EvanjelickýJán8

Ján

Evanjelium podľa Jána

Cudzoložnica1 Ježiš od­išiel na Olivový vrch. 2 Za­včasu ráno však vošiel zase do chrámu a všetok ľud prišiel k Ne­mu; po­sadil sa a vy­učoval ich. 3 Tu zákon­níci a farizeji pri­vied­li ženu, pri­sti­hnutú pri cudzoložs­tve, po­stavili ju do pros­tried­ku 4 a po­vedali Mu: Maj­stre, túto ženu pri­stih­li, keď cudzoložila, 5 a Mojžiš (nám) v zákone pri­kázal takéto ukameňovať; čo po­vieš Ty? 6 Ale to po­vedali, aby Ho po­kúšali a moh­li obžalovať. Ježiš sa zo­hol a prs­tom písal po zemi. 7 Keď sa však ne­pres­távali spytovať, vzpriamil sa a riekol im: Kto je z vás bez hriechu, nech pr­vý hodí po nej kameňom. 8 A zase sa zo­hol a písal po zemi. 9 Keď to počuli, od­chádzali po jed­nom, počnúc od starších, takže zo­stal sám a žena, ktorá bola v pros­tried­ku. 10 Ježiš sa vzpriamil a riekol jej: Žena, kde sú? Ni­kto ťa ne­od­súdil? 11 Od­povedala: Ni­kto, Pane! Nato jej po­vedal Ježiš: Ani ja ťa ne­od­sudzujem, choď a od­teraz viac neh­reš. Ježiš - svetlo sveta12 Po­tom zase pre­hovoril k nim Ježiš: Ja som svet­lo sveta. Kto mňa na­sleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svet­lo života. 13 I po­vedali Mu farizeji: Sám svedčíš o sebe; Tvoje svedec­tvo nie je prav­divé. 14 Od­povedal im Ježiš: Keď aj sám svedčím o sebe, prav­divé je moje svedec­tvo, pre­tože viem, od­kiaľ som prišiel a kam idem; vy však ne­viete, od­kiaľ pri­chádzam, ani kam idem. 15 Vy súdite podľa tela, ja ne­súdim ni­koho. 16 A ak aj súdim, môj súd je spravod­livý, pre­tože nie som sám, ale so mnou je Otec, ktorý ma po­slal. 17 A aj vo vašom zákone je na­písané, že svedec­tvo dvoch ľudí je prav­divé. 18 Svedčím o sebe ja a svedčí o mne aj Otec, ktorý ma po­slal. 19 I po­vedali Mu: Kdeže je Tvoj Otec? A Ježiš od­povedal: Ne­poz­náte ani mňa, ani môj­ho Ot­ca; keby ste mňa po­znali, po­znali by ste aj môj­ho Ot­ca. 20 Tieto slová po­vedal pri po­klad­nici, keď vy­učoval v chráme; a ni­kto Ho ne­zlapal, lebo ešte ne­prišla Jeho hodina. Hádka so Židmi o Ježišovom božstve21 Po­tom im zase hovoril: Ja od­chádzam a budete ma hľadať a umriete vo svojom hriechu; kam ja od­chádzam, tam vy ne­môžete prísť. 22 I po­vedali na to Židia: Vari sa len nezabije sám, keďže hovorí: Kam ja od­chádzam, tam vy ne­môžete prísť? 23 On im od­povedal: Vy ste zdola, ja som zhora; vy ste z toh­to sveta, ja nie som z toh­to sveta. 24 Pre­to som vám po­vedal, že umriete v hriechoch, lebo ak ne­uveríte, že ja som, umriete v hriechoch. 25 Po­vedali Mu teda: Kto si Ty? Ježiš im od­povedal: Som to, čo vám od počiat­ku aj hovorím! 26 Mnoho mám o vás hovoriť a súdiť vás, ale Ten, ktorý ma po­slal, je prav­divý, a ja, čo som počul od Neho, to hovorím svetu. 27 Ale nerozumeli, že im hovoril o Ot­covi. 28 Ježiš teda po­vedal: Keď po­výšite Syna človeka, až po­tom po­znáte, že ja som, a nič nečiním sám od seba, ale hovorím, ako ma Otec na­učil. 29 A Ten, ktorý ma po­slal, je so mnou, nenechal ma samého, pre­tože ja vždy to činím, čo je milé Jemu. 30 Keď tak­to hovoril, mnohí uverili v Neho. 31 I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zo­stanete v mojom slove, ste na­ozaj moji učeníci. 32 A po­znáte prav­du a prav­da vás vy­slobodí. 33 Od­povedali Mu: Po­tom­stvo Ab­rahámovo sme a ni­kdy sme ne­slúžili ni­komu; akože teda hovoríš: Budete vy­slobodení? 34 Od­povedal im Ježiš: Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je ot­rokom hriechu. 35 Ot­rok však nezos­táva v dome naveky; syn zo­stáva naveky. 36 Keď vás teda Syn vy­slobodí, budete skutočne slobod­ní. 37 Viem, že ste po­tom­stvo Ab­rahámovo; a pred­sa ma chcete za­biť, pre­tože sa moje slovo ne­ujíma vo vás. 38 Ja hovorím, čo som videl u Ot­ca; a vy robíte, čo ste počuli od svoj­ho ot­ca. 39 Od­povedali Mu: Naším ot­com je Ab­rahám. Riekol im Ježiš: Ak ste Ab­rahámove deti, rob­te Ab­rahámove skut­ky; 40 ale vy ma chcete za­biť - človeka, ktorý som vám po­vedal prav­du, ktorú som počul od Boha; to Ab­rahám ne­urobil. 41 Vy robíte skut­ky svoj­ho ot­ca. Po­vedali Mu: My sme sa nenarodili zo smils­tva, máme jediného Ot­ca, Boha. 42 Ježiš im po­vedal: Keby Boh bol vaším Ot­com, milovali by ste ma; veď ja som z Boha vy­šiel a pri­chádzam (z Boha). Lebo ne­prišiel som sám od seba, ale On ma po­slal. 43 Prečo nechápete moju reč? Pre­tože ne­môžete počuť moje slová. 44 Vy ste z otca diab­la a žiados­ti svoj­ho otca chcete činiť. On bol vrahom ľudí od počiat­ku a ne­stál v prav­de, lebo nieto v ňom prav­dy. Keď hovorí lož, hovorí zo svoj­ho vlast­ného, pre­tože je luhár a otec lži. 45 Ale pre­tože ja hovorím prav­du, ne­veríte mi. 46 Kto z vás ma usvedčí z hriechu? A keď prav­du hovorím, prečo mi ne­veríte? 47 Kto je z Boha, počúva Božie slová; vy pre­to ne­počúvate, lebo nie ste z Boha. 48 Židia mu po­vedali: Či nehovoríme dob­re, že si Samaritán a démonom po­sad­nutý? 49 Ježiš od­povedal: Ja nie som po­sad­nutý, ale ctím si Ot­ca. Vy ma však zne­ucťujete. 50 Ja nehľadám svoju slávu; jes­to, kto ju hľadá a kto súdi. 51 Veru, veru vám hovorím: Ak nie­kto za­chováva moje slová, ne­okúsi sm­rť naveky. 52 Po­vedali Mu Židia: Teraz sme po­znali, že si po­sad­nutý. Ab­rahám umrel, i proroci, a Ty hovoríš: Kto za­chováva moje slová, ne­okúsi sm­rť naveky. 53 Či si Ty väčší ako náš otec Ab­rahám, ktorý umrel? I proroci umreli; kým sa robíš? 54 Ježiš od­povedal: Ak sám seba oslavujem, moja sláva za nič ne­stojí. Oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte, že je vaším Bohom. 55 Vy ste Ho však ne­poz­nali, ale ja Ho po­znám; a keby som riekol, že Ho ne­poz­nám, bol by som luhárom vám podob­ným; ale po­znám Ho a za­chovávam Jeho slovo. 56 Váš otec Ab­rahám sa veselil, že uvidí môj deň; i videl a radoval sa. 57 Po­vedali Mu Židia: Päťdesiat rokov ešte ne­máš, a Ab­raháma že si videl? 58 Ježiš im riekol: Veru, veru, hovorím vám: Skôr, ako bol Ab­rahám, ja som. 59 I zdvih­li kamene, aby hádzali na Neho. Ježiš sa však ukryl a [prej­dúc po­medzi nich], vy­šiel z chrámu.

EvanjelickýJán8