Evanjelický › 2. Kráľov › 3

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Izraelský kráľ Jórám1 Jórám, syn Achábov, sa stal kráľom nad Iz­raelom v Samárii v osem­nás­tom roku jud­ského kráľa Jóšáfáta a kraľoval dvanásť rokov. 2 Robil, čo sa Hos­podinovi ne­páči, len nie na­toľko ako jeho otec a jeho mat­ka, lebo dal od­strániť Baalov po­svät­ný stĺp, ktorý zhotovil jeho otec. 3 Lenže zo­trval v hriechoch Járobeáma, syna Nebatov­ho, ktorý zviedol Iz­rael k hriechu, a ne­odk­lonil sa od nich. 4 Moáb­sky kráľ Méša bol chovateľom oviec. Iz­rael­skému kráľovi od­vádzal stotisíc jah­niat a vlnu zo stotisíc baranov. 5 No keď Acháb zo­mrel, moáb­sky kráľ od­padol od iz­rael­ského kráľa. 6 V ten deň vy­tiahol kráľ Jórám zo Samárie a vy­konal od­vod celého Iz­raela. 7 Keď šiel, po­slal k jud­skému kráľovi Jóšáfátovi od­kaz: Moáb­sky kráľ odo mňa od­padol. Pôj­deš so mnou do boja proti Moáb­com? Od­povedal: Pôj­dem. Ja som ako ty, môj ľud je ako tvoj ľud a moje kone sú ako tvoje kone. 8 A opýtal sa: Ktorou ces­tou pôj­deme? Od­povedal: Ces­tou cez Edóm­sku púšť. 9 Vy­tiahol teda kráľ iz­rael­ský s kráľom jud­ským a s kráľom edóm­skym. Keď prešli okľukou sedem dní ces­ty, nedos­távalo sa vody ani pre voj­sko, ani pre dobytok, ktorý šiel za nimi. 10 Vtedy iz­rael­ský kráľ po­vedal: Beda, lebo Hos­podin si za­volal tých­to troch kráľov, aby ich vy­dal do rúk Moáb­com. 11 Jóšáfát sa však opýtal: Či tu nieto proroka Hos­podinov­ho, pro­stred­níc­tvom ktorého by sme sa opýtali Hos­podina? Jeden zo služob­níkov iz­rael­ského kráľa od­vetil: Je tu Elíze­us, syn Šáfátov, ktorý nalieval vodu na Eliášove ruky. 12 Jóšáfát po­vedal: U toho je slovo Hos­podinovo. Zašli teda k ne­mu: kráľ iz­rael­ský, Jóšáfát i kráľ edóm­sky. Elízeus zaopatrí vodu13 Elíze­us po­vedal iz­rael­skému kráľovi: Čo ma po tebe. Choď si k prorokom svoj­ho otca a k prorokom svojej mat­ky! Ale iz­rael­ský kráľ od­vetil: Nie, lebo Hos­podin si za­volal tých­to troch kráľov, aby ich vy­dal do rúk Moáb­cov. 14 Nato po­vedal Elíze­us: Akože žije Hos­podin moc­nos­tí, v službe ktorého stojím, keby som nehľadel na osobu jud­ského kráľa Jóšáfáta, ani by som si ťa ne­všimol, ani by som na teba ne­poz­rel. 15 Teraz mi však pri­veďte hud­ca na strunový nás­troj. Keď hudec za­hral, spočinula na ňom ruka Hos­podinova 16 a po­vedal: Tak­to hovorí Hos­podin: Urob­te v suchom riečis­ku jamu pri jame! 17 Lebo tak­to vraví Hos­podin: Ne­uvidíte vet­ra, ne­uvidíte ani dažďa, a pred­sa sa toto riečis­ko na­pl­ní vodou, takže budete piť vy, vaše stáda aj váš dobytok. 18 Ale to je ešte málo v očiach Hos­podinových, lebo vám aj Moáb­cov vy­dá do rúk. 19 Dobyjete všet­ky opev­nené mes­tá aj všet­ky naj­lepšie mes­tá. Všet­ky dob­ré stromy po­stínate, všet­ky pramene za­pcháte a všet­ky dob­ré role skazíte kamením. 20 A ráno, keď sa prináša po­kr­mová obeť, pri­valila sa ces­tou od Edómu voda a na­pl­nila kraj. Víťazstvo nad Moábom21 Keď všet­ci Moáb­ci počuli, že králi tiah­nu proti nim do boja, zvolali každého, od naj­menších po naj­starších boja­schop­ných, a po­stavili sa na hranici. 22 Keď ráno vstali, sln­ko vy­šlo nad vodou; Moáb­ci videli pred sebou vodu sfar­benú ako krv. 23 Po­vedali si: Je to krv. Iste sa tí králi do­stali medzi sebou do boja a na­vzájom sa po­zabíjali. Nuž teraz na korisť, Moáb! 24 Ale keď prišli k iz­rael­skému táboru, Iz­rael­ci sa zdvih­li a porazili Moáb­cov, takže sa dali pred nimi na útek. Oni však šli vpred a porážali Moáb­cov. 25 Mes­tá zbúrali, každý hodil jeden kameň na každú roľu, až bola za­hádzaná, všet­ky pramene za­pchali a všet­ky dob­ré stromy po­stínali, až na­koniec os­távalo samot­né Kír­charešet. Prakov­níci ho ob­kľúčili a dobýjali. 26 Keď moáb­sky kráľ videl, že boj je pre neho priťažký, vzal so sebou sedem­sto mužov schop­ných narábať mečom, aby sa pre­bil pop­ri edóm­skom kráľovi; ale ne­vládali. 27 Tu vzal svoj­ho pr­vorodeného syna, ktorý mal po ňom kraľovať, a obetoval ho ako spaľovanú obeť na hrad­bách. Vtedy na­stal veľký hnev proti Iz­rael­com, takže od­tiah­li od neho a vrátili sa do vlas­ti.