Evanjelický › 2. Samuelova › 22

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Pieseň Dávidova1 Slová tej­to pies­ne po­vedal Dávid Hos­podinovi v deň, keď ho Hos­podin vy­slobodil z rúk všet­kých jeho ne­priateľov, i zo Sau­lovej ruky. 2 Vravel: Hos­podin, moja skala, hrad môj a môj vy­sloboditeľ. 3 Môj Boh je moje bralo; v Neho dúfam, môj štít, roh mojej spásy; moja pev­nosť, moje útočis­ko: môj zá­chran­ca, za­chránil si ma pred násilím. 4 Volám na Hos­podina, ktorý je hoden chvály, za­chránený som pred svojimi ne­priateľmi. 5 Ob­kľúčili ma vlny smr­ti a prúdy záhuby ma predesili. 6 Ovinuli ma putá pod­svetia, osíd­la smr­ti za­stih­li ma. 7 V úz­kos­ti svojej som volal na Hos­podina, kričal som na svoj­ho Boha. Zo svoj­ho chrámu počul hlas môj a môj krik prenikol mu k ušiam. 8 Tu po­hla sa a za­trias­la sa zem a za­chveli sa nebies zá­klady a za­trias­li sa, lebo vzplanul hnevom. 9 Dym sa Mu valil z noz­dier, žeravý oheň z Jeho úst, žeravé uhlíky blčali z Neho. 10 Na­klonil nebesá a zo­stúpil a mrákavu mal pod nohami. 11 Niesol sa na cherubovi a letel, zjavil sa na perutiach vet­ra. 12 Tmu urobil si stanom vôkol seba, hromady vôd a hus­té ob­laky. 13 Od žiary pred Ním blčali žeravé uhlíky. 14 Hos­podin za­hr­mel z neba. Naj­vyšší vy­dal svoj hlas. 15 Vy­strelil šípy a roz­metal ich bles­ky a zmiatol ich. 16 I ukázali sa mor­ské dná, ob­nažili sa zá­klady sveta od po­hrozenia Hos­podinov­ho, od hnev­livého vích­ra Jeho dychu. 17 Siahol z výsos­ti a uchopil ma a vy­tiahol ma z veľkých vôd. 18 Pred mojím moc­ným ne­priateľom za­chránil ma, i pred mojimi ne­praj­ník­mi, lebo sil­nejší boli ako ja. 19 Pre­pad­li ma v čase môj­ho trápenia, ale Hos­podin bol mi oporou. 20 On vy­viedol ma na voľnosť, vy­tr­hol ma, bo si ma obľúbil. 21 Od­menil sa mi Hos­podin dľa mojej spravod­livos­ti, od­platil mi podľa čis­toty mojich rúk. 22 Lebo ja os­tríhal som ces­ty Hos­podina, od svoj­ho Boha som hriešne ne­od­padol. 23 Bo všet­ky Jeho práva sú mi pred očami, od Jeho príkazov som sa ne­od­chýlil. 24 Bol som bez úhony pred Ním a chránil som sa pre­vinenia. 25 Tak od­platil mi Hos­podin podľa mojej spravod­livos­ti, podľa mojej čis­toty pred Jeho očami. 26 Ty voči zbožnému sa javíš zbožným a voči úp­rim­nému počínaš si úp­rim­ne. 27 Ty voči čis­tému javíš sa čis­tým, ale s pre­vráteným div­ne na­kladáš. 28 Ty za­chraňuješ ubiedený ľud, svojím po­hľadom ponižuješ pyšných. 29 Lebo Ty si mi svet­lom, Hos­podine, ožiariš, Hos­podine, moju tem­notu. 30 Veď s Tebou na­pad­nem aj zá­stupy, so svojím Bohom pre­skočím i múr. 31 Božia ces­ta je do­konalá, reč Hos­podinova je osvedčená. On je štítom každému, kto sa k Nemu utieka. 32 Veď ktože je Bohom ok­rem Hos­podina, a kto je skalou ok­rem nášho Boha? 33 Boh, ktorý mi je útočis­kom, On moju ces­tu robí bez­úhon­nou. 34 On mi dal nohy ako jeleňom a na výšiny moje stavia ma. 35 Moje ruky učí boju a moje ramená na­pínať bron­zový luk. 36 Dávaš mi štít svojej spásy a Tvoja blaho­sklon­nosť zveľadila ma. 37 Dávaš pries­tor pre moje kroky, že sa mi člen­ky ne­pošmyk­nú. 38 Ja stíham svojich ne­priateľov a ne­vrátim sa, kým ich ne­zničím. 39 Cel­kom ich ro­zdr­vím, už viac ne­povs­tanú, pad­nú mi pod nohy. 40 Opásal si ma silou do boja. Od­por­cov mojich zo­hol si podo mňa. 41 Na útek donútil si mojich ne­priateľov, vy­kynožil som svojich ne­praj­níkov. 42 O po­moc kričia - no niet po­moc­níka, na Hos­podina - len ich ne­vys­lyšal. 43 Roz­mr­vil som ich sťa prach zeme; zdr­vil som ich a rozšliapal ako blato na ulici. 44 Zo svárov ľudu si ma za­chránil, za­choval si ma ako hlavu národov, ľud, čo som ne­poz­nal, slúži mi. 45 Cudzin­ci mi po­chlebujú, na číre počutie ma po­slúchajú. 46 Cudzin­ci väd­nú strachom a s chvením vy­chodia zo svojich zám­kov. 47 Hos­podin žije! Požeh­naná moja skala! Vy­výšený je Boh mojej spásy. 48 Boh, ktorý dožičí mi po­mstu, pod­maňuje mi národy. 49 Ktorý ma vy­vádza spomedzi mojich ne­priateľov; Ty ma vy­vyšuješ nad mojich od­por­cov, vy­slobodzuješ ma od násil­níka. 50 Pre­to Ťa budem oslavovať medzi národ­mi a ospevovať Tvoje meno, Hos­podine, 51 čo zveľaďuješ spás­ne skut­ky môj­ho kráľa a do­kazuješ priazeň svoj­mu po­mazanému, Dávidovi a jeho po­tom­stvu až naveky.