Evanjelický › Ján › 4

Ján

Evanjelium podľa Jána

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Ježiš a Samaritánka1 Ako sa teda Pán do­zvedel, že farizeji počuli, že Ježiš zís­kava a krs­tí viac učeníkov ako Ján, 2 hoci Ježiš sám ne­krs­til, ale Jeho učeníci, 3 opus­til Jud­sko a šiel zase do Galiley. 4 Musel však ísť cez Samáriu. 5 Tak prišiel v Samárii do mes­ta menom Sychar, blíz­ko po­zem­ku, ktorý Jákob dal synovi Jozefovi. 6 Tam bola Jákobova studňa. Ježiš, ustatý ces­tou, sadol si pri stud­ni; a bolo asi polud­nie. 7 Tu prišla žena zo Samárie načrieť vody. I po­vedal jej Ježiš: Daj sa mi na­piť! 8 Učeníci od­išli totiž do mes­ta na­kúpiť po­travu. 9 Po­vedala Mu žena Samaritán­ka: Ako môžeš Ty, Žid, pýtať si vody odo mňa, ženy Samaritán­ky? Židia sa totiž ne­stýkajú so Samaritán­mi. 10 Riekol jej Ježiš: Keby si po­znala dar Boží a kto ti hovorí: Daj sa mi na­piť, - ty by si Jeho prosila, a On by ti dal živú vodu. 11 Po­vedala Mu: Pane, ani načierad­la ne­máš, a studňa je hl­boká, od­kiaľ máš teda živú vodu? 12 Či si Ty väčší ako náš otec Jákob, ktorý nám dal túto studňu; aj sám pil z nej i jeho synovia a jeho dobytok? 13 Ježiš riekol: Každý, kto pije z tej­to vody, bude zase žíz­niť. 14 Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žíz­niť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu. 15 Tu Mu po­vedala žena: Pane, daj mi tej vody, aby som nežíz­nila a ne­prichádzala sem načierať. 16 Riekol jej: Choď, za­volaj si muža a príď sem! 17 I od­povedala žena: Ne­mám muža. Ježiš jej riekol: Správ­ne si po­vedala, že ne­máš muža; 18 lebo mala si piatich mužov, a ten, ktorého teraz máš, nie je ti mužom; to si správ­ne po­vedala. 19 Žena mu po­vedala: Vidím, Pane, že si prorok. 20 Naši ot­covia vzývali Boha na tom­to vr­chu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je mies­to, kde treba vzývať Boha. 21 Od­povedaj jej Ježiš: Ver mi, žena, že pri­chádza hodina, keď ani na tom­to vr­chu, ani v Jeruzaleme nebudete vzývať Ot­ca. 22 Vy vzývate, čo ne­poz­náte; my vzývame, čo po­známe; lebo spasenie je zo Židov. 23 Ale pri­chádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v prav­de; veď aj Otec takých­to ctiteľov chce mať. 24 Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v prav­de. 25 Žena Mu po­vedala: Viem, že pri­chádza Mesiáš, ktorý sa volá Kris­tus; keď Ten príde, oznámi nám všet­ko. 26 Riekol jej Ježiš: Ja som to, ktorý rozp­rávam s tebou. 27 Vtom prišli Jeho učeníci a divili sa, že sa zhovára so ženou; ale ani jeden ne­povedal: Čo sa jej spytuješ? alebo: Čo s ňou hovoríš? 28 Žena nechala teda tam nádobu, od­išla do mes­ta a hovorila ľuďom: 29 Poďte sa po­zrieť na človeka, ktorý mi po­vedal všet­ko, čo som robila; či to nie je Kris­tus? 30 I vy­šli z mes­ta a prišli k Ne­mu. 31 Medzi­tým Ho učeníci prosili: Maj­stre, jedz! 32 On však po­vedal: Ja mám jesť po­krm, o ktorom vy ne­viete. 33 Tu si po­vedali učeníci medzi sebou: Či Mu nie­kto doniesol jesť? 34 Ježiš im po­vedal: Mojím po­kr­mom je činiť vôľu Toho, ktorý ma po­slal, a do­konať Jeho dielo. 35 Či sami ne­vravíte, že ešte štyri mesiace, a príde žat­va? Aj­hľa, hovorím vám, po­z­dvih­nite oči a hľaďte na polia, že sa za­beleli k žat­ve. 36 Žnec už do­stáva mzdu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa roz­sievač i žnec spolu radovali. 37 V tom­to je totiž prav­divé slovo, že iný roz­sieva a iný žne. 38 Ja som vás po­slal žať, kde ste ne­pracovali; iní pracovali, a vy ste vstúpili do ich práce. 39 A mnohí Samaritáni z toh­to mes­ta uverili v Neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: Všet­ko mi po­vedal, čo som robila. 40 Keď teda prišli k Nemu Samaritáni, prosili Ho, aby po­budol u nich; i zo­stal tam dva dni. 41 A ešte viac ich uverilo pre Jeho slovo 42 a po­vedali žene: Už nielen pre tvoje slovo veríme, lebo sami sme počuli a vieme, že ten­to je na­ozaj Spasiteľ sveta. Uzdravenie syna kráľovského úradníka43 Po dvoch dňoch od­išiel od­tiaľ do Galiley. 44 Lebo sám Ježiš sa osvedčil: Ne­má prorok cti vo svojej otčine. 45 Keď teda prišiel do Galiley, prijali Ho Galilej­ci, lebo videli všet­ko, čo činil v Jeruzaleme na sláv­nos­tiach; aj oni totiž prišli na sláv­nos­ti. 46 Tak prišiel zase do Kány Galilej­skej, kde z vody urobil víno. Tam bol kráľov­ský úrad­ník, ktorému syn bol chorý v Kafar­nau­me. 47 Keď počul, že Ježiš prišiel z Jud­ska do Galiley, šiel k Nemu a prosil Ho, aby mu prišiel uzdraviť syna, lebo už umieral. 48 I riekol mu Ježiš: Keby ste ne­videli znamenia a zá­zraky, ne­verili by ste. 49 Od­povedal Mu kráľov­ský úrad­ník: Poď, Pane, kým mi dieťa ne­um­rie. 50 Riekol mu Ježiš: Choď, syn ti žije. A uveril ten človek slovu, ktoré mu Ježiš po­vedal, a šiel. 51 Keď bol ešte na ces­te, vy­šli mu na­proti sluhovia a po­vedali: Žije ti dieťa. 52 Spýtal sa ich teda na hodinu, v ktorú sa mu uľavilo. Po­vedali: Včera popolud­ní o sied­mej mu pre­stala horúčka. 53 Tu po­znal otec, že to bolo práve v hodinu, v ktorú mu Ježiš po­vedal: Syn ti žije. I uveril on a celá jeho domác­nosť. 54 Toto bolo zase druhé znamenie, ktoré učinil Ježiš, keď prišiel z Jud­ska do Galiley.