Roháček › Józua › 5

Józua

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Zdesenie pohanov.1 A stalo sa, keď počuli všet­ci amorej­skí kráľovia, ktorí boli za Jor­dánom, k moru, i všet­ci kananej­skí kráľovia, ktorí boli pri mori, že Hos­podin vy­sušil vody Jor­dána pred syn­mi Iz­raelovými, do­kiaľ ho ne­prešli, ich srd­ce sa roz­lialo jako voda, a nebolo v nich viacej ducha od­vahy pred syn­mi Iz­raelovými. Obrezanie synov Izraelových.2 V tom čase po­vedal Hos­podin Jozu­ovi: Narob si os­trých nožov a ob­rež zase synov Iz­raelových po druhé. 3 A Jozua si narobil os­trých nožov a ob­rezal synov Iz­raelových pri Gibeat-haarálot. 4 A toto bola príčina, pre ktorú ich obrezal Jozua. Všetok ľud, ktorý vy­šiel z Egyp­ta, k­torí boli mužského po­hlavia, všet­ci mužovia, súci do boja, po­mreli na púšti, na ces­te, keď vy­šli z Egyp­ta. 5 Lebo ob­rezaní boli všetci, všetok ľud, ktorí vy­šli, ale ni­koho zo všetkého ľudu, z tých, ktorí sa narodili na púšti, na ces­te, keď už boli vy­šli z Egyp­ta, neboli ob­rezali. 6 Lebo štyrid­sať rokov chodili synovia Iz­raelovi po púšti, do­kiaľ ne­vyhynul všetok ten národ, mužovia, súci do boja, ktorí boli vy­šli z Egyp­ta, ktorí ne­počúvali na hlas Hos­podina, ktorým potom prisahal Hos­podin, že im ne­ukáže zeme, o ktorej pri­sahal Hos­podin ich ot­com, že nám ju dá, zem to, ktorá tečie mliekom a medom. 7 Ale ich synov po­stavil na­mies­to nich. Tých ob­rezal Jozua, pre­tože boli ne­ob­rezaní, lebo ich neboli ob­rezali na ces­te. 8 A stalo sa, keď už bol ob­rezaný celý národ, všetci, že zo­stali každý na svojom mies­te v tábore, do­kiaľ sa ne­vyhojili. 9 A Hos­podin riekol Jozu­ovi: Dnes­ka som s vás od­valil po­hanu Egyp­ta. A na­zval meno toho mies­ta Gil­gal, a tak sa volá až do tohoto dňa. Slávenie Veľkej noci. Manna prestala.10 A synovia Iz­raelovi táborili v Gil­gale a slávili Veľkú noc, š­tr­nás­teho dňa toho mesiaca, večer, na rovinách Jericha. 11 A jed­li z úrody zeme na­sledujúceho dňa po Veľkej noci, nek­vasené chleby a pražené zrno, práve toho is­tého dňa. 12 A tak pre­stala man­na na druhý deň, keď jed­li z úrody zeme, a už viacej ne­mali synovia Iz­raelovi man­ny, ale jed­li z úrody Kananej­skej zeme toho roku. Knieža vojska Hospodinovho.13 A stalo sa, keď bol Jozua pri Jerichu, že po­z­dvihol svoje oči a videl, že hľa, stojí na­proti nemu nejakí muž, a jeho vy­tasený meč v jeho ruke. A Jozua išiel k nemu a po­vedal mu: Či si ty za nás a či za našich protiv­níkov? 14 A muž odpovedal: Nie, lebo ja som knieža voj­ska Hos­podinov­ho; teraz som prišiel. Vtedy padol Jozua na svoju tvár na zem a klaňal sa a po­vedal mu: Čo hovorí môj pán svoj­mu služob­níkovi? 15 A knieža voj­ska Hos­podinov­ho riekol Jozu­ovi: Sozuj svoju obuv so svojich nôh, lebo mies­to, na ktorom stojíš, je sväté. A Jozua urobil tak.