Evanjelický › 2. Samuelova › 12

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Nátan karhá Dávida1 Hos­podin po­slal Nátana k Dávidovi. Keď prišiel k ne­mu, po­vedal: V is­tom mes­te boli dvaja mužovia; jeden bol bohatý, druhý bol chudob­ný. 2 Bohatý mal veľmi mnoho oviec a dobyt­ka. 3 Chudob­ný však ne­mal nič, iba jedinú malú ovečku, ktorú si kúpil; choval ju a vy­rá­stla pri ňom s jeho deťmi. Jedávala z jeho skyvy chleba, píjavala z jeho po­hára a spávala v jeho lone, akoby mu bola dcérou. 4 K bohatému človeku prišiel pocest­ný; ale ľúto mu bolo vziať zo svojich oviec alebo zo svoj­ho dobyt­ka, aby niečo pri­pravil pocest­nému, ktorý prišiel k ne­mu, ale vzal ovečku chudob­ného človeka, a tú pri­pravil mužovi, ktorý prišiel k ne­mu. 5 Vtedy Dávid náram­ne vzbĺkol hnevom proti tomu mužovi a po­vedal Nátanovi: Akože žije Hos­podin, muž, ktorý to urobil, za­sluhuje sm­rť! 6 Ovečku na­hradí št­vor­násob­ne, pre­tože to spáchal a ne­mal zľutovania. 7 Nato Nátan po­vedal: Ty si ten muž! Tak­to hovorí Hos­podin, Boh Iz­raela: Ja som ťa po­mazal za kráľa nad Iz­raelom, ja som ťa vy­tr­hol z ruky Sau­lovej! 8 Dal som ti dom tvoj­ho pána a ženy tvoj­ho pána do tvoj­ho lona. Dal som ti dom Iz­raela a Júdu, a ak by ti to bolo bývalo málo, bol by som ti to alebo ono pri­dal. 9 Prečo si znevážil Hos­podinovo slovo a do­pus­til si sa toho, čo sa Jemu ne­páči? Uriáša Chetej­ského si za­bil mečom, jeho manžel­ku si si vzal za ženu a jeho samého si za­vraždil mečom Am­món­cov. 10 Pre­to sa teraz meč ni­kdy ne­vzdiali od tvoj­ho domu, lebo si mnou opo­vr­hol a vzal si si manžel­ku Uriáša Chetej­ského, aby ti bola ženou. 11 Tak­to hovorí Hos­podin: Hľa, do­pus­tím po­hromu na teba z tvoj­ho vlast­ného domu, vez­mem tvoje ženy pred tvojimi očami, dám ich tvoj­mu blížnemu a bude spať s tvojimi ženami za bieleho dňa. 12 Ty si to síce urobil taj­ne, ale ja to urobím pred celým Iz­raelom a za bieleho dňa. Dávidovo pokánie13 Vtedy Dávid po­vedal Nátanovi: Zhrešil som proti Hos­podinovi! Nátan od­povedal Dávidovi: Hos­podin tiež sňal tvoj hriech, nezom­rieš. 14 Ale keďže si tým­to za­vdal Hos­podinovým ne­priateľom príčinu rúhať sa, syn, ktorý sa ti narodil, musí zo­mrieť. 15 Po­tom Nátan od­išiel domov. Hos­podin ranil dieťa, ktoré Dávidovi porodila Uriášova žena. Ochorelo. 16 Dávid prosil Boha za chlap­ca a prís­ne sa pos­til; vošiel dnu a ležal na zemi celú noc. 17 Keď prišli k nemu starší jeho domu, a chceli ho zdvih­núť zo zeme, nech­cel a nejedol s nimi. 18 Na sied­my deň dieťa zo­mrelo, ale Dávidovi služob­níci sa mu to báli oznámiť, lebo si po­vedali: Keď sme ho pre­hovárali, kým dieťa ešte žilo, ne­pos­lúchol náš hlas. Ako mu môžeme po­vedať, že dieťa zo­mrelo? Ešte by vy­konal niečo zlé. 19 Ale keď Dávid videl, že si pošep­kávajú, po­chopil, že dieťa zo­mrelo. I po­vedal svojim služob­níkom: Vari dieťa zo­mrelo? Od­povedali: Zo­mrelo. 20 Vtedy vstal Dávid zo zeme a umyl sa, po­mazal sa masťou, a keď si vy­menil rúcho, vstúpil do domu Hos­podinov­ho a klaňal sa Mu. Keď prišiel domov, pýtal si jesť; donies­li mu a jedol. 21 Služob­níci sa ho spýtali. Čo to robíš? Pos­til si sa pre dieťa, kým ešte žilo, a plakal si; a keď dieťa zo­mrelo, vstal si a prijal si jed­lo. 22 On od­povedal: Kým dieťa ešte žilo, pos­til som sa a plakal, lebo som si po­vedal: Ktože vie; azda sa Hos­podin zmiluje nado mnou a dieťa ostane nažive. 23 Ale teraz, keď zo­mrelo, načo sa mám pos­tiť? Či ho môžem ešte vzkriesiť? Ja pôj­dem k ne­mu, ale ono sa ne­vráti ku mne. 24 Po­tom utešoval svoju ženu Bat-Šebu, vošiel k nej a spal s ňou. Keď porodila syna, dal mu meno Šalamún. A Hos­podin ho miloval. 25 I odo­vzdal ho do rúk prorokovi Nátanovi, a ten mu kvôli Hos­podinovi dal meno Jedíd­ja. Dobytie mesta Rabby26 Medzi­tým Jóáb bojoval proti am­món­skej Rab­be a za­bral kráľov­ské mes­to. 27 Po­tom po­slal Jóáb po­slov k Dávidovi a po­vedal: Bojoval som proti Rab­be a za­bral som i Vod­né mes­to. 28 Teraz zo­ber ostatok ľudu, ob­kľúč mes­to a doby ho, aby som nezab­ral mes­to ja, lebo po­tom by ho po­menovali podľa mňa. 29 Vtedy Dávid po­zbieral všetok ľud a tiahol proti Rab­be, bojoval proti nej a za­bral ju. 30 Z hlavy ich kráľa sňal korunu, ktorá vážila talent zlata a bol na nej aj drahokam; tá sa do­stala na hlavu Dávidovi, ktorý vy­viezol z mes­ta aj veľkú korisť. 31 Ľud, ktorý bol v ňom, určil k pílam, želez­ným čakanom a želez­ným sekerám, a dal druhým nútenú prácu v tehel­ni. Tak­to naložil so všet­kými mes­tami Am­món­cov. Po­tom sa Dávid so všet­kým ľudom vrátil do Jeruzalema.