Evanjelický › Marek › 7

Marek

Evanjelium podľa Mareka

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Umývanie rúk1 I zhromaždili sa k Nemu farizeji a nie­koľkí zákon­níci, ktorí prišli z Jeruzalema. 2 Keď videli, ako nie­ktorí z Jeho učeníkov jedia chlieb s nečis­tými, to jest ne­umytými rukami - 3 farizeji a všet­ci Židia totiž za­chovávajú podanie starších a nejedia skôr, kým si po zápäs­tie ne­umyjú ruky; 4 alebo keď prídu z tr­hu, nejedia, do­kiaľ sa ne­očis­tia; a sú ešte mnohé iné veci, ktoré pre­vzali a za­chovávajú: oplachovanie po­hárov, krčiažkov , medených nádob 5 - spýtali sa Ho farizeji a zákon­níci: Prečo sa Tvoji učeníci ne­pridŕžajú podania starších, ale jedia chlieb s nečis­tými rukami? 6 Od­povedal im: Dob­re prorokoval o vás, po­kryt­coch, Izai­áš, ako je na­písané: Ten­to ľud ctí ma perami, ale jeho srd­ce je ďaleko odo mňa; 7 dar­mo ma však uc­tievajú, keď ľud­ským príkazom učia ako učeniam (Božím). 8 Opus­tili ste pri­kázanie Božie a pri­dŕžate sa podania ľud­ského. 9 Po­tom im po­vedal: Pek­ne-krás­ne rušíte pri­kázanie Božie, aby ste za­chovávali svoje podanie. 10 Veď Mojžiš po­vedal: Cti si otca a mat­ku! a: Kto zlorečí ot­covi alebo mat­ke, musí umrieť. 11 Ale vy hovoríte: Keby nie­kto po­vedal ot­covi alebo mat­ke: Čo by som ti bol po­vin­ný dávať, je kor­ban, totiž dar (sľúbený Bohu), 12 vtedy už nedovolíte, aby urobil niečo pre otca alebo mat­ku. 13 Tak­to rušíte slovo Božie svojím podaním, ktoré ďalej podávate; a mnoho tomu podob­né robíte. 14 Nato znovu po­volal k sebe zá­stup a hovoril: Čuj­te ma všet­ci a roz­umej­te! 15 Nič ne­vchádza zvon­ku do človeka, čo by ho moh­lo poškvr­niť, ale čo z človeka vy­chádza, to poškv­rňuje človeka. 16 [Ak má nie­kto uši na počúvanie, nech počuje.] 17 Keď po­tom od­išiel od zá­stupu do domu, spýtali sa Ho učeníci: Čo je to za podoben­stvo? 18 Po­vedal im: Či aj vy ste takí nerozum­ní? Či nechápete, že nič ne­môže poškvr­niť človeka, čo zvon­ku vchádza do neho? 19 Lebo ne­vchádza mu do srd­ca, ale do brucha a od­tiaľ vy­chádza do stoky; a tým vy­hlásil každý po­krm za čis­tý. 20 Po­tom doložil: Čo vy­chádza z človeka, poškv­rňuje človeka. 21 Lebo z vnút­ra, z ľud­ského srd­ca, vy­chádzajú zlé myšlien­ky, smils­tvá, krádeže, vraždy, 22 cudzoložs­tvá, lakom­stvá, zloby, pod­vod, roz­košníc­tvo, zlost­ný po­hľad, rúhanie, pýcha, po­chabosť. 23 Všet­ko toto zlo vy­chádza z vnút­ra a poškv­rňuje človeka. Kanaánka24 Po­tom vstal a od­išiel od­tiaľ do končín týr­skych [a sidon­ských]. Vošiel do domu, lebo nech­cel, aby nie­kto zvedel o Ňom. Ale ne­mohol sa utajiť, 25 lebo hneď počula o Ňom žena, ktorá mala dcéru po­sad­nutú nečis­tým duchom; prišla a pad­la Mu k nohám. 26 A tá žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničan­ka. Prosila Ho, aby vy­hnal z jej dcéry démona. 27 Ale On jej po­vedal: Nech sa najprv deti najedia; lebo nie je dob­re vziať chlieb deťom a hodiť šteňatám. 28 Ona Mu však od­vetila: Áno, Pane, ale aj šteňatá jedia pod stolom z omr­viniek po deťoch. 29 Nato jej po­vedal: Pre tieto (tvoje) slová: Choď! Démon vy­šiel z tvojej dcéry. 30 Od­išla teda domov a našla dieťa ležať na po­steli; démon už vy­šiel z neho. Uzdravenie hluchonemého31 Keď (Ježiš) opus­til týr­sky kraj, prišiel cez Sidon zase k moru Galilej­skému, do pros­tried­ku kraja Desaťmes­tia. 32 Tu pri­vied­li k Nemu hluchého a zajakavého a prosili Ho, aby položil ruku na neho. 33 On ho vzal stranou, von zo zá­stupu, vložil mu svoje prs­ty do uší a slinou sa mu dot­kol jazyka. 34 Po­tom po­z­dvih­núc oči k nebu, za­vzdychol a po­vedal mu: Ef­fat­ha! to jest: Ot­vor sa! 35 I ot­vorili sa mu uši, jazyk sa mu hneď roz­viazal a hovoril správ­ne. 36 I pri­kázal im (Ježiš), aby ni­komu nehovorili; ale čím viac im pri­kazoval, tým viac to roz­hlasovali. 37 Anáram­ne žas­li hovoriac: Všet­ko dob­re učinil; aj hluchým dáva sluch, aj ne­mým reč.