EvanjelickýJán11

Ján

Evanjelium podľa Jána

Ježiš vzkriesil Lazára1 Bol jeden ne­moc­ný, Lazár z Betánie, z mes­tečka Márie a jej ses­try Mar­ty. 2 Bola to Mária, ktorá po­mazala Pána masťou a svojimi vlas­mi Mu utierala nohy; jej brat Lazár bol chorý. 3 I po­slali tie ses­try k Ježišovi s od­kazom: Pane, aj­hľa, ten, ktorého miluješ, je ne­moc­ný. 4 Keď to Ježiš počul, po­vedal: Tá ne­moc nie je na sm­rť, ale pre slávu Božiu, aby os­lávený bol ňou Syn Boží. 5 Ježiš miloval Mar­tu i jej ses­tru a Lazára. 6 Ako teda počul, že je chorý, os­tal ešte dva dni na mies­te, kde bol; 7 až po­tom po­vedal svojim učeníkom: Poďme znovu do Jud­ska. 8 Učeníci Mu hovorili: Maj­stre, Židia Ťa práve chceli kameňovať, a znovu tam ideš? 9 Ježiš od­povedal: Ne­má deň dvanásť hodín? Ak nie­kto chodí vo dne, ne­pot­kne sa, pre­tože vidí svet­lo toh­to sveta, 10 ale ak nie­kto chodí v noci, po­tkne sa, pre­tože nieto v ňom svet­la. 11 Toto po­vedal, a po­tom im riekol: Lazár, náš priateľ, za­spal; ale idem ho zo­budiť. 12 Jeho učeníci na to po­vedali: Pane, keď za­spal, ozdravie. 13 Ale Ježiš hovoril o jeho smr­ti, oni si však mys­leli, že hovorí o obyčaj­nom spán­ku. 14 Vtedy im Ježiš po­vedal ot­vorene: Lazár umrel - 15 a kvôli vám, aby ste uverili, radujem sa, že som nebol tam. Ale poďme k ne­mu. 16 Tomáš, prímenom Dvojča, po­vedal nato spolu­učeníkom: Poďme aj my, aby sme umreli s Ním! 17 Keď Ježiš prišiel, našiel ho už štvr­tý deň ležať v hrobe. 18 Betánia bola blíz­ko Jeruzalema, asi na pät­násť honov . 19 Mnohí zo Židov prišli k Mar­te a Márii po­tešovať ich (v zár­mut­ku) nad bratom. 20 Keď Mar­ta počula, že Ježiš pri­chádza, šla Mu na­proti, Mária však sedela doma. 21 I po­vedala Mar­ta Ježišovi: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel. 22 Ale aj teraz viem, že čokoľvek by si prosil od Boha, dá Ti Boh. 23 Po­vedal jej Ježiš: Tvoj brat vstane z mŕt­vych. 24 Mar­ta mu od­povedala: Viem, že vstane pri vzkriesení v po­sled­ný deň. 25 Riekol jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život - kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie, 26 a nik ne­um­rie naveky, kto žije a verí vo mňa. Či veríš tomu? 27 Po­vedala Mu: Áno, Pane, ja som uverila, že Ty si Kris­tus, Syn Boží, ktorý mal prísť na svet. 28 A len čo to po­vedala, za­volala si taj­ne ses­tru Máriu a riek­la jej: Maj­ster je tu a volá ťa. 29 Ako to (Mária) počula, rých­lo vstala a šla k Ne­mu; 30 Ježiš totiž nedošiel ešte k mes­tečku, ale bol na mies­te, kde Mu Mar­ta vy­šla na­proti. 31 Keď Židia, ktorí boli s ňou v dome a po­tešovali ju, videli, že Mária rých­lo vstala a vy­šla, šli za ňou, lebo si mys­leli, že ide na hrob plakať. 32 Ako teda Mária prišla tam, kde bol Ježiš, a uvidela Ho, pad­la Mu k nohám hovoriac: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel. 33 Keď Ježiš videl, že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, za­chvel sa v duchu a vzrušený 34 riekol: Kam ste ho položili? Po­vedali Mu: Poď, Pane, a po­zri sa! 35 A Ježiš za­plakal. 36 Vtedy po­vedali Židia: Aj­hľa, ako ho miloval! 37 Ale nie­ktorí z nich hovorili: Či ten, ktorý ot­voril oči slepému, ne­mohol urobiť, aby ten­to nezom­rel? 38 Ježiš sa znovu za­chvel a pri­stúpil k hrobu; bola to jas­kyňa za­valená kameňom. 39 I riekol Ježiš: Od­vaľte kameň! Ale Mar­ta, ses­tra mŕt­veho, Mu po­vedala: Pane, už pách­ne, lebo je už štyri dni mŕt­vy. 40 Ježiš jej riekol: Či som ti ne­povedal: Ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu? 41 Od­valili teda kameň [kde ležal ten mŕt­vy], a Ježiš, po­z­dvih­núc oči k nebu, riekol: Otče, ďakujem Ti, že si ma vy­slyšal. 42 Ja som vedel, že ma vždy vy­slýchaš, ale pre ten zá­stup, ktorý tu stojí, som (to) po­vedal, aby verili, že si ma Ty po­slal: 43 A keď to po­vedal, za­volal sil­ným hlasom: Lazár, poď von! 44 I vy­šiel ten mŕt­vy, zviazaný plát­nom na nohách i na rukách, a jeho tvár bola za­krytá šat­kou. Riekol im Ježiš: Roz­viažte ho, nech odíde. Rada rozhodla o Ježišovej smrti45 Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo učinil, uverili v Neho, 46 ale nie­ktorí z nich od­išli k farizejom a roz­povedali im, čo Ježiš urobil. 47 Pre­to veľkňazi a farizeji zvolali radu a vraveli: Čo robiť? Lebo ten človek činí mnohé znamenia. 48 Ak Ho necháme tak, všet­ci uveria v Neho; prídu Rimania a vez­mú nám toto mies­to, aj národ. 49 Ale jeden z nich, Kai­fáš, ktorý bol toho roku veľkňazom, im po­vedal: Vy nič ne­viete, 50 ani ne­uvážite, že lepšie bude pre vás, keď jeden človek umrie za ľud, a nezahynie celý národ. 51 To však ne­povedal sám od seba, ale - ako veľkňaz toho roku - prorokoval, že Ježiš má umrieť za národ, 52 a nielen za národ, ale aj aby zhromaždil rozp­týlené deti Božie. 53 Od toho dňa boli roz­hod­nutí, že Ho za­bijú. 54 Pre­to Ježiš nechodil už verej­ne medzi Žid­mi, ale od­išiel od­tiaľ do kraja blíz­ko púšte, do mes­ta nazývaného Ef­rajim, a po­budol tam s učeník­mi. 55 A bola blíz­ko židov­ská Veľká noc, a mnohí z krajiny šli pred Veľkou nocou do Jeruzalema očis­tiť sa. 56 Hľadali Ježiša, a stojac v chráme zhovárali sa: Čo mys­líte? Že by ozaj ne­prišiel na sláv­nos­ti? 57 Ale veľkňazi a farizeji vy­dali roz­kaz: Keď sa nie­kto do­zvie, kde je, nech to oznámi, aby Ho zlapali.

EvanjelickýJán11