EvanjelickýMarek5

Marek

Evanjelium podľa Mareka

Ježiš v kraji Gerazénov1 Po­tom prišli na druhú stranu mora, do kraja Gerazénov. 2 A hneď, ako vy­stúpil z lode, vy­šiel Mu z hrobov na­proti človek nečis­tého ducha; 3 býval totiž v hroboch, a ni­kto ho ne­mohol sput­nať ani reťazami. 4 Čas­to ho síce sput­nali a zviazali, ale roz­tr­hal reťaze a polámal putá a ni­kto ho ne­vládal skrotiť. 5 Tak býval celé dni a noci v hroboch a po vr­choch, kričal a tĺkol sa kameňmi. 6 Keď uvidel zďaleka Ježiša, pri­behol a hodil sa pred Ním, 7 po­tom skríkol sil­ným hlasom: Čo Ťa do mňa, Ježiš, Syn naj­vyššieho Boha? Za­klínam Ťa Bohom, ne­muč ma! 8 (Ježiš) mu totiž po­vedal: Duch nečis­tý, vy­j­di z toho človeka! 9 A spýtal sa ho: Ako sa voláš? Od­povedal: Moje meno je Légia, lebo nás je mnoho. 10 A veľmi Ho prosil, aby ich ne­vyháňal z krajiny. 11 Pás­la sa tam na svahu vr­chu veľká črieda svíň. 12 I prosili Ho [duchovia]: Pošli nás do svíň, aby sme vošli do nich. 13 A po­volil im. Vy­šli teda nečis­tí duchovia a vošli do svíň; i rútila sa asi dvoj­tisícová črieda svahom do mora a po­topila sa v mori. 14 Pas­tieri však utiek­li a vy­rozp­rávali to po mes­te i po osadách; a ľudia vy­šli po­zrieť, čo sa stalo. 15 A príduc k Ježišovi, videli démonom po­sad­nutého, ktorý mal Légiu, sedieť ob­lečeného a pri roz­ume, i preľak­li sa. 16 Tu im očití sved­kovia rozp­rávali, ako to bolo s tým po­sad­nutým a so sviňami. 17 I prosili Ho, aby od­išiel z ich končín. 18 A keď vstupoval na loď, prosil Ho onen bývalý po­sad­nutý, aby mohol ísť s Ním. 19 Ježiš mu však nedovolil, ale mu riekol: Choď domov k svojim a zves­tuj im, čo ti urobil Pán, a že sa zmiloval nad tebou. 20 A on od­išiel a začal roz­hlasovať po Desaťmes­tí, čo veľké mu urobil Ježiš; a všet­ci sa divili. Jairova dcéra a chorá žena21 Keď sa Ježiš znova pre­plavil loďou na druhú stranu, zhromaždil sa k Nemu veľký zá­stup, keď bol ešte pri mori. 22 Tu prišiel jeden z pred­stavených synagógy, menom Jai­ros, a keď Ho uzrel, padol Mu k nohám 23 a veľmi Ho prosil: Dcéra mi umiera, príď teda, polož na ňu ruku, aby ozdravela a žila. 24 A šiel s ním; na­sledoval Ho veľký zá­stup a tlačili Ho. 25 Medzi­tým akási žena, ktorá mala dvanásť rokov kr­votok 26 a mnoho tr­pela od mnohých lekárov a strovila všet­ko, čo mala, a nič jej ne­osožilo, ale na­opak: bolo jej vždy horšie, - 27 keď počula o Ježišovi, prišla v zá­stupe od­zadu a dot­kla sa Mu rúcha. 28 Lebo si po­vedala: Ak sa Mu čo aj len rúcha dot­knem, ozdraviem! 29 A hneď vy­schol prameň jej krvi a pocítila v tele, že je vy­liečená z múk. 30 Ale Ježiš hneď pocítil, že vy­šla z Neho sila, ob­rátil sa v zá­stupe a spýtal sa: Kto sa mi dot­kol rúcha? 31 I po­vedali Mu učeníci: Vidíš, že sa zá­stup tlačí na Teba, a spytuješ sa: Kto sa ma dot­kol? 32 Ob­zrel sa, aby videl tú, ktorá to spravila. 33 No žena, ktorá vedela, čo sa s ňou stalo, pre­strašená a trasúc sa pri­stúpila, pad­la pred Ním a po­vedala Mu celú prav­du. 34 On jej po­vedal: Dcéra, tvoja viera ťa za­chránila; choď v po­koji a buď uzdravená zo svoj­ho trápenia. 35 Ešte hovoril, keď prišli ľudia od pred­staveného synagógy so zvesťou: Už ti dcéra umrela, načo ešte obťažuješ Maj­stra? 36 Ale Ježiš, keď počul, o čom je reč, po­vedal pred­stavenému synagógy: Neboj sa, len ver! 37 A ni­komu nedovolil, aby Ho na­sledoval, len Pet­rovi, Jakubovi a Jánovi, bratovi Jakubov­mu. 38 A prišli do domu pred­staveného synagógy. Keď videl zhluk­nutie mnohých plačúcich a bedákajúcich, 39 vošiel dnu a po­vedal im: Prečo robíte hluk a plačete? Ne­um­relo dieťa, ale spí. 40 A oni Ho vy­smiali. Nato vy­hnal všet­kých, vzal so sebou otca a mat­ku dieťaťa i tých, čo boli s Ním, a vošiel tam, kde bolo dieťa. 41 Chytil dieťaťu ruku a po­vedal mu: Talit­ha kumi! - to znamená v pre­klade: Dievča, hovorím ti, vstaň! 42 A dievča hneď vstalo a chodilo; bolo totiž dvanásťročné. A z veľkého úžasu boli ako bez seba. 43 On im však pri­kazoval, aby sa o tom ni­kto nedoz­vedel. Po­tom kázal dať jej jesť.

EvanjelickýMarek5