Evanjelický › 2. Samuelova › 15

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Absolónovo povstanie1 Po­tom si Ab­solón za­dovážil voz, kone a päťdesiat mužov, ktorí mali bežať pred ním. 2 Vstával včas­ráno a stával na ces­te pri bráne, a každého muža, ktorý mal spor, pre ktorý šiel ku kráľovi na súd, oslovil a spýtal sa: Z ktorého si mes­ta? Keď mu od­povedal: Z toho alebo onoho iz­rael­ského kmeňa je tvoj služob­ník, 3 Ab­solón mu po­vedal: Po­zri, tvoja vec je dob­rá a spravod­livá, ale u kráľa ne­máš ni­koho, kto by ťa vy­počul. 4 Po­tom po­kračoval: Keby mňa ustanovili za sud­cu v krajine, aby pri­chádzal ku mne každý, kto má nejaký spor alebo súd, ja by som mu po­mohol k spravod­livos­ti. 5 Keď sa nie­kto k nemu pri­blížil a chcel sa mu po­kloniť, on vy­strel ruku, ob­jal ho a po­boz­kal. 6 Tak sa správal Ab­solón ku všet­kým Iz­rael­com, ktorí pri­chádzali ku kráľovi na súd; tak si Ab­solón krad­mo zís­kal srd­cia iz­rael­ských mužov. 7 Po štyrid­siatich rokoch po­vedal Ab­solón kráľovi: Chcel by som odísť a v Cheb­róne spl­niť sľub, ktorý som dal Hos­podinovi. 8 Lebo keď tvoj služob­ník býval v Gešúre v Sýrii, učinil takýto sľub: Ak ma Hos­podin pri­vedie zasa do Jeruzalema, budem Mu slúžiť. 9 A kráľ mu po­vedal: Choď v po­koji! On vstal a od­išiel do Cheb­rónu. 10 Po­tom Ab­solón roz­pos­lal vy­zvedačov ku všet­kým iz­rael­ským kmeňom a od­kázal im: Len čo začujete zvuk trúby, volaj­te: Ab­solón sa stal kráľom v Cheb­róne! 11 S Ab­solónom išlo z Jeruzalema dve­sto mužov, ktorí boli po­zvaní, a šli dob­romyseľne, nič ne­tušiac. 12 Keď mal Ab­solón prinášať obete, po­slal po Achitófela Gílón­skeho, Dávidov­ho rad­cu, aby prišiel zo svoj­ho mes­ta Gíla. Veľké sprisahanie mohut­nelo a ľud išiel stále vo väčšom počte s Ab­solónom. Dávidov útek pred Absolónom13 Vtom prišiel k Dávidovi po­sol so zvesťou: Srd­ce iz­rael­ských mužov pri­klonilo sa k Ab­solónovi. 14 I po­vedal Dávid všet­kým svojim služob­níkom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: Po­ber­te sa! Utečme, lebo inak ne­unik­neme pred Ab­solónom. Ponáhľaj­te sa preč, aby sa ne­poponáhľal on a nedos­tihol nás, aby ne­uvalil na nás nešťas­tie a aby os­trím meča ne­vyv­raždil mes­to. 15 Vtedy kráľov­skí služob­níci po­vedali kráľovi: Všet­ko nech je tak, ako si želá náš pán a kráľ. Hľa, my sme tvoji služob­níci. 16 Vy­šiel kráľ a celý jeho dom pešo; kráľ tam zanechal len desať vedľajších žien strážiť dom. 17 Tak šiel kráľ a všetok ľud pešo, až sa za­stavili pri po­sled­nom dome. 18 Všet­ci jeho sluhovia kráčali po jeho boku, aj všet­ci Kereťania, Peleťania a Gáťania, šesťs­to mužov, ktorí prišli za ním z Gatu, a kráčali pred kráľom. 19 Vtedy vravel kráľ It­tajovi Gat­skému: Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa a zo­staň s kráľom, veď si cudzinec a vy­hnanec zo svoj­ho domova. 20 Len včera si prišiel; môžem ťa dnes nútiť blúdiť s na­mi? Ja pôj­dem - kam pôj­dem. Vráť sa a vez­mi so sebou na­späť i svojich bratov; nech ti Hos­podin pre­ukáže milosť a ver­nosť! 21 I od­povedal It­taj kráľovi: Akože žije Hos­podin a ako žije môj pán a kráľ: kdekoľvek bude môj pán a kráľ, či mŕt­vy a či živý, tam bude i tvoj služob­ník. 22 Dávid po­vedal It­tajovi: Tak poď ďalej! I šiel It­taj Gat­ský a s ním všet­ci jeho mužovia a všet­ky deti, ktoré boli s ním. 23 Celá krajina na­hlas plakala, keď ľud tiahol. Tak prešiel kráľ cez po­tok Kid­rón, a všetok ľud šiel pred ním ces­tou na púšť. 24 Bol tam aj Cádók a s ním všet­ci levíti, ktorí nies­li truh­lu zmluvy Božej; i zložili ju. A Eb­játár obetoval, kým všetok ľud ne­vyšiel z mes­ta. 25 Vtedy kráľ po­vedal Cádókovi: Zanes truh­lu Božiu späť do mes­ta. Ak náj­dem milosť v Hos­podinových očiach, pri­vedie ma späť a dá mi vidieť ju i svoj príbytok. 26 Ale ak mi po­vie: Ne­mám v tebe záľubu! tu som, nech urobí, ako uzná za dob­ré. 27 Po­tom kráľ po­vedal kňazovi Cádókovi: Po­zri! Ty sa vráť v po­koji do mes­ta; tvoj syn Achimaac i Eb­játárov syn Jonatán, vaši dvaja synovia, nech idú s vami. 28 Po­zrite! Ja budem čakať pri brodoch na púšti, kým nedôj­de od vás nejaký od­kaz. 29 Vtedy Cádók a Eb­játár zanies­li truh­lu Božiu do Jeruzalema a os­tali tam. 30 Dávid však vy­stupoval na Olivový vrch a stále plakal, hlavu mal za­halenú a šiel bosý. Z ľudu všet­ci, čo boli s ním, si za­halili hlavu, vy­stupovali a stále plakali. 31 Vtom Dávidovi oznámili, že Achitófel je medzi sprisahan­cami s Ab­solónom. A Dávid po­vedal: Zmar, prosím, Hos­podine, Achitófelovu radu. 32 Keď Dávid od­chádzal na vr­chol, na ktorom sa klaniavali Bohu, išiel proti nemu Ar­kijec Chúšaj s roz­tr­hnutým rúchom a hlavou po­sypanou pr­sťou. 33 Dávid mu po­vedal: Ak pôj­deš so mnou, budeš mi na ťar­chu. 34 Ale ak sa vrátiš do mes­ta a po­vieš Ab­solónovi: Kráľ, chcem byť tvojím sluhom: ako som prv bol služob­níkom tvoj­ho ot­ca, tak budem tvojím služob­níkom, môžeš v môj pros­pech zmariť Achitófelovu radu. 35 Tam budú s tebou kňazi Cádók a Eb­játár, a všet­ko, čo počuješ v kráľovom dome, oznámiš kňazom, Cádókovi a Eb­játárovi. 36 Hľa, tam sú s nimi ich dvaja synovia, Cádókov Achimaac a Eb­játárov Jonatán; po nich mi od­kážete všet­ko, čo počujete. 37 Vtedy vošiel Dávidov priateľ Chúšaj do mes­ta a Ab­solón vtiahol do Jeruzalema.