Evanjelický › Ján › 10

Ján

Evanjelium podľa Jána

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

O dobrom pastierovi1 Veru, veru vám hovorím: Kto ne­vchádza do ovčin­ca dver­mi, ale inokade prelieza, je zlodej a lotor. 2 Kto však dver­mi vchádza, je pas­tier oviec. 3 Tomu vrát­nik ot­vára, ovce počúvajú jeho hlas, a on volá po mene svoje ovce a vy­vádza ich. 4 Keď vy­ženie všet­ky svoje [ov­ce], ide pred nimi a ovce ho na­sledujú, pre­tože po­znajú jeho hlas; 5 cudzieho však nebudú na­sledovať, ale utečú od neho, pre­tože ne­poz­najú hlas cudzích (ľudí). 6 Ježiš im po­vedal toto prirov­nanie, ale oni nerozumeli, čo im hovoril. 7 I po­vedal im Ježiš znova: Veru, veru vám hovorím: Ja som dvere k ov­ciam. 8 Tí, čo prišli predo mnou, sú samí zlodeji a lot­ri, ale ovce ich ne­pos­lúchali. 9 Ja som dvere. Keď cezo mňa voj­de nie­kto, bude spasený; voj­de i vy­j­de a náj­de pas­tvu. 10 Zlodej pri­chádza, len aby kradol, za­bíjal a hubil; a ja som prišiel, aby mali život, a to v hoj­nej miere! 11 Ja som dob­rý pas­tier. Dob­rý pas­tier život kladie za ov­ce. 12 Nájom­ník a ten, čo nie je pas­tier, a ovce nie sú jeho, (keď) vidí pri­chádzať vl­ka, opúšťa ovce a uteká, a vlk ich chytá a roz­háňa; 13 [nájom­ník uteká], pre­tože je nájom­ník, a ned­bá o ov­ce. 14 Ja som dob­rý pas­tier: po­znám svoje a mňa po­znajú moje, 15 ako ma po­zná Otec, aj ja po­znám Ot­ca, a život kladiem za ov­ce. 16 Mám aj iné ov­ce, ktoré nie sú z toh­to ovčin­ca. Aj tie musím viesť, a počujú môj hlas, a bude jed­no stádo a jeden pas­tier. 17 Otec ma miluje pre­to, lebo dávam svoj život, aby som si ho zase vzal. 18 Ni­kto mi ho neberie, ja ho kladiem dob­rovoľne. Mám moc ho dať a mám moc ho zase vziať. Toto po­verenie som prijal od svoj­ho Ot­ca. 19 Pre tieto reči zase vznik­la rozt­ržka medzi Žid­mi. 20 Mnohí z nich hovorili: Démonom je po­sad­nutý a blaz­nie; čo Ho počúvate? 21 Iní zas vraveli: To nie sú reči po­sad­nutého; či démon môže ot­várať slepým oči? Ježiš na slávnostiach posvätenia chrámu22 V Jeruzaleme na­stali sláv­nos­ti po­svätenia chrámu; a bola zima. 23 Keď sa Ježiš pre­chádzal v chráme v sieni Šalamúnovej, 24 ob­kľúčili Ho Židia a spýtali sa Ho: Do­kedy nám budeš držať dušu (v na­pätí)? Ak si ty Kris­tus, po­vedz nám ot­vorene. 25 Ježiš im riekol: Po­vedal som vám, a ne­veríte; skut­ky, ktoré činím v mene svoj­ho Ot­ca, svedčia o mne. 26 Ale vy ne­veríte, pre­tože nie ste z mojich oviec. 27 Moje ovce počúvajú môj hlas, aj ja ich po­znám a na­sledujú ma. 28 Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a ni­kto mi ich ne­vy­trh­ne z ruky. 29 Čo mi dal Otec, je väčšie ako všet­ko, a ni­kto to ne­môže vy­trh­núť Ot­covi z ruky. 30 Ja a Otec sme jed­no. 31 Nato Židia zase zdvih­li kamene, aby Ho kameňovali. 32 Ježiš im od­povedal: Mnoho dob­rých skut­kov som vám ukázal od Ot­ca: pre ktorý z nich ma kameňujete? 33 Od­povedali Mu Židia: Pre dob­rý skutok Ťa nekameňujeme, ale pre rúhanie, že sa Ty, človek, robíš Bohom. 34 Od­povedal im Ježiš: Či nie je na­písané vo vašom zákone: Ja som po­vedal: Bohovia ste. 35 Keď tých, ktorým bolo hovorené slovo Božie, po­menovali boh­mi - a Pís­mo ne­môže byť zrušené! - 36 prečo tomu, ktorého Otec po­svätil a po­slal na svet, hovoríte: Rúhaš sa! pre­to, že som po­vedal: Syn Boží som? 37 Ak nečiním skut­ky svoj­ho Ot­ca, ne­ver­te mi, 38 ale ak ich činím, aj keď ste mne ne­verili, ver­te tým skut­kom, aby ste po­znali a vedeli, že Otec je vo mne a ja v Ot­covi. 39 Znovu Ho teda chceli zlapať, ale ušiel im z rúk 40 a od­išiel späť za Jor­dán, na mies­to, kde Ján spočiat­ku krs­til, i zo­stal tam. 41 A mnohí prišli k Nemu a hovorili si: Ján síce ne­vykonal znamenie, ale čo Ján po­vedal o Ňom, je všet­ko prav­divé. 42 A mnohí tam v Neho uverili.