Evanjelický › Marek › 9

Marek

Evanjelium podľa Mareka

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

1 Po­tom im po­vedal: Veru, hovorím vám: Sú nie­ktorí medzi tými, čo tu stoja, ktorí ne­okúsia sm­rť, kým ne­uvidia v moci pri­chádzať kráľov­stvo Božie. Ježišovo premenenie2 Po šies­tich dňoch vzal Ježiš so sebou Pet­ra, Jakuba a Jána a vy­viedol ich na vy­soký vrch do samoty. Tam sa pre­menil pred nimi; 3 rúcho sa Mu za­skvelo bielo­bou snehu, ako by ho ne­vybielil nijaký bielič na zemi. 4 I ukázal sa im Eliáš s Mojžišom a zhovárali sa s Ježišom. 5 Vtedy po­vedal Peter Ježišovi: Maj­stre, dob­re je nám tu! Urob­me tri stán­ky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi. 6 Ani sám totiž ne­vedel, čo po­vedať, lebo sa preľak­li. 7 Tu zjavil sa ob­lak, za­strel ich a z ob­laku za­znel hlas: Toto je môj milovaný Syn: Jeho po­slúchaj­te; 8 A zrazu, keď sa po­ob­zerali, ne­videli pred sebou ni­koho ok­rem Ježiša. 9 Keď zo­stupovali z vr­chu, pri­kázal im, aby ni­komu nehovorili o tom, čo videli, do­kiaľ Syn človeka ne­vs­tane z mŕt­vych. 10 Aj si za­chovali to slovo, ale hádali sa medzi sebou, čo znamená vstať z mŕt­vych. 11 Opýtali sa Ho teda: Prečo hovoria zákon­níci, že najprv musí prísť Eliáš? 12 Od­povedal im: Is­te, najprv príde Eliáš a na­praví všet­ko; ale prečo je na­písané o Synovi človeka, že musí mnoho tr­pieť a že Ho za nič nebudú mať? 13 Ale hovorím vám, že aj Eliáš prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom na­písané. Uzdravenie posadnutého14 Keď prišli k (os­tat­ným) učeníkom, videli okolo nich veľký zá­stup a zákon­níkov, ako sa hádajú s nimi. 15 A celý zá­stup, len čo uvidel Ježiša, predesil sa; po­tom pri­beh­li k Nemu a po­zdravili Ho. 16 I spýtal sa ich: O čom sa hádate s nimi? 17 Od­povedal Mu jeden zo zá­stupu: Maj­stre, pri­viedol som k Tebe svoj­ho syna, ktorý má ne­mého ducha, 18 a kde ho len po­chytí, lom­cuje ním; penia sa mu ús­ta, šk­rípe zubami a chrad­ne. I po­vedal som Tvojim učeníkom, aby ho vy­hnali, ale ne­moh­li. 19 A On im od­povedal tak­to: Ne­veriace po­kolenie, do­kiaľ budem s vami? Do­kiaľ vás budem tr­pieť? Prines­te ho ku mne! 20 A prinies­li ho k Ne­mu. Ako ten duch uzrel Ježiša, hneď lom­coval (chlap­com); ten­to padol na zem, zvíjal sa a ús­ta sa mu penili. 21 Spýtal sa (Ježiš) jeho ot­ca: Od­kedy sa mu to stáva? Od­povedal: Od det­stva. 22 A čas­to ho hodil aj do ohňa, aj do vody, aby ho za­hubil. Ale ak môžeš, po­môž nám, zľutuj sa nad na­mi! 23 Po­vedal Mu Ježiš: Ak môžeš? Veriacemu je všet­ko možné! 24 Otec dieťaťa hneď zvolal: Verím! Po­môž mojej ne­vere! 25 Keď Ježiš videl zbiehať sa zá­stup, po­hrozil nečis­tému duchu a po­vedal mu: Ne­mý a hluchý duch, ja ti roz­kazujem: Vy­j­di z neho a ni­kdy viac ne­voj­di doňho! 26 Nato skríkol (ten duch), veľmi ním zalom­coval a vy­šiel. A (chlapec) os­tal ako mŕt­vy, takže mnohí hovorili, že umrel. 27 Ale Ježiš ho chytil za ruku a zo­dvihol, a on vstal. 28 Keď (Ježiš) vošiel do domu a boli sami, spýtali sa Ho učeníci: Prečo sme ho my ne­moh­li vy­hnať? 29 A On im od­povedal: Ten­to rod (démonov) môže vy­j­sť len mod­lit­bou [a pôs­tom]. Ježiš znovu predpovedá svoje utrpenie30 Stadiaľ po­tom od­išli a pre­chádzali Galile­ou, ale Ježiš nech­cel, aby nie­kto zvedel o tom. 31 Lebo po­učoval učeníkov a hovoril im: Syn človeka je vy­daný ľuďom do rúk a za­bijú Ho; ale keď Ho za­bijú, po troch dňoch vstane z mŕt­vych. 32 Oni však ne­porozumeli tej reči a báli sa Ho spýtať. Kto je najväčší33 Tak prišli do Kafar­nau­mu. A keď bol v dome, spýtal sa ich: O čom ste sa ces­tou zhovárali? 34 Ale oni mlčali, lebo sa ces­tou zhovárali o tom, kto je naj­väčší. 35 Nato sa po­sadil, za­volal si dvanás­tich a po­vedal im: Ak nie­kto chce byť pr­vý, nech je po­sled­ný zo všet­kých a nech slúži všet­kým. 36 Po­tom vzal dieťa, po­stavil ho pro­stred nich, ob­jal ho a po­vedal im: 37 Kto by prijal jed­no z takých­to detí v mojom mene, mňa prijíma; a kto by mňa prijal, nie mňa prijíma, ale Toho, kto ma po­slal. Cudzí vyháňač démonov38 Ján Mu po­vedal: Maj­stre, videli sme človeka, ktorý v Tvojom mene vy­háňal démonov, ale nechodí s na­mi; pre­to bránili sme mu, keďže nechodí s na­mi. 39 Ale Ježiš po­vedal: Neb­ráňte mu, lebo ni­kto ne­môže robiť prejavy moci v mojom mene, a hneď nato zle hovoriť o mne. 40 Veď kto nie je proti nám, je za nás. 41 Lebo ktokoľvek by vás na­pojil čo aj len čašou vody pre­to, že ste Kris­tovi, vprav­de vám hovorím: ne­minie ho od­mena. O zvádzaní na hriech42 Ktokoľvek by zviedol na hriech jed­no z tých­to maličkých veriacich, lepšie by bolo, keby mu os­lí žar­nov za­vesili na šiju a hodili ho do mora. 43 Ak ťa zvádza ruka, od­tni si ju; lepšie ti o jed­nej ruke voj­sť do života, než s oboma do pek­la, do ne­uhasiteľného ohňa 44 [kde ich červ ne­umiera a oheň ne­vyhasína]. 45 A ak ťa zvádza noha, od­tni si ju; lepšie ti o jed­nej nohe voj­sť do života, než s oboma byť uvr­hnutý do pek­la 46 [kde ich červ ne­umiera a oheň ne­vyhasína]. 47 A ak ťa zvádza oko, vy­lúp si ho; lepšie ti jed­no­okému voj­sť do kráľov­stva Božieho, ako s obi­dvoma očami byť uvr­hnutý do pek­la, 48 kde ich červ ne­umiera a oheň ne­vyhasína. O soli49 Lebo každého osolí oheň [a každú obeť osolí soľ]. 50 Soľ je dob­rá; ale ak sa soľ stane ne­slanou, čím ju osolíte? Maj­te v sebe soľ a žite spolu v po­koji.