Evanjelický › 2. Samuelova › 16

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Cíbá ohovára Mefibóšeta1 Keď Dávid zašiel trocha za vr­chol, hľa, Mefibóšetov sluha Cíbá vy­šiel mu oproti s párom osed­laných oslov, na ktorých niesol dve­sto chlebov, sto hrozien­kových koláčov i stov­ku zrelého ovocia a mech vína. 2 Kráľ po­vedal Cíbovi: Načo ti je to? Cíbá od­povedal: Osly sú pre kráľov­ský dom na jaz­denie, chlieb a figy služob­níkom na na­sýtenie a víno na občer­stvenie unavených v púšti. 3 Nato kráľ po­vedal: A kde je syn tvoj­ho pána? Cíbá od­povedal kráľovi: Hľa, zo­stal v Jeruzaleme, lebo si po­vedal: Dnes mi iz­rael­ský dom vráti kráľov­stvo môj­ho ot­ca. 4 Tu po­vedal kráľ Cíbóvi: Nech je tvoje všet­ko, čo mal Mefibóšet. A Cíbá od­povedal: Klaniam sa ti, kiež by som našiel milosť pred tebou, môj pán a kráľ. Šimeí preklína kráľa5 Keď kráľ Dávid zišiel až po Bachurím, práve od­tiaľ vy­šiel muž menom Šimeí, syn Gérov, z čeľade Sau­lov­ho domu, ktorý idúc­ky stále klial. 6 Hádzal kamene do Dávida, aj do všet­kých služob­níkov kráľa Dávida, hoci všetok ľud a všet­ci bojov­níci šli po jeho pravej a ľavej strane. 7 Šimeí hovoril tak­to, keď ho pre­klínal: Choď preč, choď preč, ty kr­vilačný a naničhod­ný človek! 8 Hos­podin uvalil na teba všet­ku krv domu Sau­lov­ho, na­mies­to ktorého si sa stal kráľom. Atak Hos­podin dal kráľov­stvo do rúk tvoj­mu synovi Ab­solónovi. Hľa, ty si teraz vo svojom nešťas­tí, lebo si kr­vilačným človekom. 9 Nato Cerújin syn Abíšaj po­vedal kráľovi: Prečo má ten­to zdoc­hnutý pes pre­klínať môj­ho pána a kráľa? Idem a od­tnem mu hlavu. 10 Nato kráľ po­vedal: Čo mňa a vás do toho, synovia Cerúje? Nech si pre­klína: lebo ak mu Hos­podin roz­kázal pre­klínať Dávida, kto mu môže po­vedať: Prečo tak robíš? 11 Ďalej hovoril Dávid Abíšajovi a všet­kým svojim služob­níkom: Keď môj syn, ktorý vy­šiel z môj­ho života, mi siaha na život, o čo viac teraz ten­to Ben­jamínec! Daj­te mu po­koj, nech pre­klína, veď mu to roz­kázal Hos­podin! 12 Azda vzhliad­ne Hos­podin na moju tieseň a od­platí mi dob­rým za jeho dnešné pre­klínanie. 13 Vtedy šiel Dávid so svojimi mužmi ces­tou ďalej. Šimeí šiel opodiaľ neho po úbočí vr­chu. Idúc­ky stále pre­klínal, hádzal doňho kamene a víril prach. 14 Konečne kráľ i všetok ľud unavení prišli k Jor­dánu a tam si od­počinuli. Absolón v Jeruzaleme15 Medzi­tým Ab­solón a všet­ci iz­rael­skí mužovia prišli do Jeruzalema a Achitófel s nimi. 16 Keď Dávidov priateľ Ar­kijec Chúšaj prišiel k Ab­solónovi, po­vedal mu: Nech žije kráľ, nech žije kráľ! 17 Vtedy Ab­solón po­vedal Chúšajovi: To je od­danosť k tvoj­mu priateľovi? Prečo si nešiel s ním? 18 Chúšaj od­povedal Ab­solónovi: Nie! Ale s tým budem a s tým zo­stanem, koho vy­volil Hos­podin a ten­to ľud i všet­ci mužovia iz­rael­skí! 19 A vôbec, komu mám slúžiť, ak nie jeho synovi? Ako som slúžil tvoj­mu ot­covi, tak budem i tebe. 20 Nato Ab­solón po­vedal Achitófelovi: Poraďte sa, čo máme robiť! 21 Achitófel mu od­vetil: Voj­di k vedľajším ženám svoj­ho ot­ca, ktoré strážia dom. Keď počuje celý Iz­rael, že si sa sprotivil svoj­mu ot­covi, vzmužia sa všet­ci, ktorí sú s tebou. 22 Pre­to po­stavili Ab­solónovi na streche stan a Ab­solón verej­ne, pred celým Iz­raelom vošiel k vedľajším ženám svoj­ho ot­ca. 23 Keď Achitófel totiž v tie časy niečo radil, bolo to, akoby sa do­pytoval na slovo samého Boha. Za takú platila každá Achitófelova rada u Dávida aj u Ab­solóna.