Evanjelický › 2. Kráľov › 18

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Judský kráľ Chizkija1 V treťom roku iz­rael­ského kráľa Hóšéu, syn Élov­ho, stal sa kráľom Chiz­kija, syn jud­ského kráľa Ácháza. 2 Mal dvad­saťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a dvad­saťdeväť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho mat­ka sa volala Abijá, dcéra Zechar­jova. 3 Konal, čo je správ­ne v očiach Hos­podinových, cel­kom tak ako jeho otec Dávid. 4 Od­stránil výšiny, roz­bil po­svät­né stĺpy, zoťal ašéru a ro­zdr­vil medeného hada, ktorého zhotovil Mojžiš, lebo až do­vtedy mu Iz­rael­ci kadievali a nazývali ho Nechuštánom. 5 Dúfal v Hos­podina, Boha Iz­raela, a nebolo po ňom jemu rov­ného medzi jud­skými kráľmi ani medzi tými, čo boli pred ním. 6 Držal sa Hos­podina, ne­od­stúpil od Neho a za­chovával pri­kázania, ktoré Hos­podin dal Mojžišovi. 7 Hos­podin bol s ním a mal ús­pech vo všet­kom, čo pod­nikal. Vzop­rel sa proti asýr­skemu kráľovi a nebol mu pod­daný. 8 Porazil Filištín­cov až po Gazu, aj jej územie od strážnej veže až po opev­nené mes­to. Pád Samárie9 Vo štvr­tom roku kráľa Chiz­kiju, ktorý bol sied­mym rokom iz­rael­ského kráľa Hóšéu, syna Élov­ho, pri­tiahol asýr­sky kráľ Šal­maneser proti Samárii a ob­liehal ju. 10 Po troch rokoch ju dobyl. V šies­tom roku Chiz­kiju, to jest v deviatom roku iz­rael­ského kráľa Hóšéu, Samária pad­la. 11 Po­tom asýr­sky kráľ od­vliekol Iz­rael do Asýrie a osadil ich v Chalachu pri Chabóre, rieke Gózánu, a v méd­skych mes­tách, 12 pre­tože ne­pos­lúchali hlas svoj­ho Boha Hos­podina, ale pre­stupovali Jeho zmluvu, všet­ko, čo pri­kázal služob­ník Hos­podinov Mojžiš. Ne­pos­lúchali, ani ne­pl­nili zmluvu. Sancheríbova výprava proti Jeruzalemu13 V š­tr­nás­tom roku kráľa Chiz­kiju pri­tiahol asýr­sky kráľ San­cheríb proti všet­kým opev­neným jud­ským mes­tám a zmoc­nil sa ich. 14 Vtedy po­slal jud­ský kráľ Chiz­kija asýr­skemu kráľovi do Lachíša od­kaz: Pre­vinil som sa, od­tiah­ni odo mňa. Hotový som znášať, čokoľvek mi naložíš. Asýr­sky kráľ uložil nato jud­skému kráľovi tri­sto talen­tov strieb­ra a trid­sať talen­tov zlata. 15 Chiz­kija odo­vzdal všet­ko strieb­ro, ktoré sa na­chádzalo v dome Hos­podinovom a v po­klad­nici kráľov­ského paláca. 16 V tom čase dal Chiz­kija ob­lúpať dvere chrámu Hos­podinov­ho aj stĺpy, ktoré sám jud­ský kráľ Chiz­kija dal ob­ložiť, a dal to asýr­skemu kráľovi. 17 Vtedy asýr­sky kráľ po­slal tar­tána, rab­sárisa a rabšákéa z Lachíša ku kráľovi Chiz­kijovi so sil­ným voj­skom do Jeruzalema. Tí vy­tiah­li a prišli k Jeruzalemu; keď prišli a za­stali pri vodovode Hor­ného ryb­níka, ktorý sa na­chádzal pri ces­te k Val­chárov­mu poľu, 18 dali za­volať kráľa. Keď vy­šiel k nim El­jákím, syn Chil­kijov, ktorý bol správ­com paláca, pisár Šeb­ná a kan­celár Jóách, syn Ásáfov, 19 rabšáké po­vedal: Po­vedz­te Chiz­kijovi: Tak­to vraví veľk­ráľ Asýrie: Čo je to za pred­met nádeje, v ktorý dúfaš? 20 Naz­dáš sa, že pros­té slová úst sú už radou a silou pre boj? Na koho sa teda spoliehaš, že si sa vzbúril proti mne? 21 Hľa, spoliehaš sa na oporu z nalomenej trs­tiny, na Egypt, ktorá tomu, kto sa na ňu oprie, vnik­ne do dlane a pre­bod­ne mu ju. Taký je faraón, egypt­ský kráľ, pre každého, kto sa naň spolieha. 22 Ak mi po­viete: V Hos­podina, svoj­ho Boha, dúfame, nie je to ten is­tý, ktorého výšiny a ol­táre Chiz­kija od­stránil, a po­tom po­vedal Jud­sku a Jeruzalemu: Pred tým­to ol­tárom v Jeruzaleme sa budete klaňať? 23 Stav sa teraz s mojím pánom, asýr­skym kráľom: Dám ti dvetisíc koní, ak vládzeš do­dať na ne jazd­cov. 24 Ako by si od­razil čo aj jed­ného mies­to­držiteľa z naj­menších služob­níkov môj­ho pána? A ty sa spoliehaš na Egypt kvôli vozom a jazd­com? 25 A či som ja teraz bez Hos­podina pri­tiahol proti tomuto mies­tu, aby som ho zničil? Hos­podin mi po­vedal: Vy­tiah­ni proti tej krajine a znič ju! 26 Vtedy po­vedal El­jakím, syn Chil­kijov, Šeb­ná a Joách rabšákéovi: Hovor so svojimi služob­ník­mi aramej­sky, lebo my roz­umieme. Nehovor s nami jud­sky verej­ne pred ľudom, ktorý je na hrad­bách. 27 Ale rabšáké po­vedal: Či ma môj pán po­slal hovoriť tieto slová tvoj­mu pánovi a tebe, a nie mužom, čo sedia na hrad­bách a spolu s vami budú jesť svoje výkaly a piť svoj moč! 28 Vtedy rabšáké pri­stúpil a zvolal veľkým hlasom jud­sky: Počuj­te slová veľk­ráľa, kráľa asýr­skeho! 29 Tak­to po­vedal kráľ: Nech vás Chiz­kija ne­pod­vedie, lebo vás ne­vládze vy­trh­núť z mojej ruky. 30 Nech vás Chiz­kija ne­utešuje nádejou v Hos­podina hovoriac: Hos­podin vás is­tot­ne vy­trh­ne; toto mes­to nebude vy­dané asýr­skemu kráľovi do rúk. 31 Ne­počúvaj­te Chiz­kiju, lebo tak­to vraví asýr­sky kráľ: Uzav­rite mier so mnou, vy­j­dite ku mne, a každý z vás bude jesť zo svoj­ho viniča a zo svoj­ho figov­níka a piť zo svojej stud­ne, 32 po­kiaľ ne­prídem a ne­poberiem vás so sebou do krajiny, ako je vaša, do krajiny obilia a muštu, do krajiny chleba a viníc, do krajiny olív, oleja a medu. Budete žiť a nezom­riete, len ne­počúvaj­te Chiz­kiju, lebo vás pod­vádza hovoriac: Hos­podin vás vy­trh­ne. 33 Či nie­ktorý spomedzi bohov národov vy­slobodil svoju krajinu z ruky asýr­skeho kráľa? 34 Kde sú bohovia Chamátu a Ar­pádu? Kde sú bohovia Sefar­vajimu, Hény a Av­vy? Či vy­trh­li Samáriu z mojej ruky? 35 Ktorý spomedzi bohov oných krajín vy­tr­hol svoju krajinu z mojej ruky, keď Hos­podin má za­chrániť Jeruzalem z mojej ruky? 36 Ľud však mlčal a ne­od­vetil mu ani slova, lebo kráľov roz­kaz znel: Ne­od­povedaj­te mu! 37 Po­tom prišiel El­jákím, syn Chil­kijov, správ­ca paláca, pisár Šeb­na a kan­celár Joách, syn Ásalov, k Chiz­kijovi s roz­tr­hnutým rúchom a oznámili mu rabšákéove slová.