Evanjelický › 2. Kráľov › 23

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Joziášova reforma1 Keď kráľ vy­slal po­slov, zhromaždili sa k nemu všet­ci starší Júdu a Jeruzalema. 2 Po­tom vstúpil kráľ do domu Hos­podinov­ho a s ním všet­ci jud­skí mužovia, všet­ci obyvatelia Jeruzalema, aj kňazi, aj proroci a všetok ľud od naj­menšieho po naj­väčšieho. Nato im prečítal všet­ky slová knihy zmluvy, ktorá sa našla v dome Hos­podinovom. 3 Po­tom si kráľ stal k stĺpu a uzav­rel zmluvu pred Hos­podinom, že budú na­sledovať Hos­podina, za­chovávať Jeho príkazy, Jeho svedec­tvá aj Jeho ustanovenia celým srd­com a celou dušou na spl­nenie slov zmluvy, za­písaných v onej knihe. Všetok ľud sa pri­pojil k zmluve. 4 Vtedy kráľ roz­kázal veľkňazovi Chil­kijovi, druhoradým kňazom a strážcom prahu vy­niesť z Hos­podinov­ho chrámu všet­ky nádoby zhotovené pre Baala, pre Ašéru a pre všetok nebes­ký voj. Spálil to mimo Jeruzalema na poliach Kid­rónu. Popol dal od­niesť do Bételu. 5 Od­stránil mod­lár­skych kňazov, ktorých ustanovili jud­skí králi a ktorí kadili na výšinách jud­ských miest i v okolí Jeruzalema, aj tých, čo kadievali Baalovi, sln­ku, mesiacu, hviez­dam zvierat­níka a všet­kému nebes­kému voju. 6 Dal vy­niesť ašéru z domu Hos­podinov­ho za Jeruzalem do údolia Kid­rónu, aj ju spálil v tom­to údolí, ro­zdr­vil na prach a roz­hádzal ho po hroboch po­spolitého ľudu. 7 Po­tom roz­búral príbyt­ky za­sväten­cov kul­tic­kej pros­titúcie, ktoré boli v dome Hos­podinovom, kde ženy tkali závoje pre Ašéru. 8 Dal pred­viesť všet­kých kňazov z jud­ských miest, poškvr­nil výšiny, na ktorých kňazi kadievali od Geby až po Beér-Šebu, roz­búral výšiny poľných démonov pri vchode do brány mest­ského veliteľa Jehóšuu, na ľavej strane, ako sa vchádza do mest­skej brány. 9 Ale výšinoví kňazi ne­smeli vy­stúpiť hore k Hos­podinov­mu ol­táru v Jeruzaleme, ale jed­li nek­vasený chlieb upro­stred svojich bratov. 10 Poškvr­nil aj Tófet v údolí Ben-Hin­nóm, aby už ni­kto ne­previedol Molochovi svoj­ho syna alebo svoju dcéru cez oheň. 11 Od­stránil aj kone, ktoré jud­skí králi venovali sln­ku pri vchode do domu Hos­podinov­ho, pri izbe komor­níka Ne­tan-Melecha, ktorý bol v Par­váre ; a sl­n­cové vozy spálil ohňom. 12 Ol­táre, ktoré boli na nás­treší hor­nej miest­nos­ti Ácházovej a ktoré zhotovili jud­skí králi, aj ol­táre, ktoré zhotovil Menašše v oboch ná­dvoriach domu Hos­podinov­ho, kráľ zrúcal, ro­zdr­vil ich tam, prach z nich vy­hodil do kid­rón­skeho údolia. 13 Kráľ poškvr­nil aj výšiny východ­ne od Jeruzalema na južnej strane Olivového vr­chu, ktoré vy­budoval iz­rael­ský kráľ Šalamún sidón­skej ohav­nos­ti Aštar­te, moáb­skej ohav­nos­ti Kemóšovi a Mil­kómovi, ošk­livos­ti Am­món­cov. 14 Rozt­ries­kal po­svät­né stĺpy, vy­ťal ašéry a ich mies­to vy­pl­nil ľud­skými kosťami. 15 Aj ol­tár v Bételi, výšinu, ktorú zriadil Járobeám, syn Nebatov, ktorý zviedol na hriech Iz­rael, aj ten ol­tár a výšinu roz­búral. Výšinu spálil, ro­zdr­vil ju na prach a ašéru spálil. 16 Keď sa Joziáš ob­rátil a uzrel tam hroby, ktoré boli na vr­chu, dal vy­brať kos­ti z hrobov a spálil ich na ol­tári. Tak ho poškvr­nil podľa slova Hos­podinov­ho, ktoré ohlásil Boží muž pred­povedajúci tie veci. 17 Po­tom sa opýtal: Čo je to tam za po­mník, na ktorý sa dívam? Miest­ni ľudia mu vy­svet­lili: Je to hrob Božieho muža, ktorý prišiel z Jud­ska a ohlásil tie veci, ktoré si vy­konal s ol­tárom v Bételi. 18 Nato po­vedal: Nechaj­te ho na po­koji. Nech ni­kto ne­poh­ne jeho kos­ti. A tak za­chránili jeho kos­ti i s kosťami proroka, ktorý prišiel zo Samárie. 19 Joziáš od­stránil i všet­ky výšinové svätyne v samár­skych mes­tách, ktoré zhotovili iz­rael­skí králi, aby popudzovali Hos­podina, a urobil s nimi cel­kom tak, ako urobil v Bételi. 20 Po­tom po­zabíjal všet­kých výšinových kňazov, ktorí tam boli pri ol­tároch, spálil na nich ľud­ské kos­ti a vrátil sa do Jeruzalema. 21 Tu pri­kázal kráľ všet­kému ľudu: Za­sväťte pas­chu svoj­mu Bohu, Hos­podinovi, ako je to na­písané v tej­to knihe zmluvy. 22 Lebo taká pas­cha sa ne­svätila od čias sud­cov, ktorí spravovali Iz­rael, ani po všet­ky časy iz­rael­ských a jud­ských kráľov. 23 Len v osem­nás­tom roku kráľa Joziáša sa táto pas­cha svätila Hos­podinovi v Jeruzaleme. 24 Joziáš od­pratal aj vy­volávačov duchov a vedom­cov, aj terafím, mod­ly a všet­ky ohav­nos­ti, ktoré bolo vidieť v Jud­sku a v Jeruzaleme, aby spl­nil slová zákona na­písané v knihe, ktorú našiel kňaz Chil­kijá v dome Hos­podinovom. 25 A nebolo pred ním kráľa, ktorý by sa bol tak ob­rátil k Hos­podinovi celým srd­com, celou dušou a všet­kou silou podľa celého zákona Mojžišov­ho. Ani po ňom nebol jemu podob­ný. 26 Hos­podin však jed­nako ne­upus­til od svoj­ho veľkého pálčivého hnevu, ktorým vzplanul proti Júdovi pre všet­ko popudzovanie, ktorým ho hneval Menašše. 27 Hos­podin riekol: Aj Júdu od­stránim spred seba, ako som od­stránil Iz­rael, a za­vrh­nem toto mes­to Jeruzalem, ktoré som si vy­volil, aj dom, o ktorom som po­vedal, že tam bude moje meno. 28 Os­tat­né činy Joziášove, všet­ko, čo vy­konal, je za­písané v Knihe letopisov jud­ských kráľov. 29 Za jeho čias egypt­ský kráľ faraón Nechó tiahol k asýr­skemu kráľovi k rieke Euf­ratu. Kráľ Joziáš mu šiel v ús­trety, ale on ho za­bil pri Megid­de hneď, ako ho uvidel. 30 Jeho služob­níci pri­viez­li mŕt­veho z Megid­da do Jeruzalema a po­chovali ho v jeho hrob­ke. Po­tom vzal ľud krajiny Jóácháza, syna Joziášov­ho, po­mazali ho a ustanovili za kráľa mies­ta jeho ot­ca. Judskí králi Jóácház a Jójákím31 Jóácház mal dvad­saťt­ri rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval tri mesiace v Jeruzaleme. Jeho mat­ka sa volala Chamútal, dcéra Jir­mejova z Lib­ny. 32 Robil, čo sa ne­páči Hos­podinovi, cel­kom tak, ako robili jeho ot­covia. 33 Faraón Nechó ho dal spútať v Rib­le, v Chamáte pre­to, aby ne­mohol kraľovať v Jeruzaleme, a na krajinu uložil po­kutu sto talen­tov strieb­ra a talent zlata. 34 Nato faraón Nechó ustanovil za kráľa El­jákíma, syna Joziášov­ho, mies­to jeho otca Joziáša, a zmenil mu meno na Jójákím. Jóácháza vzal, od­viedol do Egyp­ta, a tam zo­mrel. 35 Jójákím odo­vzdal faraónovi strieb­ro a zlato. Musel však zdaniť krajinu, aby mohol dať pri­merané množs­tvo strieb­ra faraónovi. Od každého z ľudu krajiny vy­máhal strieb­ro a zlato podľa jeho od­hadu, aby mohol dať faraónovi Nechóvi. 36 Jójákím mal dvad­saťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval jedenásť rokov v Jeruzaleme, Jeho mat­ka sa volala Zebídá, dcéra Pedájova z Rúmy. 37 Konal, čo sa ne­páči Hos­podinovi, cel­kom tak, ako konali jeho ot­covia.