Evanjelický › 2. Samuelova › 17

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Chúšaj ruší Achitófelovu radu1 Po­tom Achitófel po­vedal Ab­solónovi: Do­voľ, aby som si vy­bral dvanásťtisíc mužov a tej­to noci pôj­dem prena­sledovať Dávida. 2 Pre­pad­nem ho, kým je unavený a skles­lý. Vy­ľakám ho, takže všetok ľud, ktorý je s ním, utečie; len samého kráľa za­bijem, 3 a všetok ľud pri­vediem k tebe, lebo ná­vrat všet­kých závisí od smr­ti toho, ktorého hľadáš. Vtedy všetok ľud bude mať po­koj. 4 Táto reč sa zdala správ­nou i Ab­solónovi, i všet­kým starším Iz­raela. 5 Ab­solón po­vedal: Za­volaj aj Ar­kij­ca Chúšaja, aby sme počuli, čo po­vie on. 6 Keď Chúšaj prišiel k Ab­solónovi, ten mu po­vedal: Achitófel radil toto. Či máme konať podľa jeho slov? Ak nie, poraď ty! 7 Nato Chúšaj po­vedal Ab­solónovi: Ten­toraz to nie je dob­rá rada, ktorú dal Achitófel. 8 Ďalej hovoril Chúšaj: Po­znáš svoj­ho otca a jeho mužov, že sú to hr­dinovia, a pri­tom roz­tr­pčení ako med­vedica na poli, zbavená svojich mláďat Aj tvoj otec je bojov­ník, svojim ľuďom nedá v noci od­počívať. 9 Iste sa skrýva v nejakých rok­linách alebo na nejakom inom mies­te. Keby nie­kto z ľudu padol hneď na začiat­ku, a voľak­to sa to do­počuje, roz­chýri, že ľud, ktorý stál za Ab­solónom, utr­pel už porážku, 10 vtedy i najudat­nejší, ktorý má srd­ce ako lev, ú­pl­ne ochab­ne, lebo celý Iz­rael vie, že tvoj otec je hr­dina, a tí, čo sú s ním, sú bojov­níci. 11 Pre­to ti radím: zhromaždi okolo seba celý Iz­rael od Dánu až po Beér-Šebu, nech ich je mnoho ako pies­ku pri mori. Ty pôj­deš osob­ne do boja. 12 Po­tom prídeme k nemu na nie­ktorom mies­te, a kde ho náj­deme, vrh­neme sa na neho, ako keď rosa padá na zem, a ne­os­tane ani on ani jediný z jeho mužov. 13 Keby sa však stiahol do nie­ktorého mes­ta, vtedy celý Iz­rael prinesie k mes­tu po­v­razy a strh­neme ho do po­toka, takže sa z neho nenáj­de ani kamienok. 14 Vtedy Ab­solón i všet­ci iz­rael­skí mužovia hovorili: Lepšia je rada Ar­kij­ca Chúšaja ako rada Achitófelova. Hos­podin pri­kázal zmariť dob­rú radu Achitófelovu, aby Hos­podin uviedol po­hromu na Ab­solóna. Dávid za Jordánom15 Chúšaj oznámil kňazom Cádókovi a Eb­játárovi: To a to radil Achitófel Ab­solónovi a iz­rael­ským starším, ja som však radil tak­to a tak­to. 16 Pre­to teraz rých­lo pošlite správu Dávidovi a po­vedz­te mu: Túto noc nenocuj pri brodoch na púšti, ale určite prej­di na druhú stranu, aby nezahynul kráľ a všetok ľud, ktorý je s ním. 17 Jonatán a Achimaac stáli pri prameni Rógel. Pri­beh­la k nim slúžka, oznámila im to, a oni zas od­išli oznámiť to kráľovi Dávidovi, lebo sa ne­moh­li ni­kde ukázať ani voj­sť do mes­ta. 18 Ale za­zrel ich nejaký mládenec a oznámil to Ab­solónovi. Pre­to sa obaja rých­lo vzdialili a vošli v Bachuríme do domu muža, ktorý mal vo dvore cis­ter­nu, a spus­tili sa do nej. 19 Žena vzala plach­tu, rozp­re­strela ju na vrch cis­ter­ny a na­sypala na ňu zrná, takže nebolo nič po­znať. 20 Keď Ab­solónovi služob­níci prišli k žene do domu a pýtali sa: Kde je Achímaac a Jonatán? žena im od­povedala: Od­išli k vode. Hľadali ich, ale nenašli, a tak sa vrátili do Jeruzalema. 21 Keď tí od­išli, títo vy­stúpili z cis­ter­ny, šli a podali správu kráľovi Dávidovi. Po­vedali mu: Vstaňte a rých­lo prej­dite cez vodu, lebo tak­to radil Achitófel proti vám. 22 Pre­to vstal Dávid a všetok ľud, ktorý bol s ním, a prešli cez Jor­dán. Do ran­ného svitu nezos­tal ani jeden, čo by nebol prešiel. 23 Keď Achitófel videl, že sa ne­stalo podľa jeho rady, osed­lal os­la, po­bral sa a od­išiel domov, do svoj­ho mes­ta. Porobil poriadok a obesil sa; tak zo­mrel a po­chovali ho v ot­cov­skom hrobe. 24 Ale Dávid prišiel do Machanajimu. A Ab­solón prešiel cez Jor­dán; on i všet­ci iz­rael­skí mužovia s ním. 25 Vtedy Ab­solón ustanovil nad voj­skom Amásu na­mies­to Jóába. Amása bol synom muža, ktorý sa volal Jit­rá Iz­rael­ský a ktorý mal po­mer s Náchášovou dcérou Abígal, ses­trou Jóábovej mat­ky Cerúje. 26 Iz­rael s Ab­solónom sa utáboril v Gileáde. 27 Keď Dávid prišiel do Machanajimu, Šóbí, syn Náchášov z Rab­by am­món­skej , Máchír, syn Amiélov z Lódebáru, a Bar­zil­laj Gileád­sky z Rógelímu 28 prinies­li Dávidovi a ľudu, ktorý bol s ním, lôžka, čaše a hlinené nádoby, tiež pšenicu, jačmeň i múku, pražené zrno, fazuľu a šošovicu, 29 med a mas­lo i ovce a tvaroh, aby mali čo jesť, lebo po­vedali: Ľud na púšti je hlad­ný, unavený a smäd­ný.