Evanjelický2. Samuelova20

2. Samuelova

Šebova vzbura1 Našiel sa tam náhodou jeden naničhod­ník menom Šeba, Bich­rího syn, Ben­jamínec. Ten za­trúbil na trúbu a volal: My ne­máme podiel na Dávidovi, ani dedičs­tva na Izajovom synovi. Každý do svoj­ho stanu, Iz­rael! 2 Vtedy všet­ci iz­rael­skí mužovia od­stúpili od Dávida a šli za Bich­rího synom Šebom, ale jud­skí mužovia sa pri­dŕžali svoj­ho kráľa od Jor­dánu až po Jeruzalem. 3 Tak prišiel Dávid domov do Jeruzalema, vzal desať vedľajších žien, ktoré tam zanechal strážiť dom, dal ich do domáceho väzenia, živil ich, ale ne­vchádzal k nim. Zo­stali za­vreté až do smr­ti a žili ako vdovy. 4 Po­tom po­vedal kráľ Amásovi: Zvolaj mi do troch dní jud­ských mužov a buď tu aj ty! 5 Amása od­išiel zvolať Júdej­cov, ale pre­kročil určený čas. 6 Vtedy po­vedal Dávid Abíšajovi: Teraz nám Bich­rího syn Šeba bude nebez­pečnejší ako Ab­solón. Pre­to vez­mi služob­níkov svoj­ho pána a prena­sleduj ho, aby si nenašiel opev­nené mes­tá a aby nám ne­ušiel z očí. 7 Vy­razili za ním Jóábovi mužovia i Kereťania a Peleťania a všet­ci hr­dinovia; a vy­šli z Jeruzalema prena­sledovať Šebu, syna Bich­rího. 8 Keď už boli pri veľkej skale, ktorá je v Gibeóne, pri­chádzal k nim Amása. Jóáb bol ob­lečený do šiat, na nich mal opásaný meč, pri­pev­nený na bed­rách, ale mu vy­padol, keď kráčal. 9 Jóáb po­vedal Amásovi: Ako sa máš, brat môj! Pri­tom Jóáb pravou rukou chytil Amásu za bradu, akoby ho chcel po­boz­kať. 10 No Amása si ne­všimol meč, ktorý mal Jóáb v ruke. Ten mu ho vrazil do brucha tak, že mu vnútor­nos­ti vy­pad­li na zem, a on zo­mrel bez toho, že by mu bol dal druhú ranu. Jóáb a jeho brat Abíšaj však prena­sledovali Šebu, syna Bich­rího. 11 Z Jóábových služob­níkov stál jeden nad Amásom a volal: Kto je za Jóába a za Dávida, nech ide za Jóábom! 12 Ale Amása ležal v krvi upro­stred ces­ty. Keď onen muž videl, že sa všetok ľud za­stavuje, od­tiahol Amásu z ces­ty na pole a hodil na neho rúcho, lebo videl, že každý, kto prešiel pop­ri ňom, za­stal. 13 Keď ho od­pratali z ces­ty, všet­ci mužovia šli za Jóábom prena­sledovať Šebu, syna Bich­rího. 14 Ten­to však prešiel cez všet­ky iz­rael­ské kmene až po Ábel-Bét­maachu, a všet­ci Bich­rij­ci sa zhromaždili a šli za ním. 15 Všetok ľud, ktorý bol s Jóábom, prišiel a ob­kľúčil ho v Ábel-Bét­maache; na­sypali val proti mes­tu, ktorý siahal až po hrad­by, a snažili sa zrúcať múry. 16 Vtom zvolala múd­ra žena z mes­ta: Počuj­te, počuj­te! Po­vedz­te Jóábovi: Príď sem, chcem sa s tebou zhovárať. 17 Keď sa k nej pri­blížil, spýtala sa ho: Ty si Jóáb? On od­povedal: Som! Ona mu vravela: Počuj slová svojej služob­nice. I od­povedal: Počúvam. 18 Hovorila ďalej: Za starých čias vravievali: Len nech sa opýtajú v Ábele, vtedy dôj­du k cieľu! 19 Ja som z po­koj­ných a ver­ných v Iz­raeli, a ty sa usiluješ skaziť mes­to a mat­ku v Iz­raeli! Prečo chceš ničiť Hos­podinovo dedičs­tvo? 20 Vtedy Jóáb od­povedal: Vôbec nie, von­kon­com nie! Nech­cem ani ničiť, ani skaziť! 21 Nie je to tak, ale muž z Ef­rajim­ského po­horia menom Šeba, syn Bich­rího, po­z­dvihol ruku proti kráľovi Dávidovi. Vy­daj­te mi ho samého, a ja od­tiah­nem od mes­ta. Žena po­vedala Jóábovi: Hľa, jeho hlavu ti pre­hodia cez múr. 22 Nato žena pre­hovorila celé mes­to svojou múd­rosťou, tak že Šebovi, synovi Bich­rího, zoťali hlavu a hodili ju Jóábovi. Keď ten za­trúbil na trúbu, roz­išli sa von z mes­ta, každý do svoj­ho stanu. A Jóáb sa vrátil do Jeruzalema ku kráľovi. Dávidovi hodnostári23 Jóáb velil celému voj­sku Iz­raela a Jehójádov syn Benájá Kereťanom a Peleťanom. 24 Adórám bol nad nútenými prácami a Achilúdov syn Jehóšáfát bol kan­celárom. 25 Šejá bol pisárom, Cádók a Eb­játár boli kňaz­mi. 26 Jáírovec Írá bol tiež Dávidovým kňazom.