Evanjelický › Marek › 14

Marek

Evanjelium podľa Mareka

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Porada veľkňazov1 O dva dni mal byť hod veľkonočného barán­ka a sláv­nos­ti nek­vasených chlebov. Veľkňazi a zákon­níci hľadali, ako by Ho ľs­tivo zlapali a za­bili. 2 Hovorili totiž: Nie vo sviatok, aby nebola vzbura medzi ľudom! Pomazanie Ježiša v Betánii3 Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomoc­ného a sedel za stolom, prišla žena s alabas­trovou nádobou drahocen­nej mas­ti z pravej nar­dy. Roz­bila alabas­trovú nádobu a masť Mu vy­liala na hlavu. 4 Ale nie­ktorí sa medzi sebou roz­horčene rozp­rávali: Načo bola táto strata mas­ti? 5 Lebo táto masť sa moh­la predať za viac ako tri­sto denárov a (tie) dať chudob­ným. I do­hovárali jej. 6 Ale Ježiš po­vedal: Nechaj­te ju; čo ju za­rmucujete? Dob­rý skutok mi pre­ukázala. 7 Lebo chudob­ných vždy máte so sebou, a keď budete chcieť, budete im môcť dob­re činiť; ale mňa ne­máte vždy. 8 Čo moh­la, urobila: vo­pred mi po­mazala telo na poh­reb. 9 Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na celom svete bude sa zves­tovať evan­jelium, bude sa na jej pamiat­ku hovoriť aj o tom, čo urobila. Judášova zrada10 Nato Judáš, jeden z dvanás­tich, od­išiel k veľkňazom, aby im Ho zradil. 11 Ako to počuli, za­radovali sa a sľúbili mu dať peniaze. Hľadal teda vhod­nú príležitosť, ako im Ho zradiť. Posledná večera12 V pr­vý deň nek­vasených chlebov, keď za­bíjali veľkonočného barán­ka, po­vedali Mu učeníci: Kde chceš, aby sme Ti šli pri­praviť hod veľkonočného barán­ka? 13 I po­slal dvoch učeníkov a po­vedal im: Choďte do mes­ta, tam vás stret­ne človek, ktorý ponesie krčah vody; choďte za ním, 14 a kam voj­de, po­vedz­te pánovi domu: Maj­ster sa spytuje: Kde je pre mňa sieň, v ktorej mám jesť veľkonočného barán­ka so svojimi učeník­mi? 15 A on vám ukáže veľkú dvoranu na po­schodí, (už) pri­pravenú; tam nám ho pri­prav­te. 16 Učeníci vy­šli a príduc do mes­ta, našli všet­ko tak, ako im po­vedal; i pri­pravili veľkonočného barán­ka. 17 Keď sa zvečerilo, prišiel s dvanás­timi. 18 Ako sedeli za stolom a jed­li, po­vedal Ježiš: Veru, hovorím vám, že jeden z vás, ktorý stoluje so mnou, ma zradí. 19 Začali sa rmútiť a spytovali sa za­radom: Či ja? [A iný: Či vari ja?] 20 Od­povedal im: Jeden z dvanás­tich, ktorý so mnou omáča v tej is­tej mise. 21 Syn človeka síce ide, ako je na­písané o Ňom; ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Lepšie by bolo tomu človeku, keby sa nebol narodil. 22 Keď jed­li, vzal (Ježiš) chlieb, po žeh­nal, lámal a dával im hovoriac: Vez­mite [jedz­te]: Toto je moje telo. 23 Po­tom vzal kalich, dob­rorečil a dával im; a pili z neho všet­ci. 24 Po­vedal im: Toto je moja krv [novej] zmluvy, ktorá sa vy­lieva za mnohých. 25 Veru, hovorím vám, že ni­kdy viac nebudem piť z toh­to vín­neho plodu až do onoho dňa, keď ho budem piť nový v kráľov­stve Božom. Výstraha Petrovi26 Po­tom za­spievali (pieseň) a vy­šli na Olivový vrch. 27 I po­vedal im Ježiš: Všet­ci sa po­horšíte, lebo je na­písané: Biť budem pas­tiera a roz­pŕch­nu sa ov­ce. 28 Ale po svojom vzkriesení predídem vás do Galiley. 29 Od­povedal Mu Peter: Ak sa aj všet­ci po­horšia, ale ja nie! 30 Ježiš mu po­vedal: Veru ti hovorím, že dnes, tej­to noci, skôr, ako kohút dva razy za­spieva, tri razy ma za­prieš. 31 On však tým väčšmi zdôrazňoval: Čo by som aj umrieť mal s Tebou, ni­kdy Ťa nezap­riem. Podob­ne hovorili všet­ci. Ježiš v Getsemane32 Po­tom prišli na mies­to, ktoré sa volalo Get­semane. A po­vedal svojim učeníkom: Sad­nite si tuto, kým sa po­mod­lím. 33 Vzal so sebou Pet­ra, Jakuba a Jána, začal sa desiť a cítiť úz­kosť 34 a po­vedal im: Veľmi smut­ná je mi duša, až na sm­rť; zo­staňte tu a bdej­te! 35 A po­odíduc trocha ďalej, padol na zem a mod­lil sa, aby od­išla od Neho tá hodina, ak je to možné. 36 A hovoril: Ab­ba, Otče, Tebe je všet­ko možné; od­vráť odo mňa ten­to kalich; avšak nie, čo ja chcem, ale čo Ty. 37 Po­tom prišiel a našiel ich spať; i po­vedal Pet­rovi: Šimon, spíš? Či si ani za hodinu ne­mohol bdieť? 38 Bdej­te a mod­lite sa, aby ste ne­prišli do po­kušenia; duch je síce hotový, ale telo slabé. 39 A zase od­išiel a mod­lil sa tými is­tými slovami. 40 Keď sa znova vrátil, našiel ich spať, lebo ich oči boli unavené; a ne­vedeli, čo Mu po­vedať. 41 Prišiel aj po tretí raz a po­vedal im: A vy len spíte a od­počívate? Do­sť, prišla hodina: aj­hľa, Syna človeka vy­dávajú hriešnikom do rúk. 42 Vstaňte, poďme! Aj­hľa, pri­blížil sa môj zrad­ca! Zajatie Ježiša43 Hneď na­to, keď ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z dvanás­tich, a s ním zá­stup od veľkňazov, zákon­níkov a starších s mečmi a kyj­mi. 44 Jeho zrad­ca bol s nimi do­hovorený; po­vedal im totiž: Ktorého po­boz­kám, ten je; chyťte Ho a spoľah­livo od­veďte! 45 Keď teda prišiel, hneď pri­stúpil k Ježišovi a po­vedal: Maj­stre! A po­boz­kal Ho. 46 Oni však položili ruky na Neho a zlapali Ho. 47 Ale jeden z tých, čo stáli pri Ňom, tasil meč, ud­rel veľkňazov­ho sluhu a odťal mu ucho. 48 Ježiš im po­vedal: Ako na lot­ra vy­šli ste s mečmi a kyj­mi, aby ste ma zlapali. 49 Býval som deň čo deň medzi vami, učil som v chráme, ale ne­zlapali ste ma; ale to pre­to, aby sa na­pl­nili Pís­ma! 50 I opus­tili Ho všet­ci a utiek­li. 51 A šiel za Ním mládenec, majúc len plach­tu na holom tele; aj toho zlapali. 52 Ale on, pus­tiac plach­tu, ušiel na­hý. Ježiš pred Kaifášom53 Po­tom od­vied­li Ježiša k veľkňazovi, kde sa zišli všet­ci veľkňazi, starší a zákon­níci. 54 Aj Peter Ho na­sledoval zďaleka až do samého veľkňazov­ho dvora, kde si sadol medzi sluhov a ohrieval sa pri oh­ni. 55 Veľkňazi a celá rada hľadali svedec­tvo proti Ježišovi, aby Ho usmr­tili, ale nič nenašli. 56 Mnohí síce falošne svedčili proti Ne­mu, ale ich svedec­tvá sa nez­hodovali. 57 Tu po­vs­tali nie­ktorí a falošne svedčili proti Nemu tak­to: 58 My sme Ho počuli hovoriť: Zborím ten­to chrám, rukami po­stavený, a vy­budujem za tri dni iný, nie rukami po­stavený. 59 Ale ani tak­to sa ich svedec­tvo nez­hodovalo. 60 Po­tom si za­stal veľkňaz upro­stred a spýtal sa Ježiša: Nič ne­od­povedáš na to, čo títo svedčia proti Tebe? 61 Ale on mlčal a nič ne­od­povedal. Veľkňaz sa Ho znova spýtal: Si Ty Kris­tus, Syn toho Požeh­naného? 62 Ježiš po­vedal: Som, a uvidíte Syna človeka sedieť na pravici Moci a pri­chádzať na nebes­kých ob­lakoch. 63 Nato si veľkňaz roz­tr­hol rúcho a po­vedal: Či ešte po­trebujeme sved­kov? 64 Počuli ste rúhanie. Čo o tom súdite? A všet­ci usúdili, že je hoden smr­ti. 65 Tu nie­ktorí začali pľuvať na Neho a za­kryjúc Mu tvár, bili Ho po hlave a hovorili Mu: Prorokuj! Sluhovia ho pre­vzali a zau­škovali. Peter zapiera Ježiša66 Keď bol Peter dolu vo dvore, prišla jed­na zo služob­ných dievok veľkňazových 67 a uzrúc Pet­ra, ako sa zo­hrieva, po­hliad­la na neho a po­vedala: Aj ty si bol s tým Ježišom Nazaret­ským! 68 On však za­prel hovoriac: Ani ne­viem, ani nerozumiem, čo vravíš. Po­tom vy­šiel na ná­dvorie [a kohút za­spieval]. 69 Keď ho uzrela služob­ná diev­ka, zase začala hovoriť tým, čo stáli okolo: Ten­to je z nich! 70 A on znovu za­prel. O chvíľu tí, čo stáli okolo, znovu po­vedali Pet­rovi: Veru, z nich si, lebo si tiež Galilejec. [Veď aj tvoja reč je podob­ná.] 71 Tu sa začal za­klínať a pri­sahať: Ne­poz­nám toho človeka, o ktorom hovoríte. 72 A hneď kohút druhý raz za­spieval. Vtedy si Peter spomenul na slová, ktoré mu po­vedal Ježiš: Skôr, ako kohút dva razy za­spieva, tri razy ma za­prieš. A dal sa do plaču.