Evanjelický › Marek › 12

Marek

Evanjelium podľa Mareka

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Podobenstvo o zlých vinohradníkoch1 Po­tom začal im hovoriť v podoben­stvách: Jeden človek vy­sadil vinicu, ohradil ju, vy­kopal v nej lis, vy­stavil vežu, po­tom prenajal vinicu vinoh­rad­níkom a od­ces­toval. 2 V čas (oberačky) po­slal k vinoh­rad­níkom sluhu, aby pre­vzal od vinoh­rad­níkov (podiel) z úrody vinice. 3 Oni ho však chytili, zbili a pus­tili na­práz­dno. 4 Nato po­slal k nim iného sluhu, ale tomu pre­bili hlavu a zne­uc­tili ho. 5 Zase po­slal iného, ale toho za­bili. A mnohých iných (po­slal); z tých nie­ktorých zbili, iných zase za­bili. 6 Mal ešte jediného milovaného syna; na­pokon toho po­slal k nim a mys­lel si: Syna môj­ho budú sa os­týchať. 7 Ale vinoh­rad­níci si po­vedali: Toto je dedič, poďte, za­bime ho, a naše bude dedičs­tvo. 8 Chytili ho teda, za­bili a vy­hodili z vinice. 9 Čo urobí pán vinice? Príde, za­hubí vinoh­rad­níkov a vinicu prenaj­me iným. 10 Či ste nečítali Pís­mo: Kameň, ktorý za­vr­h­li stavitelia, stal sa kameňom uhol­ným; 11 Pán to urobil, a je to div­né v našich očiach. 12 I hľadeli Ho chytiť, ale sa báli zá­stupu. Porozumeli totiž, že o nich hovoril to podoben­stvo. Pre­to opus­tiac Ho, od­išli. O dani13 Raz po­slali k Nemu nie­koľko farizejov a herodiánov, aby Ho pod­chytili v reči. 14 Tí prišli a po­vedali Mu: Maj­stre, vieme, že si prav­divý a ned­báš na ni­koho, lebo nehľadíš na osobu človeka, ale prav­divo učíš ces­te Božej. Slobod­no platiť cisárovi daň, alebo nie? Máme platiť, či ne­platiť? 15 On však videl ich po­krytec­tvo a po­vedal im: Čo ma po­kúšate? Prines­te mi denár, nech ho vidím. 16 A oni prinies­li: Spýtal sa ich: Čí je ten­to ob­raz a nápis? Od­povedali Mu: Cisárov. 17 Nato im Ježiš riekol: Čo je cisárovo, dávaj­te cisárovi; čo je Božie, Bohu. A veľmi sa Mu divili. O zmŕtvychvstaní18 Po­tom prišli k Nemu sadukaji, ktorí hovoria, že nieto zmŕt­vychvs­tania, a spýtali sa Ho: 19 Maj­stre, Mojžiš nám pred­písal: Keby nie­komu umrel brat a zanechal by ženu, a dieťa by nezanechal, nech si jeho brat vez­me tú ženu a splodí po­tom­ka bratovi. 20 Bolo sedem bratov. Pr­vý sa oženil a zo­mrel bez po­tom­stva. 21 Vzal si ju za ženu druhý, aj ten umrel a nezanechal po­tom­stvo; podob­ne aj tretí. 22 [Tak si ju vzali všet­ci sied­mi] a ani jeden z nich nezanechal po­tom­stvo. Po nich všet­kých umrela aj žena. 23 Pri zmŕt­vychvs­taní, keď vstanú z mŕt­vych, ktorému z nich bude ženou, keď ju mali za manžel­ku sied­mi? 24 Ježiš im od­povedal: Či neb­lúdite pre­to, že ne­poz­náte Pís­ma ani moc Božiu? 25 Lebo tí, čo vstanú z mŕt­vych, ani sa neženia, ani ne­vydávajú, ale sú ako an­jeli v nebesiach. 26 Či ste však v Mojžišovej knihe - tam, kde sa hovorí o horiacom kre - nečítali o mŕt­vych, že sú kriesení, keď Boh po­vedal Mojžišovi: Ja som Boh Ab­rahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov? 27 Boh nie je Bohom mŕt­vych, ale živých. Veľmi blúdite! Suma zákona28 Vtedy pri­stúpil jeden zo zákon­níkov, ktorý ich počul hádať sa, a vidiac, že im správ­ne od­povedal, opýtal sa Ho: Ktoré pri­kázanie je pr­vé zo všet­kých? 29 Ježiš od­povedal, že pr­vé je toto: Počuj, Iz­rael! Pán, náš Boh, je jediný Pán. 30 Milovať budeš Pána, svoj­ho Boha, z celého srd­ca a z celej duše a z celej mys­le a z celej sily. 31 Druhé je toto: Milovať budeš blížneho ako seba samého. Nad tieto niet iného väčšieho pri­kázania. 32 Tu po­vedal Mu zákon­ník: Dob­re, Maj­stre, prav­du si po­vedal, že jeden je [Boh] a niet iného ok­rem Neho; 33 a milovať Ho z celého srd­ca a z celej mys­le a z celej sily, a milovať blížneho ako seba samého je omnoho viac ako všet­ky zápaly a obete. 34 Keď Ježiš videl, ako roz­um­ne od­povedal, riekol mu: Nie si ďaleko od kráľov­stva Božieho. A ni­kto sa Ho viac ne­opovážil spytovať. Čí syn je Kristus35 Keď po­tom učil v chráme, od­povedal Ježiš: Ako môžu zákon­níci hovoriť, že Kris­tus je Synom Dávidovým? 36 Veď sám Dávid po­vedal v Duchu Svätom: Po­vedal Pán môj­mu Pánovi: Po­saď sa mi na pravici, do­kiaľ Ti ne­priateľov ne­položím pod nohy. 37 Sám Dávid nazýva Ho Pánom; akože mu je po­tom synom? A veľký zá­stup počúval Ho s radosťou. Výstraha pred zákonníkmi38 Po­tom, učiac ich, hovoril: Varuj­te sa zákon­níkov, ktorí radi chodievajú v dl­hých plášťoch a radi sa dajú po­zdravovať na námes­tiach; 39 radi majú pred­né mies­ta v synagógach a pr­vé mies­ta na hos­tinách; 40 vy­žierajú domy vdov a na­oko sa dlho mod­lievajú. Títo pre­pad­nú prís­nejšiemu súdu. Obeť chudobnej vdovy41 Ježiš sedel pri po­klad­nici a pri­zeral sa, ako ľud hádže peniaze do po­klad­nice. Mnohí bohatí hádzali mnoho. 42 Prišla aj chudob­ná vdova a vhodila dva haliere, to jest kod­rant. 43 Tu za­volal si učeníkov a po­vedal im: Vprav­de vám hovorím: Táto chudob­ná vdova vhodila viac ako všet­ci, ktorí hádzali do po­klad­nice. 44 Lebo všet­ci hádzali z pre­byt­ku, ale ona zo svojej chudoby vhodila všet­ko, čo mala, celý svoj majetok.