Evanjelický › Marek › 4

Marek

Evanjelium podľa Mareka

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Ježiš učí v podobenstvách1 (Ježiš) zase učil pri mori. I zhromaždil sa k Nemu veľký zá­stup, pre­to vstúpil na loď a sedel v nej na mori. Všetok zá­stup bol na brehu. 2 A učil ich mnohému v podoben­stvách; tak­to ich vy­učoval: O rozsievačovi a o štvorakej pôde3 Počúvaj­te: Aj­hľa, roz­sievač vy­šiel roz­sievať. 4 Keď roz­sieval, nie­ktoré (zrno) pad­lo na kraj ces­ty; i prileteli vtáci a zo­zobali ho. 5 Iné pad­lo na skal­natú pôdu, kde ne­malo mnoho zeme; ih­neď vzišlo, lebo ne­malo hl­bokú zem. 6 Keď po­tom vy­šlo sln­ko, spálilo ho, a keďže ne­malo koreňa, uschlo. 7 Iné zase pad­lo do tŕnia; tŕnie vy­rást­lo a udusilo ho, tak že ne­vydalo úrodu. 8 A zase iné pad­li do dob­rej zeme; vzišli, rást­li a vy­dali úrodu; nie­ktoré vy­dali trid­saťnásob­nú, iné šesťdesiat­násob­nú a iné stonásob­nú. 9 Po­tom po­vedal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje. 10 Keď (Ježiš) os­tal sám, tí, čo stáli okolo Neho s dvanás­timi, opýtali sa Ho na podoben­stvá. 11 Po­vedal im: Vám je dané tajom­stvo kráľov­stva Božieho, ale tam­tým, ktorí sú von­ku, podáva sa všet­ko v podoben­stvách, 12 aby očami hľadeli, ale ne­videli, a ušami počuli, ale nerozumeli, aby sa snáď ne­ob­rátili a nebolo im od­pus­tené. 13 Po­tom im po­vedal: Nerozumiete tomuto podoben­stvu? Ako po­tom po­chopíte všet­ky podoben­stvá? 14 Roz­sievač roz­sieva slovo. 15 Kraj ces­ty (za­siate zrno) sú tí, ku ktorým, keď počúvajú, hneď pri­chádza satan a berie slovo do nich za­siate. 16 Podob­ne na skal­natú pôdu (za­siate) sú tí, ktorí, keď počúvajú slovo, hneď ho prijímajú s radosťou, 17 ale ne­majú koreň v sebe, sú chvíľkoví; len čo príde súženie alebo prena­sledovanie pre slovo, hneď sa po­horšia. 18 A iné, do tŕnia za­siate, sú tí, čo počúvajú slovo, 19 ale pri­chádzajú staros­ti sveta, klam bohat­stva a iné roz­ličné žiados­ti a udusia slovo, takže zo­stáva bez úžit­ku. 20 A do dob­rej zeme za­siate sú tí, čo počúvajú slovo, prijímajú ho a prinášajú úžitok trid­saťnásob­ný, šesťdesiat­násob­ný i stonásob­ný. Podobenstvo o svetle21 Po­tom im po­vedal: Vari na to pri­chádza svet­lo, aby ho po­stavili pod nádobu alebo pod po­steľ? Či nie skôr na to, aby ho po­stavili na sviet­nik? 22 Lebo nieto nič taj­né, čo by ne­malo vy­j­sť najavo, a nič nebolo tak skryté, aby ne­vyšlo na svet­lo. 23 Kto má uši na počúvanie, nech počuje! O meraní a nameraní24 Po­tom im po­vedal: Všim­nite si, čo počúvate! Akou mierou meriate vy, takou vám bude na­merané, ešte vám aj pri­dajú. 25 Lebo tomu, kto má, bude dané, ale tomu, kto ne­má, vez­mú aj to, čo má. O rastúcom zrne26 Po­tom hovoril: Tak je to s kráľov­stvom Božím, ako keď človek za­seje zrno do zeme; 27 v noci spí, vo dne vstáva, a zrno klíči a ras­tie, ani sám ne­vie ako. 28 Lebo zem sama od seba prináša úrodu; najprv byľ, po­tom klas a po­tom plno zrna v klase. 29 A keď úroda do­zrie, hneď priloží kosák, lebo na­stala žat­va. O horčičnom zrne30 Po­tom hovoril: Čomu pri­podob­níme kráľov­stvo Božie, alebo v akom podoben­stve ho pred­stavíme? 31 Je ako horčičné zrno: keď je siate do zeme, je naj­menšie zo všet­kých semien na zemi; 32 ale za­siate sa roz­ras­tie a je väčšie ako všet­ky byliny; vy­háňa veľké ratoles­ti, takže v jeho tôni môžu hniez­diť vtáci nebes­kí. 33 A hlásal im slovo v mnohých takých podoben­stvách, na­koľko moh­li po­chopiť. 34 Bez podoben­stva im však nehovoril, ale svojim učeníkom osobit­ne všet­ko vy­kladal. Povíchrica na mori35 V ten is­tý deň, keď sa zvečerilo, po­vedal: Prej­dime na druhú stranu! 36 I opus­tili zá­stup a vzali Ho so sebou tak, ako bol na lodi; aj iné lode boli s Ním. 37 Vtedy strh­la sa veľká po­vích­rica a vlny sa valili do lode, že sa už na­pĺňala. 38 On však spal v tyle lode na hlav­nici. Zo­budili Ho, volajúc: Ned­báš, Maj­stre, že hynieme? 39 A On, pre­budiac sa, po­hrozil vet­ru a po­vedal moru: Zmĺk­ni, utíš sa! I pre­stal víchor a na­stalo veľké utíšenie. 40 Po­tom im po­vedal: Čo sa tak strachujete? Ako to, že ne­máte viery? 41 I báli sa veľkou bázňou a hovorili medzi sebou: Kto je to, že Ho aj vietor, aj more po­slúchajú?