Evanjelický › 2. Kráľov › 22

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Judský kráľ Joziáš. Oprava chrámu1 Joziáš mal osem rokov, keď sa stal kráľom, a trid­saťjeden rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho mat­ka sa volala Jedídá, dcéra Adájova z Boc­katu. 2 Konal, čo je správ­ne v očiach Hos­podinových; chodil cel­kom po ces­tách svoj­ho otca Dávida a ne­odk­lonil sa ani naľavo ani na­pravo. 3 V osem­nás­tom roku kráľa Joziáša po­slal kráľ pisára Šáfána, syna Acal­ju, syna Mešul­lamov­ho, do domu Hos­podinov­ho s od­kazom: 4 Choď ku veľkňazovi Chil­kijovi, aby vy­sypal peniaze, čo boli vnesené do domu Hos­podinov­ho, ktoré vy­brali strážcovia prahu od ľudu. 5 Nech ich dajú do rúk vedúcim prác v dome Hos­podinovom, a tí nech ich dajú robot­níkom v dome Hos­podinovom na opravu poškodených miest chrámu, 6 tesárom, staviteľom, murárom a na za­kúpenie dreva a tesaného kamenia na opravu chrámu. 7 Nech sa však od nich nežiada vy­účtovanie z peňazí daných do ich rúk, veď robia ver­ne. 8 Vtedy veľkňaz Chil­kijá po­vedal pisárovi Šáfánovi: Našiel som knihu zákona v dome Hos­podinovom. Chil­kijá podal Šáfánovi knihu a on ju prečítal. 9 Po­tom prišiel pisár Šáfán ku kráľovi, priniesol mu od­poveď a po­vedal: Tvoji služob­níci vy­sypali peniaze, na­chádzajúce sa v chráme, a dali ich do rúk vedúcim prác v dome Hos­podinovom. 10 Po­tom pisár Šáfán oznámil kráľovi: Kňaz Chil­kijá mi dal knihu. I prečítal ju pred kráľom. 11 Keď kráľ počul slová knihy zákona, roz­tr­hol si odev. 12 Po­tom kráľ roz­kázal kňazovi Chil­kijovi, Achíkámovi, synovi Šáfánov­mu, Ach­bórovi, synovi Michajov­mu, pisárovi Šáfánovi a kráľov­skému služob­níkovi Asájovi: 13 Choďte sa do­pýtať Hos­podina čo hovoria slová tej­to náj­denej knihy o mne, o ľude a o celom Jud­sku. Veď musí byť veľký Hos­podinov hnev, ktorý vzplanul proti nám pre­to, že naši ot­covia ne­pos­lúchali slová tej­to knihy a ne­pl­nili, čo je v nej na­písané. 14 Šiel teda kňaz Chil­kijá, Achíkám, Ach­bór, Šáfán a Asájá k prorokyni Chul­de, manžel­ke Šal­luma, syna Tik­vu, syna Char­chasov­ho, strážcu šiat. Bývala v Jeruzaleme v druhej štvr­ti. A hovorili s ňou. 15 Po­vedala im: Tak­to vraví Hos­podin, Boh Iz­raela: Po­vedz­te mužovi, ktorý vás ku mne po­slal: 16 Tak­to vraví Hos­podin: Aj­hľa, pri­vediem po­hromu na toto mies­to a na jeho obyvateľov, všet­ko, o čom hovorí kniha, ktorú prečítal jud­ský kráľ, 17 pre­tože ma opus­tili a kadili iným bohom, aby ma tak popudzovali každým činom svojich rúk. Pre­to vzplanul môj hnev proti tomuto mies­tu, a nez­has­ne. 18 A jud­skému kráľovi, ktorý vás po­slal opýtať sa Hos­podina, po­vedz­te: Tak­to vraví Hos­podin, Boh Iz­raela, o slovách, ktoré si počul: 19 Pre­tože sa ob­mäkčilo tvoje srd­ce a po­koril si sa pred Hos­podinom, keď si počul, čo som vy­riekol proti tomuto mies­tu a jeho obyvateľom - že totiž bude púšťou a kliat­bou - že si roz­tr­hol svoje šaty a plakal si predo mnou, aj ja som ťa vy­počul - znie výrok Hos­podinov. 20 Pre­to, aj­hľa, pri­pojím ťa k tvojim ot­com, budeš po­chovaný do svoj­ho hrobu v po­koji a tvoje oči ne­uz­rú všet­ku po­hromu, ktorú pri­vediem na toto mies­to. I zanies­li ten výrok kráľovi.