Evanjelický › 2. Samuelova › 3

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Dávidovi synovia1 Voj­na medzi Sau­lovým a Dávidovým domom trvala dl­ho, a Dávid čím ďalej tým viac moc­nel, ale dom Sau­lov upadal. 2 Dávidovi sa narodili v Cheb­róne synovia: pr­vorodený bol Am­nón od Achínóamy Jez­reel­skej, 3 druhý bol Kileáb od Abigajil, vdovy po Nábálovi Kar­mel­skom, tretí bol Ab­solón, syn Maachy, dcéry gešúr­skeho kráľa Tal­maja, 4 štvr­tý bol Adónijá, syn Chagíty, piaty Šefat­ja, syn Abítaly, 5 šies­ty bol Jit­reám od Dávidovej ženy Eg­ly. Títo sa Dávidovi narodili v Cheb­róne. Abnér prívržencom Dávidovým6 Počas voj­ny medzi Sau­lovým a Dávidovým domom sa Ab­nér moc­ne pri­dŕžal domu Sau­lov­ho. 7 Saul mal vedľajšiu ženu, ktorá sa volala Ric­pá a bola dcérou Aj­jovou. Íšbóšet po­vedal Ab­nérovi: Prečo si vošiel k vedľajšej žene môj­ho ot­ca? 8 Ab­nér sa pre tieto slová Íšbóšeta veľmi na­hneval a po­vedal: Či som ja psia hlava z Jud­ska? Ja dnes pre­ukazujem milo­sr­den­stvo domu tvoj­ho otca Sau­la, jeho bratom a príbuz­ným, a ne­vydal som ťa Dávidovi do rúk, a ty dnes vy­hľadávaš vinu na mne pre túto ženu? 9 Nech toto vy­koná Boh Ab­nérovi a toto mu pri­dá, ak ja ne­urobím, čo pri­sahal Hos­podin Dávidovi: 10 Aby bola prenesená kráľov­ská moc zo Sau­lov­ho domu a aby bol upev­nený trón Dávidov nad Iz­raelom a nad Júdom od Dánu až po Beér-Šebu. 11 No ten mu ne­mohol od­povedať ani slovo, lebo sa ho bál. 12 Nato Ab­nér po­slal mies­to seba k Dávidovi po­slov s od­kazom: Čia je krajina? Uzav­ri so mnou zmluvu, a hľa, moja ruka bude s tebou, ob­rátim k tebe celý Iz­rael. 13 Dávid od­povedal: Dob­re, uzav­riem s tebou zmluvu, len jed­no si žiadam od teba: keď sa mi prídeš ukázať, ne­smieš sa ob­javiť predo mnou skôr, kým mi ne­privedieš Sau­lovu dcéru Míkal. 14 Dávid po­slal po­slov k Sau­lov­mu synovi Íšbóšetovi s od­kazom: Vy­daj mi moju manžel­ku Míkal, ktorú som si zís­kal za sto pred­kožiek z Filištín­cov. 15 Vtedy Íšbóšet roz­hodol, aby ju vzal od muža - Pal­tiéla, Lajišov­ho syna. 16 Jej muž išiel s ňou a stále plakal za ňou až po Bachurím. Ale Ab­nér po­vedal: Choď a vráť sa! A on sa vrátil. 17 Po­tom Ab­nér rokoval so staršími Iz­raela a po­vedal: Už dáv­no ste si žiadali Dávida za kráľa nad vami. 18 Pre­to to teraz vy­konaj­te, lebo Hos­podin za­sľúbil Dávidovi: Rukou svoj­ho služob­níka Dávida vy­slobodím svoj iz­rael­ský ľud z rúk Filištín­cov a z rúk všet­kých jeho ne­priateľov. 19 Ab­nér hovoril dôver­ne s Ben­jamín­cami. Nato od­išiel Ab­nér k Dávidovi pre­hovoriť s ním osob­ne v Cheb­róne o všet­kom, čo Iz­rael a celý dom Ben­jamínov uznal za dob­ré. 20 Keď prišiel Ab­nér s dvad­siatimi mužmi do Cheb­rónu, Dávid pri­chys­tal hos­tinu jemu i mužom, ktorí boli s ním. 21 Ab­nér po­vedal Dávidovi: Po­beriem sa, pôj­dem a celý Iz­rael zhromaždím ku kráľovi, môj­mu pánovi; uzav­rú s tebou zmluvu, a budeš panovať cel­kom tak, ako si to sám žiadaš. Po­tom Dávid pre­pus­til Ab­néra, a ten od­išiel v po­koji. Abnérova smrť22 Vtedy prišli Dávidovi služob­níci a Jóáb z výp­ravy a prinies­li so sebou veľkú korisť. Ale Ab­nér už nebol u Dávida v Cheb­róne, lebo ten ho pre­pus­til, a on od­išiel v po­koji. 23 Keď Jóáb a všet­ko voj­sko s ním prišli domov, oznámili Jóábovi: Prišiel ku kráľovi Ab­nér, syn Nérov; ten ho pre­pus­til, a on od­išiel v po­koji. 24 Nato Jóáb vošiel ku kráľovi a po­vedal: Čo si to urobil? Hľa, prišiel k tebe Ab­nér; prečo si mu do­volil zase odísť? 25 Či ne­poz­náš Ab­néra, syna Nérov­ho? Veď prišiel, aby ťa pod­viedol a aby vy­skúmal tvoje vchádzanie a vy­chádzanie a do­zvedel sa o všet­kom, čo robíš. 26 Keď Jóáb vy­šiel od Dávida, po­slal za Ab­nérom po­slov, a tí ho pri­vied­li späť od stud­ne Sírá. Dávid však o tom ne­vedel. 27 Keď sa Ab­nér vrátil do Cheb­rónu, od­viedol ho Jóáb do­pro­stred brány, akoby chcel s ním taj­ne hovoriť. I ud­rel ho do brucha, že zo­mrel, za krv jeho brata Asáéla. 28 Keď sa po­tom ne­skôr o tom Dávid do­počul, po­vedal: Ne­mám nijakú vinu ani ja, ani moje kráľov­stvo pred Hos­podinom, na vy­liatí krvi Nérov­ho syna Ab­néra. 29 Nech to pad­ne na Jóábovu hlavu a na celý dom jeho otca a nech ne­vymiz­ne z Jóábov­ho domu tr­piaci na hnisavý výtok, na malomocen­stvo, chodiaci o bar­lách, padajúci od meča a po­strádajúci chleba. 30 Tak Jóáb a jeho brat Abíšaj za­vraždili Ab­néra, pre­tože im za­bil brata Asáéla v boji pri Gibeóne. Dávidov smútok nad Abnérom31 Vtedy Dávid po­vedal Jóábovi a všet­kému ľudu, ktorý bol s ním: Roz­trh­nite si rúcha, pre­pášte sa vrecovinou a trúch­lite za Ab­nérom. A kráľ Dávid šiel za márami. 32 Keď po­chovali Ab­néra v Cheb­róne, kráľ i všetok ľud na­hlas plakali nad Ab­nérovým hrobom. 33 Po­tom kráľ za­kvílil nad Ab­nérom tým­to žalo­spevom: Či musel zo­mrieť Ab­nér, ako zomiera blázon? 34 Tvoje ruky neboli po­viazané, tvoje nohy neboli v okovách, padol si, ako keď nie­kto pad­ne od záker­ných ľudí. Nato všetok ľud ešte viac plakal nad ním. 35 Po­tom ľud prišiel ešte za­vid­na ponúk­nuť Dávida chlebom. Ale Dávid pri­sahal: Toto nech mi vy­koná Boh a toto pri­dá, ak pred západom sln­ka okúsim chlieb alebo čokoľvek iné. 36 Keď sa o tom do­zvedel všetok ľud, páčilo sa mu to a páčilo sa mu všet­ko, čo robil kráľ. 37 Tak v ten deň po­znal všetok ľud i celý Iz­rael, že popud na usmr­tenie Ab­néra, Nérov­ho syna, ne­vyšiel od kráľa. 38 Kráľ po­vedal svojim služob­níkom: Ne­viete, že dnes pad­lo knieža, veľký muž v Iz­raeli. 39 Ja som dnes slabý, i keď som po­mazaným kráľom, títo však mužovia, synovia Cerúje sú tvr­dší ako ja. Nech Hos­podin každému, kto robí zlé, od­platí podľa jeho zloby.