Evanjelický › Ján › 13

Ján

Evanjelium podľa Jána

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Umývanie nôh1 Bolo pred veľkonočnými sláv­nosťami. Ježiš vedel, že prišla Jeho hodina odísť z toh­to sveta k Ot­covi, a keďže miloval svojich, ktorí boli na svete, do­konale im pre­ukázal lás­ku. 2 Keď totiž večerali, diabol už vnukol do srd­ca Judášovi, synovi Šimona Iškari­ot­ského, aby Ho zradil. 3 (Ježiš) vediac, že Mu Otec všet­ko dal do rúk a že od Boha vy­šiel a k Bohu ide, 4 vstal od večere, zložil rúcho a vez­múc zás­teru, opásal sa. 5 Po­tom nalial vodu do umývad­la, začal umývať učeníkom nohy a utierať zás­terou, ktorou bol opásaný. 6 Tak prišiel až k Šimonovi Pet­rovi, ale ten Mu po­vedal: Pane, Ty mi umývaš nohy? 7 Ježiš mu riekol: Čo ja robím, to teraz nechápeš, ale po­tom po­chopíš. 8 Po­vedal Mu Peter: Pane, ni­kdy mi nebudeš umývať nohy! Od­povedal mu Ježiš: Ak ťa ne­umyjem, ne­máš so mnou podiel. 9 Tu Mu po­vedal Šimon Peter: Pane, nielen nohy, ale aj ruky a hlavu (mi umy)! 10 Ježiš mu riekol: Kto sa okúpal, ne­pot­rebuje sa umývať - iba ak nohy - a celý je čis­tý; aj vy ste čis­tí, ale nie všet­ci. 11 Po­znal totiž svoj­ho zrad­cu, pre­to po­vedal: Nie všet­ci ste čis­tí. 12 Keď im umyl nohy a ob­liekol si rúcho a znovu si sadol, riekol im: Či viete, čo som vám učinil? 13 Vy ma nazývate Maj­strom a Pánom, a dob­re hovoríte, lebo tým som. 14 Keď teda ja, Pán a Maj­ster, umyl som vám nohy, aj vy ste po­vin­ní na­vzájom si umývať nohy; 15 dal som vám totiž prí­klad, aby ste aj vy činili tak, ako som vám ja učinil. 16 Veru, veru, hovorím vám: Nie je sluha väčší ako pán, ani po­sol nie je väčší ako ten, kto ho po­slal. 17 Keď to viete, blaho­slavení ste, ak podľa toho aj konáte. 18 Nehovorím o všet­kých vás, ja viem, ktorých som si vy­volil, ale aby sa na­pl­nilo Pís­mo: Ten, čo jedol môj chlieb, po­z­dvihol pätu proti mne. 19 Hovorím vám to už teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane, že ja som. 20 Veru, veru, hovorím vám: Kto prijíma toho, koho ja pošlem, mňa prijíma; a kto mňa prijíma, prijíma Toho, ktorý mňa po­slal. Označenie zradcu21 Keď to Ježiš po­vedal, za­chvel sa v duchu a osvedčil toto: Veru, veru vám hovorím: Jeden z vás ma zradí. 22 Učeníci v roz­pakoch po­zreli jeden na druhého, o kom hovorí. 23 Jeden z Jeho učeníkov, ktorého Ježiš miloval, spočíval na pr­siach Ježišových. 24 Tomu dal Šimon Peter znamenie a po­vedal mu: Po­vedz, kto je to, o kom hovorí. 25 On sa teda na­klonil k hrudi Ježišovej a po­vedal Mu: Pane, kto je to? 26 Ježiš od­povedal: Ten je to, komu podám omočenú skyvu. Nato omočiac skyvu, vzal ju a podal Judášovi, synovi Šimona Iškari­ot­ského. 27 A hneď po tej skyve vstúpil satan do neho. Vtedy mu po­vedal Ježiš: Čo robíš, urob rých­lo! 28 Ale ni­kto zo spolu­hodujúcich nerozumel, prečo mu to po­vedal: 29 Pre­tože Judáš mal po­klad­ničku, nie­ktorí si mys­leli, že mu Ježiš po­vedal: Na­kúp, čo po­trebujeme na sláv­nos­ti! alebo, aby dal niečo chudob­ným. 30 (Judáš) vzal teda skyvu a hneď vy­šiel. A bola noc. Prikázanie lásky31 Keď vy­šiel, riekol Ježiš: Teraz je os­lávený Syn človeka a Boh je os­lávený v Ňom. 32 A keď je Boh os­lávený v Ňom, aj Boh os­lávi Jeho v sebe, a hneď Ho os­lávi. 33 Deti, ešte máličko som s vami. Budete ma hľadať, ale ako som Židom po­vedal, aj vám hovorím teraz: Kam ja idem, tam vy ne­môžete prísť. 34 Nové pri­kázanie vám dávam, aby ste sa vzájom­ne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájom­ne milovali. 35 Podľa toho po­znajú všet­ci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájom­ne milovať. 36 Po­vedal Mu Šimon Peter: Pane, kam ideš? Ježiš od­povedal: Kam ja idem, tam teraz ne­môžeš ísť za mnou, ale ne­skôr pôj­deš za mnou. 37 Po­vedal Mu Peter: Pane, prečo ne­môžem teraz ísť za Tebou? Ja život položím za Teba! 38 Od­povedal mu Ježiš: Život položíš za mňa? Veru, veru ti hovorím: Kohút ešte ani neza­spieva, a trik­rát ma za­prieš.