Evanjelický › 2. Samuelova › 23

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Posledné slová Dávidove1 Toto sú po­sled­né slová Dávidove. Výrok Dávida, syna Izajov­ho, výrok muža vy­soko po­staveného, po­mazaného Boha Jákobov­ho, milého žal­mis­tu Iz­raela: 2 Duch Hos­podinov hovorí vo mne a Jeho slovo nosím na jazyku. 3 Riekol Boh Iz­raela, pre­hovorila ku mne skala Iz­raela: Kto spravod­livo panuje nad ľuďmi, kto panuje v Božej báz­ni, 4 je ako ran­né svet­lo, keď sln­ko vy­chádza, za bez­ob­lačného rána, za jasu po daždi vy­ras­tá zo zeme tráva; 5 či nie je taký môj dom pred Bohom? Veď dal mi večnú zmluvu, ňou všet­ko upravil a zais­til. On spôsobí vzrast môj­ho blaha a každej mojej túžby. 6 Ale všet­ci naničhod­níci sú ako za­viate tŕnie, ktoré ni­kto neberie do rúk. 7 A kto by sa ho chcel dot­knúť, vy­strojí sa železom a kopijou a spáli ho ohňom na­mies­te. Dávidovi hrdinovia8 Toto sú mená Dávidových hr­dinov: Jóšéb-Bašebet Tach­kemon­ský, vod­ca troch, ktorý keď sa rozoh­nil, kopijou vo chvíľke za­bil osem­sto ľudí. 9 Po ňom bol Eleázár, syn Achóchího, syna Dódu. On bol s Dávidom medzi troma hr­dinami, keď ho hanobili Filištín­ci, a keď sa tam zhromaždili do boja. Keď po­tom iz­rael­skí muži od­tiah­li, 10 on po­vs­tal a bil Filištín­cov, kým mu len ne­us­tala ruka a ne­zmeravela mu na meči. I spôsobil Hos­podin v ten deň veľké vy­slobodenie. Vtedy sa ľud vrátil za ním, len aby bral korisť. 11 Po ňom bol Šam­ma, syn Ágého Harár­skeho. Keď sa Filištín­ci zhromaždili pri Lech­jí, kde bol kus poľa pl­ný šošovice, ľud ušiel pred nimi, 12 po­stavil sa upro­stred poľa, ob­ránil ho, porazil Filištín­cov. Tak spôsobil Hos­podin veľké vy­slobodenie. 13 Zo­stupovali tí traja z trid­siatich predákov a prišli počas žat­vy k Dávidovi do Adul­lám­skej jas­kyne, keď filištín­ske voj­sko táborilo v Refáím­skom údolí. 14 Dávid bol vtedy v pev­nos­ti a pred­né stráže Filištín­cov boli už v Bet­leheme. 15 Tu sa Dávidovi zažiadalo vody a zvolal: Ó, keby sa mi dal nie­kto na­piť vody zo stud­ne v Bet­leheme pri bráne! 16 Nato sa tí traja hr­dinovia pre­bili táborom Filištín­cov a načreli vody zo stud­ne, ktorá je v Bet­leheme pri bráne. Prinies­li a podali ju Dávidovi. On však nech­cel piť, ale ju vy­lial ako obeť Hos­podinovi. 17 Po­vedal: Chráň ma, Hos­podine, to urobiť. Je to krv mužov, ktorí šli s na­sadením vlast­ného života. Pre­to nech­cel piť. Toto do­kázali títo traja hr­dinovia. 18 Aj Jóábov brat Abíšaj, syn Cerújin, bol predákom trid­siatich. To je ten, čo za­mával kopijou nad po­bitými mužmi. Zís­kal si meno medzi trid­siatimi. 19 Z tých trid­siatich bol najs­láv­nejší, takže sa stal ich veliteľom, ale tým pr­vým trom sa ne­vyrov­nal. 20 Benájáhú, syn Jehójádov, udat­ný muž veľkých činov, bol z Kab­ceélu a za­bil dvoch synov Ariéla Moáb­skeho. Ten zo­stúpil a za­bil v jame leva, a to v deň, keď bol sneh. 21 Za­bil aj Egypťana, ob­rov­ského muža. Hoci mal Egypťan v ruke kopiju, on šiel na neho s palicou: Egypťanovi vy­tr­hol z ruky kopiju a ňou ho za­bil. 22 To vy­konal Jehójádov syn Benájáhú, ktorý si zís­kal meno medzi tými trid­siatimi hr­dinami. 23 Bol medzi trid­siatimi najs­láv­nejší, ale oným trom sa ne­vyrov­nal. Dávid ho ustanovil nad svojou teles­nou strážou. 24 Jóábov brat Asáél bol tiež medzi trid­siatimi; El­chánán, syn Dódu z Bet­lehema, 25 Šam­má z Charódu, Elíká z Charódu, 26 Chelec z Pelétu, Írá, syn Ikéšov z Tekóy, 27 Abíezer z Anatótu, Mebun­naj z Chúše, 28 Cal­món z Achóachu, Mah­raj z Ne­tófy, 29 Cheleb, syn Baanov z Ne­tófy, It­taj, syn Ribaja z ben­jamín­skej Gibey, 30 Benajá Piratón­sky, Hid­daj z Na­chalá-Gaašu, 31 Abí-Al­bón z Ar­by, Az­mávet z Bachúrímu, 32 El­jach­bá zo Šaal­bónu, Jášénovi synovia, Jonatán, 33 Šam­ma Harár­sky, Achíám, syn Šárárov z Haráru, 34 Elífelet, syn Achas­baja z Maachy, El­líám, syn Achitófela Gil­lón­skeho, 35 Chec­raj Kar­mel­ský, Paaraj Ar­bij­ský, 36 Jigeal, syn Nátanov z Cóby, Bání Gád­sky, 37 Celek Am­món­sky, Na­ch­raj z Beérótu, zbroj­noš Cerújin­ho syna Jóába, 38 Írá It­rij­ský, Gáréb It­rij­ský, 39 Uríáš Chetej­ský. Spolu ich bolo trid­saťsedem.