Evanjelický › Ján › 14

Ján

Evanjelium podľa Jána

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Pán potešuje učeníkov1 Nech sa vám srd­ce ne­strachuje! Ver­te v Boha a ver­te vo mňa! 2 V dome môj­ho Otca je mnoho príbyt­kov; keby nebolo tak, či by som vám bol po­vedal: Idem vám pri­praviť mies­to, 3 a keď odídem a pri­pravím vám mies­to, zase prídem a po­beriem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja? 4 A ces­tu, kam idem, po­znáte. 5 Po­vedal Mu Tomáš: Ne­vieme, Pane, kam ideš; ako by sme teda po­znali ces­tu? 6 Ježiš mu riekol: Ja som ces­ta i prav­da i život. Nik ne­prichádza k Ot­covi, ak len nie skr­ze mňa. 7 Keby ste ma po­znali, boli by ste po­znali aj môj­ho Ot­ca. Ale od­teraz Ho už po­znáte a videli ste Ho. 8 Po­vedal Mu Filip: Pane, ukáž nám Ot­ca, a po­stačí nám to. 9 Ježiš mu riekol: Taký dl­hý čas som s vami, a ne­poz­nal si ma, Filip? Kto mňa videl, videl Ot­ca. Akože môžeš hovoriť: Ukáž nám Ot­ca? 10 Či ne­veríš, že ja som v Ot­covi a Otec je vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám od seba, ale Otec, ktorý je vo mne, koná svoje skut­ky. 11 Ver­te mi, že ja som v Ot­covi a Otec je vo mne; keď nie pre iné, as­poň pre tie skut­ky ver­te! 12 Veru, veru vám hovorím: Kto verí vo mňa, tiež bude činiť skut­ky, ktoré ja činím, áno, ešte väčšie bude činiť, pre­tože ja idem k Ot­covi, 13 a čokoľvek budete prosiť v mojom mene, učiním to, aby Otec bol os­lávený v Synovi. 14 Keď ma teda budete prosiť o niečo v mojom mene, ja (to) učiním. Zasľúbenie Ducha-Radcu15 Ak ma milujete, za­chovávaj­te moje pri­kázanie. 16 A ja budem prosiť Ot­ca, a dá vám iného Rad­cu , aby bol s vami až naveky - 17 Ducha prav­dy, ktorého svet ne­môže prijať, pre­tože Ho ne­vidí, ani ne­poz­ná. Vy Ho po­znáte, pre­tože pri vás os­táva a bude vo vás. 18 Ne­opus­tím vás ako siroty, prídem k vám. 19 Ešte máličko, a svet ma viac ne­uvidí, ale vy ma uvidíte; pre­tože ja žijem, aj vy budete žiť. 20 V ten deň po­znáte, že ja som vo svojom Ot­covi, a vy ste vo mne, ako ja som vo vás. 21 Kto má moje pri­kázania a za­chováva ich, ten ma miluje, a kto mňa miluje, toho bude milovať aj môj Otec, aj ja ho budem milovať a vy­javím mu seba samého. 22 Po­vedal Mu Judáš, nie ten Iškari­ot­ský: Ako je to, Pane, že sa chceš vy­javiť nám, a nie svetu? 23 Ježiš mu od­povedal: Ak ma nie­kto miluje, bude za­chovávať moje slovo, a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu a budeme pre­bývať u neho. 24 Kto ma ne­miluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Ot­covo, ktorý ma po­slal. 25 Toto som vám po­vedal, keď som bol s vami. 26 Ale Rad­ca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, Ten vás na­učí všet­kému a pri­pomenie vám všet­ko, čo som vám hovoril. 27 Po­koj vám zanechávam, svoj po­koj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám ner­múti srd­ce a ne­strachuje! 28 Počuli ste, že som vám po­vedal: Odídem a prídem k vám. Keby ste ma milovali, tešili by ste sa, že idem k Ot­covi, pre­tože Otec je väčší ako ja. 29 Už teraz som vám po­vedal, skôr, ako by sa to stalo, aby ste uverili, keď sa to stane. 30 Už nebudem mnoho hovoriť s vami, lebo pri­chádza knieža sveta. Nič vo mne nie je (síce) jeho, 31 ale aby svet po­znal, že milujem Otca a činím tak, ako mi Otec pri­kázal: vstaňte, poďme od­tiaľto!