Evanjelický › 2. Samuelova › 11

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Dávidov hriech1 Po roku, keď králi tiah­li do boja, Dávid po­slal Jóába a s ním svojich sluhov i celý Iz­rael pus­tošiť Am­món­cov a ob­liehať Rab­bu. Dávid však os­tal v Jeruzaleme. 2 Jed­ného večera vstal zo svoj­ho lôžka a pre­chádzal sa na streche kráľov­ského domu. Tu uvidel zo strechy kúpať sa ženu. Bola to žena na­pohľad veľmi pek­ná. 3 I po­slal Dávid po­vy­zvedať sa o tej žene. Oznámili mu: Je to Elíámova dcéra Bat-Šeba, žena Uriáša Chetej­ského. 4 Vtedy Dávid po­slal po­slov, aby mu ju pred­vied­li. Keď prišla k nemu - očis­tená od svojej nečis­toty - spal s ňou. Po­tom sa vrátila domov. 5 A žena počala. Pre­to po po­sloch oznámila Dávidovi: Som tehot­ná. 6 Vtedy Dávid od­kázal Jóábovi: Pošli ku mne Uriáša Chetej­ského. Jóáb po­slal Uriáša k Dávidovi. 7 Keď Uriáš prišiel k ne­mu, Dávid sa ho opytoval, ako sa má Jóáb a ľud a ako je to s voj­nou. 8 Nato Dávid po­vedal Uriášovi: Choď domov a umy si nohy! Keď Uriáš vy­šiel z kráľov­ho domu, nies­li za ním kráľov­ský dar. 9 Ale Uriáš si ľahol pred vchod kráľov­ského domu s os­tat­nými služob­ník­mi svoj­ho pána a nešiel domov. 10 Dávidovi to oznámili slovami: Uriáš nešiel domov. Vtedy po­vedal Dávid Uriášovi: Však si prišiel z ces­ty, prečo si teda nezišiel dolu domov? 11 Uriáš od­povedal Dávidovi: Truh­la Božia, Iz­rael a Júda bývajú v stanoch, i môj pán Jóáb i služob­níci môj­ho pána táboria na poli, a ja by som mal voj­sť, jesť, piť a spať so svojou ženou? Akože žiješ a žije tvoja duša, také niečo ne­urobím. 12 Vtedy Dávid po­vedal Uriášovi: Zo­staň tu aj dnes a zaj­tra ťa pre­pus­tím. Uriáš teda zo­stal v Jeruzaleme v ten deň i na druhý deň. 13 Dávid ho po­zval a jedol s ním aj pil, až ho opil. Večer vy­šiel ležať na lôžko so služob­ník­mi svoj­ho pána, ale domov nezišiel. Uriášova smrť14 Ráno na­písal Dávid Jóábovi list a po­slal ho po Uriášovi. 15 V lis­te stálo: Po­stav­te Uriáša do­predu do naj­tuhšieho boja, po­tom sa stiah­nite od neho, nech ho zrazia a nech zo­mrie. 16 Keď Jóáb ob­liehal mes­to, po­stavil Uriáša na mies­to, o ktorom vedel, že tam sú udat­ní bojov­níci. 17 Po­tom mužovia mes­ta urobili výpad, bojovali proti Jóábovi a pad­li nie­ktorí z ľudu, spomedzi Dávidových služob­níkov. Zo­mrel tam aj Uriáš Chetej­ský. 18 Vtedy Jóáb po­slal po­slov a oznámil Dávidovi celý priebeh boja. 19 Po­slovi pri­kázal: Keď roz­povieš kráľovi až do kon­ca celý priebeh boja, 20 a vzplanie kráľov hnev a po­vie ti: Prečo ste sa pri­blížili k mes­tu, aby ste tak bojovali, či ste ne­vedeli, že strieľajú z múrov? 21 Ktože za­bil Jerub­balov­ho syna Abímelecha, či to nebola žena, ktorá hodila na neho z múra mlyn­ský žar­nov, takže zo­mrel v Tebeci? Prečo ste sa pri­blížili až k múrom? Vtedy po­vedz: Aj tvoj služob­ník Uriáš Chetej­ský zo­mrel. 22 Po­sol od­išiel, a keď prišiel, oznámil to Dávidovi, prečo ho Jóáb po­slal. 23 Po­sol po­vedal Dávidovi: Tí mužovia boli moc­nejší ako my, vy­razili proti nám do poľa, ale my sme ich za­tlačili až po vchod do brány. 24 Vtedy strel­ci strieľali na tvojich služob­níkov z múru, takže zo­mreli nie­ktorí z kráľových služob­níkov. Zo­mrel i tvoj služob­ník Uriáš Chetej­ský. 25 Dávid po­vedal po­slovi: Tak­to po­vieš Jóábovi: Nech ťa to nezar­mucuje, lebo meč zožiera raz toho, raz onoho. Zo­sil­ni svoj boj proti mes­tu a zrúcaj ho! Do­daj mu od­vahy! 26 Keď Uriášova žena počula, že jej muž zo­mrel, nariekala za ním. 27 Keď prešiel čas smút­ku, po­slal Dávid po ňu, vzal ju do svoj­ho domu a stala sa jeho ženou. Porodila mu syna. Ale to, čo Dávid spáchal, sa ne­páčilo Hos­podinovi.