Evanjelický › 2. Kráľov › 5

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Uzdravenie Naamána1 Na­amán, voj­vod­ca sýr­skeho kráľa, bol vo veľkej úc­te a priaz­ni u svoj­ho pána, lebo pro­stred­níc­tvom neho spôsobil Hos­podin Sýrii zá­chranu. Ten­to muž bol udat­ným hr­dinom, ale bol malomoc­ný. 2 Keď raz Sýrčania vy­tiah­li na lúpežnú výp­ravu, od­vliek­li z Iz­raela do zajatia malé dievča. To po­tom slúžilo u Na­amánovej manžel­ky. 3 Raz po­vedalo svojej panej: Ach, keby môj pán bol u proroka, ktorý je v Samárii, ten by ho zbavil jeho malomocen­stva. 4 Na­amán šiel a oznámil svoj­mu pánovi: Toto a toto hovorilo dievča z Iz­raela. 5 Sýr­sky kráľ po­vedal: Vy­ber sa a choď! Pošlem iz­rael­skému kráľovi list. Vy­bral sa teda a vzal so sebou desať talen­tov strieb­ra, šesť tisíc zlatých šekelov a desať sviatočných odevov. 6 Iz­rael­skému kráľovi doručil list toh­to znenia: Súčas­ne s lis­tom po­sielam k tebe služob­níka Na­amána, aby si ho zbavil malomocen­stva. 7 Keď iz­rael­ský kráľ list prečítal, roz­tr­hol si šaty a pre­hlásil: Či som ja Boh, aby som mohol usmr­tiť alebo obživiť? Lebo on po­siela ku mne človeka, aby som ho zbavil malomocen­stva. Len si to roz­vážte, a uvidíte, že hľadá proti mne zád­rap­ku. 8 Keď sa Boží muž Elíze­us do­zvedel, že si iz­rael­ský kráľ roz­tr­hol šaty, po­slal ku kráľovi od­kaz: Prečo si si roz­tr­hol šaty? Nech príde ku mne a do­zvie sa, že je v Iz­raeli prorok. 9 Na­amán prišiel aj so svojimi koňmi a voz­mi a za­stal pri vchode do Elíze­ov­ho domu. 10 Elíze­us po­slal k nemu po­sla s od­kazom: Choď a umy sa sedemk­rát v Jor­dáne, a telo budeš mať ako pred­tým. Budeš čis­tý. 11 Na­amán sa na­hneval a od­išiel so slovami: Mys­lel som si: Iste vy­j­de, za­stane si a bude vzývať meno Hos­podina, svoj­ho Boha, po­tom za­máva rukou nad pos­ti­hnutým mies­tom a sníme zo mňa malomocen­stvo. 12 Či nie sú damašs­ké rieky Abáná a Par­par lepšie ako všet­ky vody Iz­raela? Či sa ne­môžem v nich umyť a byť čis­tý? A roz­horčený od­išiel. 13 Tu pri­stúpili jeho služob­níci a pre­hovárali ho: Otče môj, keby žiadal od teba prorok nejakú veľkú vec, nebol by si to urobil? Tým skôr, že ti po­vedal: Umy sa a budeš čis­tý! 14 Od­išiel teda, ponoril sa sedemk­rát v Jor­dáne, ako to žiadal Boží muž, a jeho telo bolo ako pred­tým - ako telo malého chlap­ca. Očis­til sa. 15 Tak sa vrátil k Božiemu mužovi, on i celý jeho sprievod. Keď prišiel a za­stal pred ním, po­vedal: Aj­hľa, po­znal som, že nieto Boha na celej zemi, len v Iz­raeli. Teraz prij­mi dar od svoj­ho služob­níka. 16 Ale ten po­vedal: Akože žije Hos­podin, ktorému slúžim, ne­prij­mem. A hoci naliehal na neho, aby prijal, od­mietol. 17 Vtedy Na­amán po­vedal: Keď nie, nech sa, prosím, do­stane tvoj­mu služob­níkovi toľko zeme, čo od­vezie záp­rah mulíc, lebo tvoj služob­ník už nebude obetovať spaľované obete a zábit­ky iným bohom, len Hos­podinovi. 18 Nech však Hos­podin od­pus­tí svoj­mu služob­níkovi, že keď pri­chádza môj pán do chrámu Rim­móna klaňať sa tam, opiera sa o moju ruku, takže sa aj ja musím klaňať v chráme Rim­mónovom. Keď sa teda budem klaňať v chráme Rim­mónovom, nech to Hos­podin od­pus­tí svoj­mu služob­níkovi. 19 Po­vedal mu: Choď v po­koji! Keď od­išiel od neho na kus ces­ty, 20 po­vedal si Géchází, sluha Božieho muža Elízea: Hľa, môj pán ušet­ril toh­to sýr­skeho Na­amána a ne­prijal z jeho rúk nič, čo priniesol. Akože žije Hos­podin, po­bežím za ním a vez­mem si niečo od neho. 21 A Géchází uháňal za Na­amánom. Keď Na­amán spozoroval, že nie­kto za ním beží, zo­skočil mu v ús­trety z voza a opýtal sa: Či je všet­ko v poriad­ku? 22 Géchází od­vetil: V poriad­ku. Môj pán ma po­siela s od­kazom: Aj­hľa, práve teraz prišli ku mne z vr­chu Ef­rajim dvaja mladíci z proroc­kých učeníkov. Daj pre nich, prosím, talent strieb­ra a dva sviatočné ob­leky. 23 Nato Na­amán po­vedal: Urob mi tú radosť a prij­mi dva talen­ty. Prinútil ho, dal zviazať dva talen­ty strieb­ra do dvoch mešcov aj dva sviatočné ob­leky a naložil to na svojich dvoch sluhov. Tí to nies­li pred ním. 24 Keď prišiel na náv­ršie, pre­vzal to z ich rúk a uložil v dome. Sluhov pre­pus­til a oni od­išli. 25 Sám však šiel ďalej a za­stal pred svojím pánom. Elíze­us sa ho opýtal: Od­kiaľže, Géchází? Od­povedal: Tvoj služob­ník nebol ni­kde. 26 Nato mu po­vedal: Nešiel som azda v duchu s tebou, keď sa ktosi ob­rátil na svojom voze na­proti tebe? Či je čas na prijímanie strieb­ra alebo na prijímanie odevov, olivových sadov, viníc, oviec, stat­ku, sluhov a slúžok? 27 Pre­to sa Na­amánovo malomocen­stvo naveky chytí na teba i na tvoje po­tom­stvo. A vy­šiel od neho malomoc­ný ako sneh.