Evanjelický › 2. Kráľov › 7

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

1 Vtedy Elíze­us po­vedal: Počuj­te slovo Hos­podinovo: Tak­to vraví Hos­podin: Zaj­tra o tom­to čase bude v samár­skej bráne sea jem­nej múky za šekel, dve sey jačmeňa za šekel. 2 Ale dôs­toj­ník, o ruku ktorého sa kráľ opieral, od­vetil Božiemu mužovi: Aj keby Hos­podin narobil ok­ná na nebi, moh­lo by sa to stať? Po­vedal mu: Aj­hľa, vlast­nými očami to uzrieš, ale jesť z toho nebudeš. 3 Pri vchode do brány sa zdržiavali štyria malomoc­ní muži. Po­vedali si jeden druhému: Načo tu máme sedieť, kým nezom­rieme? 4 Ak si zmys­líme ísť do mes­ta, v mes­te je hlad, takže tam zo­mrieme. Aj keď tu zo­staneme, zo­mrieme. Poďme, vpad­nime do sýr­skeho tábora! Ak nás nechajú nažive, zo­staneme živí, ak nás usmr­tia, po­mrieme. 5 Za súm­raku sa po­hli, aby vošli do sýr­skeho tábora. Keď prišli na okraj sýr­skeho tábora, zbadali, že tam nieto ni­koho. 6 Pán dal počuť sýr­skemu voj­sku hr­kot vozov, dupot koní a hluk veľkého voj­ska, takže jeden druhému vraveli: Hľa, iz­rael­ský kráľ si najal proti nám chetej­ských a egypt­ských kráľov, aby prišli na nás. 7 Vstali teda a utiek­li za súm­raku. Zanechali svoje stany, kone, osly aj tábor tak, ako bol, a utekali o život. 8 Keď malomoc­ní prišli na okraj tábora, vošli do pr­vého stanu, najed­li sa, na­pili, od­nies­li od­tiaľ strieb­ro, zlato i šat­stvo a od­išli to ukryť. Po­tom sa vrátili, vošli do ďalšieho stanu, a aj od­tiaľ od­nies­li ukryť. 9 Zrazu po­vedali jeden druhému: Nerobíme správ­ne. Ten­to deň je dňom dob­rých zves­tí - a my mlčíme. Ak budeme čakať až do ran­ného svitu, do­pus­tíme sa pre­vinenia. Po­ber­me sa a poďme to oznámiť kráľov­skému domu. 10 Keď došli, za­kričali na stráže mest­skej brány a oznámili im: Vošli sme do sýr­skeho tábora, a hľa, nieto tam ni­koho, ani ľud­ský hlas sme ne­počuli, len kone a osly pop­riväzované a stany tak, ako boli. 11 Stráže brán to za­kričali ďalším, až to bolo ohlásené v kráľov­skom paláci. 12 Kráľ vstal v noci a svojím služob­níkom po­vedal: Po­viem vám, čo urobili s nami Sýrčania. Vedia, že hladujeme, pre­to vy­šli z tábora ukryť sa do poľa. Mys­lia si: Keď vy­j­dú z mes­ta, po­chytáme ich živých a voj­deme do mes­ta. 13 Jeden z jeho služob­níkov od­vetil: Treba vziať päť koní z tých, čo ešte zo­stali. Aj tak vy­j­de na to, na čo vy­chádza celé množs­tvo Iz­raela, ktoré už za­hynulo. Pošleme ich a uvidíme. 14 Vzali teda dva záp­rahy koní a kráľ ich po­slal za sýr­skym voj­skom s od­kazom: Choďte a po­zrite! 15 Šli za nimi až k Jor­dánu. A videli, že celá ces­ta bola pl­ná šiat a výzb­roje, ktorú Sýrčania na svojom úteku za­hodili. Keď sa po­slovia vrátili, oznámili to kráľovi. 16 Vtedy ľud vy­šiel a vy­plienil sýr­sky tábor, takže sea jem­nej múky stála šekel a dve sey jačmeňa šekel - podľa slova Hos­podinov­ho. 17 Kráľ po­veril do­zorom nad bránou dôs­toj­níka, o ruku ktorého sa opieral, ale ľud ho v bráne rozšliapal, takže zo­mrel, ako to pred­povedal Boží muž, keď sa tak vy­slovil vtedy, keď k nemu prišiel kráľ. 18 Stalo sa tak, ako pred­povedal Boží muž kráľovi: Zaj­tra o tom­to čase v Samár­skej bráne dve sey jačmeňa budú za šekel aj sea jem­nej múky za šekel. 19 Vtedy po­vedal dôs­toj­ník Božiemu mužovi: Aj keby Hos­podin narobil ok­ná na nebi, moh­lo by sa to stať? A ten mu po­vedal: Vlast­nými očami to uzrieš, ale jesť z toho nebudeš. 20 Tak sa mu stalo. Ľud ho rozšliapal v bráne, takže zo­mrel.