Evanjelický › 2. Samuelova › 7

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Dom Hospodinov a dom Dávidov1 Keď už kráľ býval vo svojom dome a Hos­podin mu do­prial po­koja od všet­kých jeho okolitých ne­priateľov, 2 kráľ po­vedal prorokovi Nátanovi: Po­zri, ja bývam v céd­rovom dome, a truh­la Božia je umiest­nená medzi stanovými záves­mi. 3 Nátan od­povedal kráľovi: Choď a uskutočni všet­ko, čo máš v úmys­le, lebo Hos­podin je s tebou. 4 Tej is­tej noci však za­znelo Hos­podinovo slovo Nátanovi tak­to: 5 Choď a po­vedz môj­mu služob­níkovi Dávidovi: Tak­to hovorí Hos­podin: Ty by si mi mal vy­staviť dom, v ktorom by som pre­býval? 6 Veď nebýval som v dome odo dňa, čo som vy­viedol Iz­rael­cov z Egyp­ta až pod­nes, ale chodil som ustavične v stanovom príbyt­ku. 7 Keď som chodil so všet­kými Iz­rael­cami, či som as­poň slovíčkom naz­načil čo len jedinému iz­rael­skému sud­covi, ktorému som pri­kázal pásť môj iz­rael­ský ľud: Prečo mi ne­vy­stavíte céd­rový dom? 8 Pre­to teraz tak­to po­vedz môj­mu služob­níkovi Dávidovi: Tak­to hovorí Hos­podin moc­nos­tí: Ja som ťa vzal z pas­tvy od stáda, aby si bol kniežaťom nad mojím ľudom, nad Iz­raelom. 9 Bol som s tebou všade, kadiaľ si chodil, a vy­kynožil som pred tebou všet­kých tvojich ne­priateľov; urobím ti veľké meno podob­né menu naj­väčších na zemi. 10 Dám mies­to svoj­mu iz­rael­skému ľudu a osadím ho, aby býval na vlast­nom mies­te. Nebude sa viac chvieť a nebudú ho ďalej utláčať zlosynovia ako spr­voti, 11 odo dňa, čo som ustanovil sud­cov nad svojím iz­rael­ským ľudom. A dám ti od­počinutie od všet­kých tvojich ne­priateľov. Ok­rem toho ti Hos­podin oznamuje, že ti po­staví dom. 12 Keď uplynie tvoj čas, a ty si ľah­neš ku svojim ot­com, dám ti po­tom­ka, ktorý bude po­chádzať z teba, a upev­ním jeho kráľov­stvo. 13 On vy­staví dom môj­mu menu a upev­ním jeho kráľov­ský trón na veky. 14 Ja mu budem ot­com a on mi bude synom. Keď sa pre­viní, po­tres­tám ho ľud­skou palicou a ľud­skými úder­mi. 15 Ale svoju milosť mu ne­odoberiem, ako som ju odo­bral Sau­lovi, ktorého som spred teba od­stránil. 16 Trvalý bude tvoj dom i tvoje kráľov­stvo večne predo mnou a tvoj trón bude pev­ný naveky. 17 Nátan hovoril Dávidovi cel­kom podľa tých­to slov a podľa toh­to videnia. Dávidova modlitba18 Vtedy vošiel kráľ Dávid, po­sadil sa pred Hos­podinom a hovoril: Kto som ja, Hos­podine Pane, a čo je môj dom, že si ma do­viedol až sem? 19 Ešte aj to si po­kladal za málo, Hos­podine Pane, a hovoril si aj o ďalekej budúc­nos­ti domu svoj­ho služob­níka, a to je zákon pre človeka, Hos­podine Pane. 20 Čo viac má ešte Dávid hovoriť s Tebou, veď Ty po­znáš svoj­ho služob­níka, Hos­podine Pane. 21 Pre svoje slovo a podľa svoj­ho srd­ca vy­konal si všet­ky tie veľké veci a oznámil si ich svoj­mu služob­níkovi. 22 Pre­to si veľký, Hos­podine Pane, lebo niet Tebe podob­ného, a podľa všet­kého, čo sme počuli na vlast­né uši, niet Boha mimo Teba. 23 Ktorý iný národ na zemi je taký ako Tvoj ľud iz­rael­ský, ktorý si Boh šiel vy­kúpiť za ľud a učiniť mu meno, konajúc zaň veľké a hroz­né veci: vy­hnal si národ a jeho bohov spred svoj­ho ľudu, ktorý si vy­kúpil z Egyp­ta. 24 Lebo si si upev­nil svoj iz­rael­ský ľud za svoj ľud na veky. A Ty, Hos­podine, stal si sa ich Bohom. 25 Teraz, Hos­podine Bože, splň naveky slovo, ktoré si po­vedal o svojom služob­níkovi a o jeho dome, a rob, ako si hovoril. 26 A Tvoje meno bude zvelebené naveky slovami: Hos­podin moc­nos­tí je Bohom nad Iz­raelom. Dom Tvoj­ho služob­níka Dávida nech je pev­ný pred Tebou. 27 Lebo Ty, Hos­podine moc­nos­tí, Bože Iz­raela, vy­javil si svoj­mu služob­níkovi a riekol: Po­stavím ti dom. Pre­to Tvoj služob­ník našiel od­vahu pred­niesť Ti túto mod­lit­bu. 28 A tak teraz, Hos­podine Pane, Ty sám si Boh, Tvoje slová sú prav­divé a Ty si zaľúbil svoj­mu služob­níkovi tieto dob­ré veci. 29 Pre­to teraz požeh­naj dom svoj­ho služob­níka, aby naveky trval pred Tebou, lebo Ty, Hos­podine Pane, si hovoril, a Tvoje požeh­nanie naveky požeh­ná dom Tvoj­ho služob­níka.