Evanjelický › Ján › 17

Ján

Evanjelium podľa Jána

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Ježišova arcipastierska modlitba1 Keď to Ježiš po­vedal, po­z­dvihol oči k nebu a hovoril: Otče, prišla hodina; os­láv svoj­ho Syna, aby Syn os­lávil Teba, 2 ako si Mu dal moc nad všet­kými ľuďmi, aby im dal všet­ko, čo si Ty dal Jemu, (totiž) večný život. 3 A to je večný život, aby po­znali Teba, jediného pravého Boha, a ktorého si po­slal, Ježiša Kris­ta. 4 Ja som Ťa os­lávil na zemi, keď som do­konal dielo, ktoré si mi dal konať, 5 teraz, Otče, os­láv ma Ty u seba slávou, ktorú som mal pri Tebe skôr, ako svet po­vs­tal. 6 Zjavil som Tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Boli Tvoji a mne si ich dal, a za­chovali Tvoje slovo. 7 Teraz po­znali, že od Teba je všet­ko, čokoľvek si mi dal; 8 lebo slová, ktoré si mi dal, dal som im, a oni ich prijali a po­znali vprav­de, že som od Teba vy­šiel, a uverili, že si ma Ty po­slal. 9 Ja za nich prosím, nie za svet prosím, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú Tvoji. 10 A všet­ko, čo je moje, je Tvoje, a čo je Tvoje, je moje, a ja som os­lávený v nich. 11 Už viac nie som na svete, ale oni sú vo svete a ja idem k Tebe. Otče Svätý; tých, ktorých si mi dal, za­chovávaj vo svojom mene, aby boli jed­no ako my. 12 Kým som bol s nimi, za­choval som v Tvojom mene tých, ktorých si mi dal, a za­chránil som ich a ni­kto z nich sa ne­stratil, len syn za­tratenia, aby sa na­pl­nilo Pís­mo. 13 Ale teraz idem k Tebe a toto hovorím vo svete, aby moju radosť mali ú­pl­nú v sebe. 14 Dal som im Tvoje slovo a svet ich nenávidel, pre­tože nie sú zo sveta, tak ako ja nie som zo sveta. 15 Ne­prosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich za­choval od zlého. 16 Nie sú zo sveta, tak ako ja nie som zo sveta. 17 Po­sväť ich v prav­de - Tvoje slovo je prav­da. 18 Ako si mňa po­slal do sveta, aj ja som ich po­slal do sveta. 19 A ja sa pre nich po­sväcujem, aby aj oni boli po­svätení v prav­de. 20 Nielen za tých­to prosím, ale aj za tých, ktorí pre ich slovo uveria vo mňa, 21 aby všet­ci jed­no boli; ako Ty, Otče, si vo mne a ja som v Tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma Ty po­slal. 22 A slávu, ktorú si Ty dal mne, ja som dal im, aby boli jed­no, ako my jed­no sme. 23 Ja v nich a Ty vo mne, aby boli do­konale jed­no, aby svet po­znal, že si ma Ty po­slal a miloval si ich, ako si mňa miloval. 24 Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou, kde som ja, a videli moju slávu, ktorú si mi dal, pre­tože si ma miloval ešte pred založením sveta. 25 Spravod­livý Otče, svet Ťa ne­poz­nal, ale ja som Ťa po­znal, aj títo po­znali, že si ma Ty po­slal. 26 Oznámil som im Tvoje meno, a ešte oznámim, aby lás­ka, ktorou si ma miloval, bola v nich a aby som ja bol v nich.