovali ho do jeho hrob­ky v Uzzovej záh­rade. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Joziáš.