Evanjelický › 2. Kráľov › 9

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Pomazanie Jéhúa za kráľa1 Prorok Elíze­us si za­volal jed­ného z proroc­kých učeníkov a po­vedal mu: Opáš si bed­rá, vez­mi si do ruky ten­to krčah s olejom a choď do Rámót-Gileádu. 2 Keď tam prídeš, vy­hľadaj dom Jéhúa, syna Nimšího syna Jóšáfáta; keď voj­deš, vy­volaj ho spomedzi jeho bratov a od­veď ho do najodľah­lejšej iz­by. 3 Po­tom vez­mi krčah, vy­lej mu olej na hlavu a po­vedz: Tak­to vraví Hos­podin: Po­mazal som ťa za kráľa nad Iz­raelom. Po­tom ot­vor dvere a bez­od­klad­ne uteč! 4 Atak ten proroc­ký sluha šiel do Rámót-Gileádu. 5 Keď došiel, velitelia voj­sk práve za­sadali. Ohlásil sa: Mám ti niečo po­vedať, veliteľ. Jéhú sa opýtal: Ktorému z nás? Od­vetil: Tebe, veliteľ. 6 Vstal teda, a keď vošiel do domu, vy­lial mu na hlavu olej a po­vedal: Tak­to vraví Hos­podin, Boh Iz­raela: Po­mazal som ťa za kráľa nad ľudom Hos­podinovým, nad Iz­raelom. 7 Vy­hladíš dom Achába, svoj­ho pána; tak po­mstím na Ízebele krv svojich služob­níkov, prorokov, i krv všet­kých služob­níkov Hos­podinových. 8 Za­hynie celý dom Achábov. U Achába vy­hladím všet­ko, čo je mužs­ké, zajatého i slobod­ného v Iz­raeli. 9 S domom Achábovým naložím ako s domom Járobeáma, syna Nebatov­ho, alebo ako s domom Bašu, syna Achíjov­ho. 10 A Ízebelu budú žrať psy na poli jez­reel­skom a nebude ju mať kto po­chovať. Nato ot­voril dvere a ušiel. 11 Keď Jéhú prišiel k služob­níkom svoj­ho pána, opýtali sa ho: Či je všet­ko v poriad­ku? Prečo prišiel ten­to po­mätenec k tebe? Po­vedal im: Po­znáte toho človeka i jeho reč. 12 Oni na­to: To je lož! Len nám to po­vedz! Vtedy po­vedal: Toto a toto mi vravel: Tak­to vraví Hos­podin: Po­mazal som ťa za kráľa nad Iz­raelom. 13 Nato sa každý rých­le chopil svojich šiat, klád­li ich pod neho na holé schody, za­trúbili na trúbe a roz­hlasovali: Jéhú sa stal kráľom. 14 Tak urobil Jéhú, syn Nimšího syna Jóšáfáta, sprisahanie proti Jórámovi. Jórám aj s celým Iz­raelom držal stráž vtedy v Rámót-Gileáde proti sýr­skemu kráľovi Chazáélovi. Jéhúov súd nad domom Achábovým15 Po­tom sa kráľ Jórám vrátil do Jez­reelu, liečil sa z rán, ktoré mu spôsobili Sýrčania, keď bojoval so sýr­skym kráľom Chazáélom. Jéhú vtedy po­vedal: Ak je to vaším želaním, nech ne­vyj­de z mes­ta zbeh oznámiť to v Jez­reeli. 16 Po­tom Jéhú na­sadol na voz a od­išiel do Jez­reelu, lebo Jórám ležal tam. Aj jud­ský kráľ Achaz­ja zišiel navštíviť Jóráma. 17 Keď strážny, čo stál na veži v Jez­reeli, spozoroval blížiaci sa Jéhúov sprievod, hlásil: Vidím sprievod. Jórám roz­kázal: Vez­mi jazd­ca a pošli im ho v ús­trety. Nech sa opýta, či pri­chádzajú v po­koji. 18 Jaz­dec im šiel v ús­trety a vravel: Kráľ sa pýta, či pri­chádzate v po­koji. Jéhú ho za­hriakol: Čo teba po po­koji? Ob­ráť sa a poď za mnou! A strážny hlásil: Po­sol došiel až k nim, ale sa ne­vracia. 19 Nato po­slal druhého jazd­ca. Keď ten došiel k nim, vravel: Kráľ sa pýta, či pri­chádzate v po­koji. Jéhú po­vedal: Čo teba po po­koji? Ob­ráť sa a poď za mnou! 20 Opäť hlásil strážny: Došiel až k nim, ale sa ne­vracia. Uháňajú tak, ako uháňa Jéhú, syn Nimšího, lebo sa ženú bláz­nivo. 21 Vtedy Jórám roz­kázal: Za­priah­ni! Keď za­priah­li do jeho voza, vy­tiahol iz­rael­ský kráľ Jórám s jud­ským kráľom Achaz­jom, každý vo svojom voze. Šli v ús­trety Jéhúdovi. Stret­li sa na poli jez­reel­ského Nábota. 22 Keď Jórám videl Jéhúa, opýtal sa: Pri­chádzaš v po­koji? Od­vetil: Čo za po­koj môže byť do­vtedy, kým trvajú smils­tvá tvojej mat­ky Ízebel a jej mnohé bosorác­tva? 23 Nato sa Jórám ob­rátil, dal sa na útek a za­volal Achaz­jovi: Zrada, Achaz­ja! 24 Ale Jéhú na­tiahol luk a za­siahol Jóráma medzi ramená, takže mu šíp prešiel srd­com a on klesol do voza. 25 Po­tom po­vedal svoj­mu dôs­toj­níkovi Bid­karovi: Zdvih­ni ho a hoď na pole jez­reel­ského Nábota. Lebo pamätaj, že Hos­podin nad ním vy­niesol takýto výrok, keď sme spolu jaz­dili za jeho ot­com Achábom: 26 Zais­te som videl včera krv Nábotovu a krv jeho synov - znie výrok Hos­podinov - a od­platím ti na tej is­tej roli - znie výrok Hos­podinov. Teraz ho vez­mi a hoď na tú roľu podľa Hos­podinov­ho slova. 27 Keď to videl jud­ský kráľ Achaz­ja, dal sa na útek smerom k Bét-Hag­gánu. Jéhú ho prena­sledoval a roz­kázal: Aj jeho za­bite! Za­siah­li ho vo voze na svahu Gúr, ktorý je pri Jib­leáme. Utiekol síce do Megid­da, ale tam zo­mrel. 28 Jeho služob­níci ho za­viez­li do Jeruzalema. Po­chovali ho v mes­te Dávidovom, v jeho hrob­ke k jeho ot­com. 29 Achaz­ja sa stal jud­ským kráľom v jedenás­tom roku Jóráma, syna Achábov­ho. Súd nad Ízebelou30 Keď Jéhú pri­chádzal do Jez­reelu, len čo sa o tom Ízebel do­počula, nafar­bila si oči líčid­lom, upravila si hlavu a po­zerala sa z ok­na. 31 Keď Jéhú vchádzal do brány, zvolala: Dob­re sa vodí Zim­rímu, vrahovi svoj­ho pána? 32 Zdvihol tvár k oknu a opýtal sa: Kto je so mnou? Kto? Nato po­zreli naňho dvaja-traja dvorania. 33 Po­vedal im: Zhoďte ju! Tí ju zhodili. Jej krv po­striekala stenu i kone, a tie ju pošliapali. 34 Po­tom šiel, a keď si zajedol a vy­pil, po­vedal: Po­zrite sa za tou pre­kliatou a po­chovaj­te ju, veď bola kráľov­skou dcérou. 35 Keď ju však šli po­chovať, nenašli z nej nič, len leb­ku, nohy a dlane. 36 Vrátili sa a oznámili mu to. Nato pre­hlásil: Je to slovo Hos­podinovo, ktoré pre­hovoril pro­stred­níc­tvom svoj­ho služob­níka, Tišbej­ského Eliáša: Na jez­reel­skom poli budú žrať psy telo Ízebelino. 37 Mŕt­vola Ízebelina bude ako hnoj na poli na území Jez­reela, takže nik nebude môcť po­vedať: Toto je Ízebelino.