Evanjelický › Ján › 12

Ján

Evanjelium podľa Jána

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Pomazanie Ježiša v Betánii1 Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕt­vych. 2 Pri­pravili Mu tam po­hos­tenie a Mar­ta po­sluhovala; Lazár bol medzi tými, ktorí s Ním stolovali. 3 Tu Mária vzala funt pravej, veľmi drahej nar­dovej mas­ti, po­mazala Ježišovi nohy a po­utierala Mu ich svojimi vlas­mi. A dom sa na­pl­nil vôňou mas­ti. 4 Tu sa jeden z Jeho učeníkov, Judáš Iškari­ot­ský, ktorý Ho mal zradiť, opýtal: 5 Prečo ne­predali túto masť za tri­sto denárov a nedali ich chudob­ným? 6 Ale to ne­povedal pre­to, že by mu šlo o chudob­ných, ale pre­to, že bol zlodej, a keďže bola po­klad­nička u neho, brával z toho, čo do nej vkladali. 7 Ježiš mu však riekol: Nechaj ju, nech to za­chová na deň môj­ho poh­rebu! 8 Veď chudob­ných vždy máte medzi sebou, ale mňa ne­máte vždy. 9 Tu sa do­zvedel veľký zá­stup Židov, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aj pre­to, aby videli Lazára, ktorého vzkriesil z mŕt­vych. 10 Veľkňazi sa teda do­hod­li za­biť aj Lazára, 11 pre­tože mnohí pre neho od­chádzali od Židov a verili v Ježiša. Ježišov vstup do Jeruzalema12 Na druhý deň veľký zá­stup, ktorý prišiel na sláv­nos­ti, počujúc, že Ježiš pri­chádza do Jeruzalema, 13 na­bral pal­mové ratoles­ti a vy­šiel Mu na­proti volajúc: Hosana! Požeh­naný, ktorý pri­chádza v mene Pánovom, Kráľ iz­rael­ský! 14 Keď Ježiš našiel os­liat­ko, po­sadil sa naň, ako je na­písané: 15 Neboj sa, dcéra si­on­ská, aj­hľa, tvoj kráľ pri­chádza, sediac na os­liat­ku os­lice. 16 Jeho učeníci spr­vu nerozumeli tomu, ale keď Ježiš bol os­lávený, vtedy sa roz­pomenuli, že to bolo na­písané o Ňom a že Mu tak urobili. 17 A zá­stup, ktorý bol s Ním, keď vy­volal Lazára z hrobu a vzkriesil ho z mŕt­vych, svedčil o tom. 18 Zá­stup mu vy­šiel na­proti, lebo sa do­počul, že učinil znamenie. 19 A farizeji si hovorili: Vidíte, nič ne­zmôžete! Aj­hľa, svet išiel za Ním! Grécki prozelyti chcú vidieť Ježiša20 Medzi tými, čo prišli vy­konať po­božnosť na sláv­nos­ti, bolo nie­koľko Grékov. 21 Tí pri­stúpili teda k Filipovi, ktorý bol z galilej­skej Bet­sai­dy, a prosili ho hovoriac: Pane, chceme vidieť Ježiša! 22 Filip išiel a po­vedal On­drejovi, po­tom On­drej a Filip išli a oznámili to Ježišovi. 23 Ježiš im riekol: Prišla hodina, aby bol os­lávený Syn človeka. 24 Veru, veru, hovorím vám: Ak zrno pšeničné, ktoré pad­lo do zeme, ne odum­rie, ostane samo, ale ak odum­rie, prinesie veľkú úrodu. 25 Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto nenávidí svoj život na tom­to svete, za­chová ho pre večný život. 26 Ak mi nie­kto slúži, nech ma na­sleduje, a kde som ja, tam bude i môj služob­ník. Ak mi nie­kto slúži, uc­tí ho Otec. 27 Teraz je moja duša vzrušená, a čo po­vedať: Otče, zbav ma tej­to hodiny? Ale veď som na to prišiel k tej­to hodine. 28 Otče, os­láv svoje meno! I prišiel hlas z neba: Os­lávil som a ešte os­lávim. 29 A zá­stup, ktorý tam stál a počul to, hovoril: Za­hr­melo! Iní po­vedali: An­jel pre­hovoril k Ne­mu! 30 I po­vedal Ježiš: Nie pre mňa za­znel ten­to hlas, ale pre vás. 31 Teraz je súd nad tým­to svetom. Teraz bude knieža toh­to sveta vy­hodené. 32 A ja, keď budem po­výšený zo zeme, pri­tiah­nem všet­kých k sebe. 33 To po­vedal, aby označil, akou sm­rťou mal umrieť. 34 Od­povedal Mu teda zá­stup: My sme počuli zo zákona, že Kris­tus ostane naveky; ako to, že Ty hovoríš, že Syn človeka musí byť po­výšený? Kto je to ten Syn človeka? 35 Riekol im Ježiš: Ešte na krát­ky čas je svet­lo medzi vami. Choďte, kým máte svet­lo, aby vás ne­prik­vačila tma; kto chodí v tme, ne­vie, kam ide. 36 Kým máte svet­lo, ver­te v svet­lo, aby ste boli synovia svet­la! Keď to Ježiš po­vedal, od­išiel a ukryl sa pred nimi. Židovská nevera37 Aj keď toľko veľkých znamení učinil pred nimi, ne­uverili v Neho, 38 aby sa na­pl­nilo slovo proroka Izai­áša, ktoré po­vedal: Pane, kto uveril nášmu kázaniu a komu bolo zjavené rameno Pánovo? 39 Pre­to oni ne­moh­li uveriť, lebo inde Izai­áš zase hovorí: 40 Oslepil im oči a za­tvr­dil srd­cia, aby ne­videli očami a ne­poz­návali srd­com, ne­ob­rátili sa, a ja aby som ich ne­u­zdravil. 41 To po­vedal Izai­áš, lebo videl Jeho slávu a hovoril o Ňom. 42 Pred­sa však aj z pop­red­nejších mnohí uverili v Neho, ale ne­priz­nali sa k tomu pre farizejov, aby ich tí ne­vylúčili zo synagógy; 43 ľud­skú slávu milovali totiž väčšmi ako slávu Božiu. 44 Po­tom zvolal Ježiš tak­to: Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v Toho, ktorý ma po­slal, 45 a kto vidí mňa, vidí Toho, ktorý ma po­slal. 46 Ja, svet­lo, prišiel som na svet, aby ni­kto nezos­tal v tme, kto verí vo mňa. 47 Ak nie­kto počúva moje slová, a nezachováva ich, toho ne­súdim, lebo som ne­prišiel od­súdiť svet, ale spasiť ho. 48 Kto po­hŕda mnou a ne­prijíma moje slová, má svoj­ho sud­cu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v po­sled­ný deň. 49 Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale sám Otec, ktorý ma po­slal, mi pri­kázal, čo po­vedať a čo hovoriť, 50 a viem, že Jeho pri­kázanie je večný život. Čo teda hovorím, tak hovorím, ako mi po­vedal Otec.