Evanjelický › Marek › 6

Marek

Evanjelium podľa Mareka

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Ježiš vo svojej otčine1 Nato vy­šiel od­tiaľ a prišiel do svojej otčiny a učeníci Ho na­sledovali. 2 Keď prišla sobota, začal učiť v synagóge, a mnohí, ktorí Ho počúvali, veľmi sa divili a hovorili: Od­kiaľ to má? A čo je to za múd­rosť, čo Mu bola daná? A čo sú to za prejavy moci, čo sa dejú jeho rukami? 3 Či to nie je ten tesár, syn Márie a brat Jakubov, Jozefov, Júdov a Šimonov? A či Mu ses­try nežijú tu medzi na­mi? A po­horšovali sa na Ňom. 4 Ježiš im však riekol: Ni­kde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi po­krv­nými a vo svojom dome. 5 A ne­mohol tam urobiť iného divu, len čo na nie­koľkých chorých položil ruky a uzdravil ich. 6 A divil sa ich ne­vere. Po­tom chodil po okolitých dedinách a učil. Vyslanie apoštolov7 Nato za­volal si dvanás­tich a začal ich rozo­sielať po dvoch; dal im moc nad nečis­tými duch­mi 8 a pri­kázal im neb­rať si na ces­tu nič ok­rem palice - ani chlieb, ani kap­su, ani medené peniaze do opas­ka, 9 iba obuv na nohy; ani druhé spod­né rúcho na pre­ob­lečenie. 10 Ďalej im po­vedal: Do ktoréhokoľvek domu prídete, zo­staňte tam, kým ne­odídete od­tiaľ. 11 Ak by vás nie­kde ne­prijali, ani ne­vypočuli, odíďte od­tiaľ a stras­te si prach z nôh na svedec­tvo proti nim. [Veru, hovorím vám: ľahšie bude v súd­ny deň Sodomčanom a Gomorčanom ako tomuto mes­tu.] 12 Vy­šli teda a kázali po­kánie, 13 vy­háňali mnohých démonov, olejom po­mazali mnohých ne­moc­ných a uzdravovali ich. Smrť Jána Krstiteľa14 Aj kráľ Herodes počul o Ježišovi, lebo Jeho meno bolo už známe; hovorilo sa: Ján Krs­titeľ vstal z mŕt­vych, a pre­to pôsobí v Ňom záz­račná moc. 15 Iní hovorili: To je Eliáš, iní zase hovorili: To je prorok ako nie­ktorý z prorokov. 16 Keď to však počul Herodes, po­vedal: Ján, ktorého som dal sťať, vstal z mŕt­vych. 17 Herodes totiž dal zlapať Jána a v putách uvrh­núť do väzenia pre Herodiadu, manžel­ku svoj­ho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu, 18 a Ján bol po­vedal Herodesovi: Nie ti je do­volené žiť so ženou bratovou. 19 Pre­to Herodias zanev­rela na neho a chcela ho za­biť, ale ne­moh­la, 20 lebo Herodes sa bál Jána vediac, že je spravod­livý a svätý; a dal ho strážiť. Keď ho počúval, bol mnoho razy v roz­pakoch, a jed­nako rád ho počúval. 21 Prišiel však vhod­ný deň, keď Herodes svojim hod­nos­tárom a vy­sokým dôs­toj­níkom a pop­red­ným Galilej­com vy­strojil hos­tinu na svoje narodeniny. 22 Vtedy vstúpila dcéra onej Herodiady, tan­covala a zaľúbila sa Herodesovi a jeho spolu­hodov­níkom. Kráľ po­vedal dievčaťu: Zažiadaj si odo mňa, čo len chceš, a dám ti; 23 aj sa jej za­prisahal: Čo si len zažiadaš, dám ti, až do polo­vice svoj­ho kráľov­stva. 24 Ona vy­šla a spýtala sa mat­ky: Čo si žiadať? Od­vetila jej: Hlavu Jána Krs­titeľa. 25 Hneď sa poponáhľala ku kráľovi a pred­nies­la mu svoju žiadosť: Chcem, aby si mi dal hneď na mise hlavu Jána Krs­titeľa. 26 Kráľ sa veľmi za­rmútil, ale pre prísahu a kvôli spolu­hodov­níkom nech­cel jej od­riek­nuť. 27 Kráľ teda ih­neď po­slal kata s roz­kazom priniesť hlavu Jánovu. Ten od­išiel, sťal ho vo väzení, 28 priniesol jeho hlavu na mise a odo­vzdal ju dievčaťu, dievča ju dalo zas materi. 29 Keď to počuli Jánovi učeníci, prišli, vzali jeho mŕt­volu a vložili do hrobu. Ježiš nasýtil päťtisíc ľudí30 Apoštolovia zišli sa k Ježišovi a oznámili Mu všet­ko, čo robili a učili. 31 Po­vedal im: Poďte sami na osamelé mies­to a od­počiňte si trochu. Lebo toľkí pri­chádzali a od­chádzali, že sa ne­mali ani kedy najesť. 32 Od­plavili sa teda loďou na pus­té mies­to do samoty. 33 Ale mnohí ich videli od­chádzať a do­zvedeli sa, kam, pre­to zbeh­li sa tam pešo zo všet­kých miest a pred­išli ich. 34 Keď Ježiš vy­stúpil, uzrel veľký zá­stup, i zľutoval sa nad ním, lebo boli ako ov­ce, ktoré ne­majú pas­tiera. A začal ich učiť mnohému. 35 Keď už bolo mnoho hodín, pri­stúpili k Nemu učeníci a hovorili: Kraj je pus­tý a už je mnoho hodín; 36 roz­pusť ich, nech idú po okolitých osadách a dedinách a na­kúpia si niečo jed­la. 37 Ale On im po­vedal: Vy im daj­te jesť. Od­povedali Mu: Či máme ísť na­kúpiť chleba za dve­sto denárov a dať im jesť? 38 Opýtal sa ich: Koľko máte chlebov? Choďte po­zrieť! A keď po­zreli, po­vedali: Päť, a dve ryby. 39 Vtedy kázal im všet­kým po­sadať si po skupinách do zelenej trávy. 40 I po­sadali si v radoch po sto a po päťdesiat. 41 Po­tom vzal tých päť chlebov a obe ryby, po­z­dvihol oči k nebu, dob­rorečil, lámal chleby a dával učeníkom, aby im podávali; aj obe ryby podelil všet­kým. 42 A všet­ci jed­li a na­sýtili sa. 43 A ešte aj zvyškov naz­bierali dvanásť pl­ných košov, aj z rýb. 44 Tých však, čo jed­li chleby, bolo päťtisíc mužov. Ježiš chodí po mori45 Hneď po­tom kázal učeníkom vstúpiť na loď a pre­plaviť sa pred Ním na druhú stranu k Bet­sai­de, za­kiaľ neroz­pus­tí zá­stup. 46 Roz­lúčiac sa s nimi, od­išiel na vrch mod­liť sa. 47 Keď sa zvečerilo, loď bola upro­stred mora, a On bol sám na zemi. 48 A keď videl, ako sa plavia zmietaní, lebo dul protiv­ný vietor, prišiel k nim o štvr­tej nočnej stráži, chodiac po mori, a chcel ich obísť. 49 Ale oni, keď Ho videli chodiť po mori, mys­leli si, že je to prí­zrak, a skrík­li, 50 lebo všet­ci Ho videli a predesili sa. On ich však hneď oslovil a po­vedal im: Vzmužte sa! Ja som, neboj­te sa! 51 I vstúpil k nim na loď a vietor utíchol. A oni boli cel­kom bez seba, 52 lebo nechápali, čo to bolo s tými chleb­mi, keďže ich srd­ce za­tvr­d­lo. Ježiš uzdravuje chorých53 Keď sa pre­plavili, prišli do Genezaretu a tam pri­stáli. 54 Ale sot­va vy­stúpili z lode, hneď Ho (ľudia) po­znali 55 a roz­beh­núc sa po celom kraji, začali na nosid­lách prinášať chorých tam, kde počuli, že je. 56 A kam­koľvek vošiel, či do mes­tečiek alebo do miest a či do osád, vy­kladali chorých na námes­tia a prosili Ho, aby sa Mu smeli dot­knúť čo len lemu plášťa; a tí, čo sa ho dot­kli, boli za­chránení.