Evanjelický › 2. Kráľov › 14

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Judský kráľ Amacja1 V druhom roku iz­rael­ského kráľa Jóáša, syna Jóácházov­ho, stal sa kráľom jud­ským kráľ Amac­ja, syn Jóášov. 2 Mal dvad­saťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a dvad­saťdeväť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho mat­ka sa volala Jo­ad­dán z Jeruzalema. 3 Robil, čo je správ­ne v očiach Hos­podinových, lenže nie tak ako jeho otec Dávid. Robil všet­ko, ako konal jeho otec Jóáš. 4 Len výšiny neboli od­stránené. Ľud ešte ďalej obetoval a kadil na výšinách. 5 Keď sa kráľov­stvo upev­nilo v jeho rukách, po­bil svojich služob­níkov, ktorí za­bili kráľa, jeho ot­ca. 6 Synov tých vrahov ne­vydal na sm­rť, ako je na­písané v Knihe Mojžišov­ho zákona, kde Hos­podin pri­kazuje: Ot­covia ne­smú byť usmr­tení za synov, ani synovia ne­smú byť usmr­tení za ot­cov, ale nech je každý usmr­tený za svoju vlast­nú vinu! 7 V Soľnom údolí porazil Edóm, desaťtisíc mužov; bojom zau­jal Selu a na­zval ju Jok­teél až do­dnes. 8 Vtedy po­slal Amac­ja po­slov k iz­rael­skému kráľovi Jóášovi, synovi Jóácháza, syna Jéhúov­ho, s od­kazom: Poď, po­zrieme si do očí! 9 Nato iz­rael­ský kráľ Jóáš po­slal od­kaz jud­skému kráľovi Amac­jovi: Bod­liak na Libanone od­kázal libanon­skému céd­ru: Daj svoju dcéru za ženu môj­mu synovi. Šla však tadiaľ poľná zver, ktorá je na Libanone, a pošliapala bod­liak. 10 Edóm si síce porazil, pre­to si na­mys­lený. No užívaj si slávu a os­taň doma! Prečo sa máš za­pliesť do nešťas­tia, aby si padol sám i s Júdom? 11 Amac­ja však ne­pos­lúchol. Vy­tiahol teda Jóáš, iz­rael­ský kráľ, a pri Bétšemeši v Jud­sku si po­zreli do očí, on i jud­ský kráľ Amac­ja. 12 Jud­sko utr­pelo od Iz­raela porážku, tak že každý utekal do svoj­ho stanu. 13 Jud­ského kráľa Amac­ju, syna Jóášov­ho, syna Achaz­jov­ho, chytil iz­rael­ský kráľ Jóáš v Bétšemeši a vtr­hol do Jeruzalema. Zbúral jeruzalem­ské hrad­by od Ef­rajim­skej brány až po Rožnú bránu na štyris­to lakťov. 14 Po­bral všet­ko zlato a strieb­ro, všet­ky nádoby, ktoré sa na šli v dome Hos­podinovom a v po­klad­nici kráľov­ského paláca, aj rukojem­níkov a vrátil sa do Samárie. 15 Os­tat­né činy Jóášove, ktoré vy­konal, aj jeho hr­din­stvo, s ktorým bojoval proti jud­skému kráľovi Amac­jovi, je za­písané v Knihe letopisov iz­rael­ských kráľov. 16 Keď Jóáš usnul so svojimi ot­cami, po­chovali ho v Samárii k iz­rael­ským kráľom. Mies­to neho sa stal kráľom jeho syn Járobeám. 17 Jud­ský kráľ Amac­ja, syn Jóášov, žil po smr­ti iz­rael­ského kráľa Jóáša, syna Joácházov­ho, pät­násť rokov. 18 Os­tat­né činy Amac­jove sú za­písané v Knihe letopisov jud­ských kráľov. 19 V Jeruzaleme zo­snovali proti nemu sprisahanie, a keď ušiel do Lachíša, po­slali ta za ním, a tam ho usmr­tili. 20 Po­tom ho prinies­li na koňoch a po­chovali pri jeho ot­coch v Jeruzaleme, v mes­te Dávidovom. 21 Nato všetok jud­ský ľud vzal Azar­ju, ktorý mal práve šest­násť rokov, a ustanovil ho za kráľa mies­to jeho otca Amac­ju. 22 On vy­staval Élat a vrátil ho k Jud­sku, keď kráľ už usnul s ot­cami. Izraelský kráľ Járobeám23 V pät­nás­tom roku jud­ského kráľa Amac­ju, syna Jóášov­ho, stal sa kráľom v Samárii Járobeám, syn iz­rael­ského kráľa Jóáša; panoval štyrid­saťjeden rokov. 24 Robil, čo sa ne­páči Hos­podinovi, ne­od­stúpil od nijakých hriechov Járobeáma, syna Nebatov­ho, ktorý zviedol Iz­rael na hriech. 25 Na­vrátil iz­rael­ské územie od vstupu do Chamátu až po More púšte podľa slova Hos­podina, Boha Iz­raela, ktoré vy­riekol pro­stred­níc­tvom svoj­ho služob­níka Jónáha, syna Amitajov­ho, proroka z Gat-Hachéferu. 26 Lebo Hos­podin videl tr­p­kú biedu Iz­raela, že je už koniec so slobod­nými i pod­danými a že Iz­rael ne­má zá­chran­cu. 27 Hos­podin sa totiž neroz­hodol vy­mazať spod nebies meno Iz­raela, a tak ho za­chránil pro­stred­níc­tvom Járobeáma, syna Jóášov­ho. 28 Os­tat­né činy Járobeámove, všet­ko, čo vy­konal, i jeho hr­din­stvo, s ktorým bojoval, ako prinav­rátil Damask a Júdov Chamát Iz­raelu, je za­písané v Knihe letopisov iz­rael­ských kráľov. 29 Keď Járobeám usnul so svojimi ot­cami, iz­rael­skými kráľmi, stal sa po ňom kráľom jeho syn Zechar­ja.