Evanjelický › 2. Samuelova › 18

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Porážka Absolónových vojsk1 Nato Dávid urobil pre­hliad­ku ľudu, ktorý bol s ním, a ustanovil nad ním tisíc­nikov a stot­níkov. 2 Tretinu ľudu pod­riadil veleniu Jóábov­mu, tretinu veleniu Jóábov­ho brata Abíšaja, syna Cerúje, a tretinu veleniu It­taja Gat­ského. Vtedy po­vedal kráľ ľudu: Aj ja chcem ísť s vami do boja. 3 Ale ľud vravel: Ty ne­pôj­deš, lebo ak by sme museli utekať, nebudú na nás dbať, ba keby nás i polo­vica zo­mrela, nebudú o nás dbať. Ale ty si ako tisíc z nás; lepšie bude teraz, keď nám budeš po­máhať z mes­ta. 4 Kráľ im po­vedal: Urobím, ako uznáte za dob­ré. Vtedy sa kráľ po­stavil k bráne a všetok ľud vy­chádzal po stov­kách a tisíc­kach. 5 Kráľ pri­kázal Jóábovi, Abíšajovi a It­tajovi: Še­tr­ne mi za­ob­chádzaj­te so synom Ab­solónom! Všetok ľud počul, čo kráľ pri­kazoval všet­kým veliteľom o Ab­solónovi. 6 Vtedy vy­šiel do poľa proti Iz­raelu, a strh­la sa bit­ka v Ef­rajim­skom lese. 7 Dávidovi služob­níci tam porazili iz­rael­ský ľud; Spôsobili im v ten deň veľkú porážku. Za­hynulo až dvad­saťtisíc mužov. 8 Bit­ka sa rozšírila na celú krajinu, takže v ten deň po­hl­til z ľudu viac les ako meč. Absolónova smrť9 Ab­solón sa zrazu ocitol pred Dávidovými služob­ník­mi; išiel na mulici. Keď mulica pod­beh­la pod konáre veľkého duba, za­chytila sa jeho hlava o dub, takže os­tal visieť medzi nebom a zemou. Ale mulica, ktorá bola pod ním, od­beh­la. 10 Keď to is­tý muž videl, oznámil to Jóábovi, a po­vedal: Hľa, videl som Ab­solóna visieť na dube. 11 Jóáb mu od­povedal: Keď si to videl, prečo si ho hneď tam ne­zrazil k zemi? A ja už by som za­riadil, aby si do­stal desať šekelov strieb­ra a jeden opasok. 12 Ale muž po­vedal Jóábovi: I keby si mi bol na ruku od­rátal tisíc striebor­niakov, nebol by som vztiahol ruku na kráľov­ho syna. Lebo sme počuli, ako kráľ pri­kazoval tebe, Abíšajovi aj It­tajovi: Šet­rite mi syna Ab­solóna! 13 Keby som sa bol toho i zrad­ne do­pus­til proti jeho životu, nebolo by sa to utajilo pred kráľom, ale ty by si bol zo­stal stranou. 14 Vtedy po­vedal Jóáb: Nebudem sa tu zdržovať s tebou. Vzal do ruky tri kopije, vrazil ich Ab­solónovi do srd­ca, keď ešte žil na dube. 15 Ab­solóna ob­klopili desiati mláden­ci, Jóábovi zbroj­noši, a tak ho bili, až ho usmr­tili. 16 Vtom za­trúbil Jóáb na trúbu a ľud pre­stal prena­sledovať Iz­rael, lebo Jóáb ho za­stavil. 17 I vzali Ab­solóna, hodili ho v lese do veľkej jamy a na­hádzali na neho veľkú hŕbu skál. A celý Iz­rael sa roz­utekal, každý do svoj­ho stanu. 18 Ab­solón si ešte za svoj­ho života po­stavil pamät­ný stĺp v kráľov­skom údolí, lebo po­vedal: Ne­mám syna, aby za­choval pamiat­ku môj­ho mena. Pre­to po­volal ten­to stĺp podľa seba; až do­dnes sa volá Pamät­ník Ab­solónov. 19 Vtedy Cádókov syn Achímaac po­vedal: Od­beh­nem a zves­tujem kráľovi, že ho Hos­podin vy­slobodil z rúk jeho ne­priateľov. 20 Ale Jóáb mu po­vedal: Dnes by si nebol po­slom radost­nej zves­ti, ale radost­nú správu podáš v iný deň; dnes to ne­zves­tuj, pre­tože zo­mrel kráľov syn. 21 Po­tom Jóáb po­vedal Kušij­covi: Choď, oznám kráľovi, čo si videl. Kušijec sa po­klonil Jóábovi a bežal. 22 Ale Cádókov syn Achímaac znovu po­vedal Jóábovi: Nech sa stane, čo chce; po­bežím aj ja za Kušij­com. Jóáb od­povedal: Prečo chceš i ty bežať, syn môj? Nedos­taneš od­menu za dob­rú zvesť. 23 Ale on po­vedal: Nech sa stane, čo chce, po­bežím. Od­povedal mu: Tak bež! A Achímaac bežal cez Okolie jor­dán­ske a pred­behol čer­nocha. 24 Dávid sedel medzi dvoma bránami; strážny však vy­stúpil na strechu brány, na múr. Keď sa po­zrel, uvidel, že nie­kto beží sám. 25 Strážny za­volal a oznámil to kráľovi. Nato kráľ po­vedal: Keď je sám, je dob­rá zvesť v jeho ús­tach. Muž sa stále pri­bližoval. 26 Keď strážny videl bežať i druhého muža, za­volal na vrát­neho: Hľa, zasa beží nie­kto samot­ný. Kráľ od­povedal: Aj to je po­sol radost­nej správy. 27 Strážny zase po­vedal: To je dob­rý človek; iste pri­chádza s dob­rou zvesťou. 28 Vtom Achímaac po­vedal kráľovi: Po­koj ti! Po­klonil sa mu tvárou až k zemi so slovami: Požeh­naný Hos­podin, tvoj Boh, ktorý ti vy­dal mužov, čo po­z­dvih­li ruku proti môj­mu pánovi, kráľovi. 29 Vtedy sa kráľ opýtal: Či sa vedie dob­re môj­mu synovi Ab­solónovi? Achímaac od­povedal: Videl som veľký zhluk, keď Jóáb po­sielal kráľov­ského služob­níka a mňa, tvoj­ho sluhu, ale ne­viem, čo to bolo. 30 Kráľ mu po­vedal: Od­stúp a staň si sem! Od­stúpil a stál. 31 Vtom prišiel čer­noch a po­vedal: Dob­rú zvesť do­stáva môj pán a kráľ, lebo dnes ťa vy­slobodil Hos­podin z ruky všet­kých, ktorí po­vs­tali proti tebe. 32 Kráľ sa opýtal čer­nocha: Či sa môj­mu synovi Ab­solónovi dob­re vodí? Čer­noch od­povedal: Nech všet­kých ne­priateľov môj­ho pána a kráľa a všet­kých, čo zlým činom po­vs­tali proti tebe, stih­ne to is­té, čo sa stalo tvoj­mu synovi. Dávidov žiaľ za Absolónom33 To kráľom otrias­lo; vy­šiel do siene nad bránou a plakal. Idúc­ky volal: Syn môj Ab­solón, syn môj, syn môj Ab­solón! Keby som bol ja zo­mrel mies­to teba! Ab­solón, syn môj, syn môj!