Evanjelický2. Samuelova24

2. Samuelova

Sčítanie ľudu1 Znovu vzplanul Hos­podinov hnev proti Iz­raelu a popudil Dávida proti nemu hovoriac: Choď, sčítaj Iz­rael a Júdu. 2 Pre­to po­vedal kráľ Jóábovi a veliteľom voj­ska, ktorí boli s ním: Prej­dite všet­kými kmeňmi Iz­raela, od Dánu až po Beér-Šebu, a sčítaj­te ľud, aby som vedel jeho počet. 3 Jóáb po­vedal kráľovi: Nech Hos­podin, tvoj Boh, pri­dá ľudu stok­rát toľko, koľko ho je, a nech to oči môj­ho pána a kráľa ešte uvidia. Ale prečo si to pán môj a kráľ tak žiada? 4 Ale kráľovo slovo voči Jóábovi a veliteľom voj­ska bolo roz­hod­né. Vtedy Jóáb a velitelia voj­ska vy­šli od kráľa sčítať iz­rael­ský ľud. 5 Prešli cez Jor­dán a utáborili sa v Aróeri na­pravo od mes­ta, ktoré je v údolí smerom ku Gádu a Jaazeru. 6 Po­tom prišli do Gileádu a ku krajine Chetej­cov, do Kádešu, od­tiaľ šli do Dánu a z Dánu prišli do okolia Sidónu. 7 Tak prišli až k pev­nos­ti Týru a do všet­kých chivej­ských a kanaán­ských miest; a ďalej k jud­skému Negebu, do Beér-Šeby. 8 Tak po­chodili celú krajinu a po deviatich mesiacoch a dvad­siatich dňoch sa vrátili do Jeruzalema. 9 A Jóáb odo­vzdal kráľovi súpis sčítaného ľudu. V Iz­raeli bolo osem­stotisíc boja­schop­ných mužov, ktorí boli schop­ní tasiť meč. Jud­ských mužov bolo päťs­totisíc. Trest Boží za sčítanie ľudu10 Keď Dávid sčítal ľud, mal výčit­ky svedomia. I po­vedal Hos­podinovi: Veľmi som zhrešil, že som to urobil, teraz však, prosím, ó, Hos­podine, od­ním ne­právosť svoj­ho služob­níka, lebo som konal veľmi bláz­nivo. 11 Keď Dávid ráno vstal, pre­hovoril Hos­podin k prorokovi Gádovi, Dávidov­mu vid­covi: 12 Choď a po­vedz Dávidovi: Tak­to hovorí Hos­podin: Pred­kladám ti troje: Vy­voľ si jed­no z nich, a to ti urobím. 13 Keď Gád prišiel k Dávidovi, oznámil mu to a po­vedal: Či má na­stať sedem rokov hladu v tvojej krajine? Alebo chceš tri mesiace utekať pred svojimi ne­priateľmi, ktorí ťa budú prena­sledovať? Alebo má byť za tri dni mor v tvojej krajine? Pre­to uváž a roz­hod­ni, akú od­poveď mám dať Tomu, kto ma po­slal. 14 Dávid od­povedal Gádovi: Som vo veľkých úz­kos­tiach! Ale nech pad­neme, prosím, radšej do Hos­podinovej ruky, lebo Jeho milo­sr­den­stvo je veľké; len nech ne­pad­nem do ľud­skej ruky. 15 Vtedy do­pus­til Hos­podin na Iz­rael mor od toho rána až do určeného času, takže zo­mrelo z ľudu od Dánu až po Beér-Šebu sedem­desiat­tisíc mužov. 16 Keď an­jel vy­strel ruku proti Jeruzalemu, aby ho hubil, ľúto bolo Hos­podinovi toho zla a riekol an­jelovi, ktorý hubil ľud: Do­sť už, stiah­ni ruku! Hos­podinov an­jel bol práve pri hum­ne Arav­nu Jebúsej­ského. 17 Dávid po­vedal Hos­podinovi, keď uvidel an­jela, ako bije ľud: Len ja som zhrešil, ja som sa pre­vinil, ale tieto ov­ce, čo tie urobili? Prosím, nech Tvoja ruka pos­tih­ne mňa a dom môj­ho ot­ca. 18 V ten deň prišiel Gád k Dávidovi a po­vedal mu: Choď hore, po­stav Hos­podinovi ol­tár v hum­ne Arav­nu Jebúsej­ského. 19 Dávid šiel na Gádovo slovo podľa Hos­podinov­ho roz­kazu. 20 Vtom sa Arav­ná po­zrel z domu a videl, že kráľ a jeho služob­níci idú k ne­mu; nato Arav­ná vy­šiel a po­klonil sa kráľovi tvárou až po zem. 21 Arav­ná sa pýtal: Prečo pri­chádza pán, môj kráľ, k tvoj­mu služob­níkovi? Dávid od­povedal: Kúpiť od teba hum­no a po­staviť ol­tár Hos­podinovi, aby sa rana od­vrátila od ľudu. 22 Arav­ná po­vedal Dávidovi: Nech môj pán, kráľ, vez­me a obetuje, čo uzná za dob­ré. Hľa, voly k spaľovanej obeti, mlátiace cepy a vol­ské jar­má na palivo! 23 Ó, kráľ, toto všet­ko dáva Arav­ná kráľovi. Arav­ná hovoril ďalej kráľovi: Nech má Hos­podin, tvoj Boh, v tebe zaľúbenie. 24 Ale kráľ od­povedal Arav­novi: Nie tak; ale chcem to kúpiť od teba za pri­meranú cenu; nech­cem pred­sa obetovať Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, obete, ktoré som do­stal za­dar­mo. Vtedy kúpil Dávid hum­no a voly za päťdesiat šekelov strieb­ra. 25 Po­tom tam Dávid po­stavil Hos­podinovi ol­tár a obetoval spaľované obete a obete spoločen­stva. Na­koniec sa Hos­podin zmiloval nad krajinou a scelila sa rana nad Iz­raelom.